Slovenské skúsenosti pomôžu ďalším krajinám
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 06. júl 2022
Hovorí v rozhovore pre RETAIL magazin.sk Mgr. Lucia Morvai, riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu Správcu zálohového systému.
V rozhovore zhodnotila efektivitu prechodného obdobia systému zálohovania, spoluprácu jednotlivých zainteresovaných strán, prezentovala úroveň informovanosti slovenských spotrebiteľov v tejto oblasti a odhalila niektoré problémy, s ktorými sa systém zálohovania pasuje.
Koncom júna skončilo na Slovensku obdobie, kedy na pultoch predajní ešte mohli byť popri nových zálohovaných nápojových obaloch aj tie zo starých zásob, bez písmenka „Z“. Je Slovensko pripravené na predaj už len zálohovaných obalov a ich zber?
Prechodné obdobie skončilo 30. júna a trvalo pol roka. Aj v zahraničí je to štandardne nastavená lehota, ktorá slúži na plynulý prechod na zálohovanie a postupnú výmenu obalov. Od 1. júla sa na Slovensku môžu predávať už len nápoje v zálohovaných obaloch. Prechodné obdobie vzniklo práve preto, aby mali obchodníci dostatok času dopredať skladové zásoby nápojov v nezálohovaných obaloch. Podľa našich informácií sú distribútori na tento prechod pripravení, množstvá nezálohovaných obalov na pultoch predajní boli už v priebehu júna minimálne.
Jedným z predpokladov, aby celý systém fungoval čo najlepšie, je kvalitne informovaný spotrebiteľ. Ako prebiehal proces vzdelávania spotrebiteľov a aké sú výsledky?
Spotrebitelia sú už dlhšie dostatočne informovaní o všetkom potrebnom, a to nepretržite, jednak zo strany Správcu zálohového systému, ale aj jednotlivých distribútorov, výrobcov a ministerstva. Informačno-edukačnú kampaň sme začali ešte pred spustením zálohovania a pokračujeme neustále. Komunikujeme prostredníctvom médií, reklám, cez sociálne siete, rádia, zúčastňujeme sa na rôznych podujatiach, v diskusiách v rádiách, chodievame na odborné konferencie. A je to prínosné. Podľa najnovšieho prieskumu, ktorý sme si dali urobiť v apríli, až 90% ľudí spontánne vie, že od januára sa na Slovensku zálohuje. Ak ľuďom tento fakt pripomeniete, zachytil ho už takmer každý (97%). Pozitívne je, že aj pochopenie významu zálohovania rastie, čo je dôležitý faktor úspechu pre ďalší rozvoj celého systému a vysokú mieru návratnosti obalov.
Slovensko teda napokon prechod na systém zálohovania zvládlo. Udialo sa tak zrejme aj vďaka mnohým cenným skúsenostiam a poznatkom zo zahraničia, z ktorých bolo možné čerpať. No nielen to. Ako hodnotíte spoluprácu s jednotlivými zainteresovanými stranami?
Spolupráca medzi Správcom zálohového systému, obchodníkmi, výrobcami a ministerstvom bola od začiatku výborná. Samozrejme, narazili sme aj na problémy, ide o nový systém, ktorý sa vyvíja, ale čo je dôležité, vždy si spoločne vieme sadnúť a nájsť vzájomne vyhovujúce riešenie. Najviac „problémov“ – ak sa to takto vôbec dá označiť, spôsobil krátky čas na implementáciu. Išlo o 10 mesiacov. Pocítili sme to pri nastavovaní interných procesov, či už na strane Správcu zálohového systému, ale aj u samotných výrobcov, obchodníkov a v neposlednom rade na strane dodávateľov zálohomatov. Spomeniem tiež fakt, že ľudia sa zapojili do zálohovania rýchlejšie a masívnejšie, než predpokladali prvotné analýzy a skúsenosti zo zahraničia. Na jednej strane nás to tešilo a naďalej teší, veď o to nám ide, aby verejnosť pochopila výhody zálohovania a zálohovala v maximálnej miere. Na druhej strane to však prinieslo výzvy v oblasti manipulácie v prevádzkach a logistiky, pretože v krátkom čase bolo nevyhnutné uskladniť, previesť a spracovať obrovské množstvo obalov. Flexibilne sme k tomu pristúpili v spolupráci s odbernými miestami, zaviedli mimoriadne opatrenia, prispôsobili sa situácii a strategicky sa pripravili na letný nápor.
„Zálohovanie je dynamický systém plný výziev, počítame s tým a sme pripravení ho neustále zlepšovať, aby bol efektívny a komfortný pre zákazníkov, ale aj pre samotné prevádzky, ktoré odber vykonávajú.“
Aké najčastejšie komplikácie v súvislosti s fungujúcim systémom zálohovania evidujete v súčasnosti?
Samozrejme, ako pri všetkom novom, aj v zálohovaní sa sem tam vyskytnú nedokonalosti, ktoré ale rýchlo riešime. Miera návratnosti je vysoká, čo môže spôsobiť krátkodobý nápor na jednotlivé odberné miesta, zamestnancov predajní a logistiku Správcu. Spotrebitelia väčšinou vracajú obaly nárazovo, raz do týždňa (piatok, sobotu) a následne sú nespokojní, keď sa stretnú so situáciou, kedy musia počkať na vyprázdnenie zálohomatu obsluhou. Veľakrát sa v nákupnej špičke vytvorí zástup čakajúcich. Všetko sú to však záležitosti, ktoré sú riešiteľné v krátkom čase, vždy v spolupráci s predajňami. Je prirodzene v záujme každého odberného miesta, aby sa k nemu zákazníci radi vracali, a preto sa snažia vyladiť všetky procesy tak, aby bolo zálohovanie jednoduché a plynulé.
Na sociálnych sieťach občas čítame komentáre ľudí, ktorí sú nespokojní s tým, že vôbec musia zálohovať. Ide však o minoritné záležitosti z pohľadu populácie. Spomeniem opäť prieskum, podľa ktorého záujem vracať v blízkej budúcnosti nápojové obaly je vysoký (presiahol kritickú hranicu 60%). Trištvrte populácie plánuje v najbližšom polroku zálohovať nápojové obaly. Samozrejme, ak je predajňa, ktorá je odberným miestom, nová v zálohovom systéme, aj ona potrebuje určitý čas, aby sa prispôsobila a ľudia v nej si nastavili procesy, zaškolenie a pod. Ale to sú všetko situácie, ktoré riešime okamžite. Veľakrát sme zistili, že ak sa o niečom diskutuje na sociálnych sieťach, tak v realite je ten problém dávno vyriešený.
Aká veľká je momentálne na Slovensku odberná sieť zálohovaných obalov? Ako sú zapojení menší obchodníci?
Aktuálne je na Slovensku viac než 2600 odberných miest, z toho povinných (ktoré majú viac ako 300 m2) je zhruba tisíc, zvyšok sú dobrovoľné odberné miesta. Už na tom je vidno, že aj menšie predajne sa chcú zapájať. Nie je však nevyhnutné, aby mali zálohomat, pretože pri menšom množstve odobraných zálohovaných obalov sa im oplatí mať skôr ručný odber. Práve v tom menším predajniam aktívne pomáhame. Ak sa nám ozvú, že sa chcú zapojiť, prejdeme si s nimi možnosti, ukážeme im, za akých podmienok sa im oplatí mať ručný odber, za akých zálohomat, dáme im prehľad výrobcov zariadení na Slovensku a oni sa potom môžu sami rozhodnúť, do čoho idú.
„Pre nás je dôležité, aby sa sieť odberných miest neustále rozrastala a cielime na to, aby sa v priebehu pár rokov dostala na dvojnásobok súčasného stavu.“
Aké množstvo nápojových obalov sa doteraz podarilo zozbierať a spracovať?
K dnešnému dňu (koniec júna) sa podarilo zozbierať približne 270 miliónov zálohovaných nápojových obalov, zo 415 miliónov, ktoré boli uvedené na trh.
Čo sa následne s nimi deje?
Kolobeh odovzdaných obalov vyzerá nasledovne: Zálohomat skontroluje, či ide o obal registrovaný v systéme a či je oprávnený zaň vyplatiť záloh. Následne zálohomaty roztriedia obaly materiálovo, to znamená, že zvlášť umiestňujú plastové fľaše a zvlášť plechovky. Potom automat zabezpečí stlačenie obalov. Obchodník následne odovzdáva obaly prepravcovi Správcu, ktorý zabezpečí ich zvoz do jedného z medziskladov strategicky rozmiestnených pre optimalizáciu prepravných trás. Na tomto mieste sa obaly zlisujú do vyššej miery, aby bola ich následná preprava čo najefektívnejšia a najekologickejšia. V kamiónoch sa prevezú do triediaceho centra Správcu, kde sú roztriedené podľa materiálov a farieb. Takto vytriedené sa opätovne zlisujú a odchádzajú na ďalšie spracovanie recyklátorom. Výsledný materiál z recyklácie môžu výrobcovia použiť na výrobu nových obalov, aby sa z plastovej fľaše znovu stala plastová fľaša a z plechovky plechovka.
Sú momentálne fungujúce spracovateľské kapacity dostačujúce?
Sú dostatočné na to, aby pokryli potrebu slovenského zálohového systému.
Koľko firiem s ponukou zálohovacích automatov momentálne pôsobí na Slovensku?
Aktuálne máme v systéme verifikovaných 5 dodávateľov odberných automatov a osobitne aj jednotlivé druhy automatov, ktoré je možné dodávať pre slovenský trh, aby boli splnené stanovené požiadavky a zabezpečená plná kompatibilita s nastavenými procesmi.
Fáza plného zálohovania je závislá aj od perfektného fungovania všetkých nastavených procesov a vysokej úrovne komunikácie. Ako prebieha komunikácia medzi obchodníkmi a Správcom zálohového systému?
Obchodníci nájdu všetky dôležité informácie a kontakty na stránke www.spravcazaloh.sk, teda základný pravidelný infoservis, zákaznícke centrum, či podporu z dispečingu. Následne s nimi komunikujeme prípad od prípadu. Ak potrebujú poradiť, sme tu pre nich. Ak majú problém technického charakteru, napríklad sa im pokazil zálohomat, je to otázka na ich dodávateľa zálohomatu, s tým im pomôcť nevieme. Každý obchodník si môže slobodne vybrať, akého chce mať dodávateľa a následný servis si potom nastavujú oni navzájom.
Čo je vo všeobecnosti nové v oblasti zálohovania?
Pozrime sa na to cez optiku cieľov EÚ. Všetky krajiny musia mať uplatnený systém, ktorý dokáže vyzbierať z trhu 90 percent nápojových obalov na ich následnú recykláciu. No a výrobcovia majú zároveň povinnosť vrátiť obaly naspäť do obehu, aby sa z plastovej fľaše po recyklácii znovu stala plastová fľaša a z plechovky plechovka. Minimálne 25% obsahu novej fľaše musí do roku 2025 tvoriť recyklovaný obsah a toto množstvo sa bude zvyšovať. Jediné funkčné riešenie, ktoré je dnes overené a dokáže prinášať výsledky v takomto rozsahu, je zálohový systém. Preto v Európe zálohuje už 12 krajín a ďalšie sa na to pripravujú. Každá krajina má svoje osobitosti, ktoré treba rešpektovať a zohľadniť pri zavádzaní systémov. Trendy a vývoj v ďalších krajinách však ukazujú, že mnohé ďalšie sa skôr či neskôr pridajú tiež. Dôležité však je, na akých princípoch. Zálohový systém má určité základné pravidlá a štandardy, ktoré ho predurčujú na udržateľný úspech. Preto sa aj na úrovni EÚ apeluje na zavedenie minimálnych štandardov pre zálohové systémy. Tieto sme my poctivo nasledovali podľa vzoru škandinávskych a pobaltských krajín. Takže z tohto pohľadu slovenské skúsenosti pomáhajú iným krajinám vidieť, „že sa to dá“ a dramatické prognózy odporcov zálohovania sa nenaplnia, ak sa všetko nastaví správne a najmä v spolupráci. Máme pred sebou ešte dlhú cestu neustáleho vylepšovania. Prvý polrok nasvedčuje, že sme na dobrej ceste všetko úspešne zvládnuť.
Zálohový systém síce funguje u nás ešte len krátko, no už teraz eviduje prvé pokusy o podvody zo strany spotrebiteľov. O čo konkrétne ide? Aké sú riešenia?
Tým, že sa zálohovaným obalom pridá hodnota v podobe zálohu, prirodzene sa predpokladá, že sa budú objavovať aj pokusy o podvody zo strany spotrebiteľov. Ide napríklad o kopírovanie čiarových kódov či loga zálohového systému. S tým však systém počíta a je na to pripravený. Riziká vyplývajúce pre zálohový systém sú obmedzené a na strane zálohového systému sú implementované procesy pre zabezpečenie ochrany na niekoľkých úrovniach - od viacerých kombinácií úrovní detekcie obalov a následného stláčania v zálohomatoch, cez ďalšie sprievodné opatrenia v spolupráci Správcu zálohového systému a odberných miest.
Rôznym typom spotrebiteľských podvodov sa dá, samozrejme, vyhnúť, odhaliť ich a riešiť uplatňovaním správne nastavených požiadaviek na zálohomaty, prostredníctvom ich kontroly a inštrukcií pre prevádzkovateľov (distribútorov obalov), inštaláciou kamerových systémov v okolí zálohomatov a pod.
Správca zálohového systému už v spolupráci s odbernými miestami zachytil prvé podvody v štádiu pokusov, ich páchateľov sa podarilo identifikovať a postúpiť na riešenie polícii. Záloh nebol v týchto prípadoch uplatnený. Hoci je zálohový systém nový na Slovensku, nie je nový vo svete. Slovensko sa inšpirovalo tými krajinami, kde funguje najspoľahlivejšie. Výrobcovia zálohomatov, ktorí dodávajú zariadenia slovenským obchodníkom, distribuujú tieto zariadenia po celom svete, majú veľa skúseností s tým, ako fungovať spoľahlivo. Zároveň ich neustále zdokonaľujú. Cieľom je rozvíjať bezpečnostnú politiku a ochranu systému pred podvodmi aj v lokálnych podmienkach a zabezpečiť jej dlhodobú udržateľnosť v spolupráci s obchodníkmi a dodávateľmi zálohomatov. Na toto sa zameriavame aj v aktuálnom období.
Pripravil: Daniel Košťál
Foto: archív L. Morvai
