Problémom sa stáva falšovanie pôvodu potravín
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 20. apríl 2022
„V prípade, ak niektorý členský štát prijme právny akt nad rámec legislatívy EÚ, mala by byť táto skutočnosť notifikovaná EK,“ vysvetľuje v rozhovore Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc., ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ priniesla v rámci svojej reformy v decembri 2013 pre všetkých členov Nariadenie európskeho parlamentu a rady (EÚ), ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami v sektoroch obilniny, ryža, cukor, sušené krmivá, osivá, chmeľ, olivový olej a stolové olivy, ľan a konope, ovocie a zelenina, spracované ovocie a zelenina, banány, víno, živé rastliny a kvety, tabak, hovädzie a teľacie mäso, mlieko a mliečne výrobky, bravčové, ovčie a kozie mäso, vajcia, hydinové mäso a ďalšie produkty. Ako hodnotíte toto nariadenie? Čo prináša v rámci obchodovania a kontroly v EÚ?
Z pohľadu produktov živočíšneho pôvodu sa princípy kontrol nezmenili. Tovar dovážaný z členských krajín EÚ musí pochádzať z prevádzkarní, ktoré zaobchádzajú, pripravujú alebo vyrábajú produkty živočíšneho pôvodu, pre ktoré sú ustanovené požiadavky v nariadení (ES) č. 853/2004 a musia byť schválené príslušným orgánom v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/625 v platnom znení. Dodržiavanie všetkých požiadaviek stanovených legislatívou EÚ kontrolujú a garantujú kompetentné autority príslušnej členskej krajiny v celom procese výroby, t.j. od farmy až po stôl. Stále platí, že prevádzkovatelia sú povinní preukázať pôvod prostredníctvom dokumentácie, vykonávajú sa kontroly v mieste pôvodu a taktiež v mieste určenia podľa platnej legislatívy EÚ. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 a súčasne vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny zabezpečujú zjednotenie trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. Nariadenia vyžadujú jednotnú kvalitu produktov na všetkých stupňoch obchodu vo všetkých členských štátoch ES a tým sú prínosom ako pre producentov, tak pre obchodníkov a spotrebiteľov. V ES zjednocujú kontrolné postupy jednotlivých inšpekčných služieb nielen v rámci spoločenstva, ale aj kontrolných orgánov mimo spoločenstva.
Je nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov prospešné pre spoločné obchodovanie v rámci EÚ rovnako pre všetky krajiny? Alebo môžu niektoré krajiny pociťovať znevýhodnenie?
Nariadenie je prospešné tým, že vytvára tlak a konkurenčné prostredie, ktoré vyžaduje produkciu poľnohospodárskych produktov v čo najvyššej kvalite. Pri vývoze do tretích krajín zvyšuje konkurencieschopnosť európskych výrobkov, pretože predpisuje minimálnu kvalitu pre jednotlivé komodity, čím vytvára výrobkom lepšiu pozíciu na trhoch mimo ES. Pri dovoze do ES chráni európsky trh pred nekvalitnými produktmi. Znevýhodnenie môžu pociťovať producenti poľnohospodárskych výrobkov, ktorí majú nízku úroveň technológie a nie sú schopní dodržiavať obchodné normy kvality. Z tohto dôvodu sú nútení zvyšovať kvalitu svojej produkcie, čo je v konečnom dôsledku prínosom. Alebo musia opustiť trh.
Voľný pohyb tovaru predstavuje na jednej strane bohatú a pestrofarebnú ponuku pre spotrebiteľov, na druhej strane sa vytvára priestor, v rámci ktorého sa na náš trh dostanú aj produkty, ktoré nespĺňajú naše vnútorné normy, no spĺňajú normy a limity stanovené EÚ. Ako predísť tomu, aby sa k nám dostali nevyhovujúce potraviny?
Voľný pohyb tovaru nie je nástroj na šírenie nevyhovujúcich potravín. Legislatíva EÚ ustanovuje rovnaké pravidlá pre bezpečnosť a pri vybraných produktoch aj pre kvalitu potravín alebo surovín. Každý členský štát musí na národnej úrovni prijať opatrenia, ktorými zabezpečí správnu implementáciu týchto harmonizovaných pravidiel pre bezpečnosť či kvalitu potravín. Súčasťou opatrení je ustanovenie a kontrola príslušných orgánov, ktoré sú na národnej úrovni zodpovedné za kontrolu a vymáhanie plnenia vyššie uvedených požiadaviek. Pokiaľ ide o úradnú kontrolu potravín, v SR ju v zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov zabezpečujú orgány Úradu verejného zdravotníctva SR a ŠVPS SR spolu so 40 RVPS v SR a ŠVPÚ. Aby členské štáty neprestali vykonávať systematicky tieto kontroly u prevádzkovateľov potravinárskych podnikov (ďalej iba PPP), vrátane výroby, spracovania, skladovania distribúcie až po uvádzanie na trh, EK má zriadené riaditeľstvo F pri Generálnom riaditeľstve SANTE, ktoré vykonáva systematicky na základe analýzy rizika audity členských štátov s cieľov overenia funkčnosti kontrolných systémov. Tento systém umožňuje zabezpečovať štandardné kontroly eliminujúce alebo minimalizujúce výrobu a uvádzanie na trh potravín nezodpovedajúcich príslušným legislatívnym požiadavkám.
Nakoľko nežijeme v optimálnom svete, každý členský štát je povinný zabezpečiť svoje kontrolné orgány dostatkom legislatívnych nástrojov na efektívne vymáhanie dodržiavania potravinového práva prostredníctvom kompetencií na nariaďovanie nápravných opatrení a ukladanie sankcií v prípade preukázania porušenia požiadaviek na bezpečnosť či kvalitu. V rámci EÚ však primárna zodpovednosť za bezpečnosť potravín leží na samotných PPP, ktorí sú povinní zabezpečiť vlastné kontroly na včasné odhalenie odchýlky od legislatívnych požiadaviek a prijímanie účinných opatrení.
V prípade, ak sa nejakým nedopatrením predsa len dostane na trh potravina, ktorá nezodpovedá požiadavkám potravinového práva, v rámci EÚ máme funkčný systém tzv. rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá ustanovený nariadením (ES) č. 178/2002. Prostredníctvom tohto systému jednotlivé príslušné orgány členských štátov a EK navzájom komunikujú zistenia nebezpečných potravín s cieľom minimalizovať ich dopad na spotrebiteľov a na včasné prijímanie nápravných opatrení u PPP. Legislatíva EÚ je záväzná pre všetky členské štáty EÚ rovnako. V prípade, že niektorý členský štát prijme právny akt nad rámec legislatívy EÚ, táto skutočnosť by mala byť notifikovaná EK.
Ako hodnotíte kvalitu potravín, ktoré sú dostupné a predávané na slovenskom trhu?
Je potrebné zdôrazniť, že zavádzaním nových technológii sa výrazne zvýšila bezpečnosť potravín v porovnaní s obdobím pred rokom 1990. Pokiaľ ide o kvalitu, na tú môžu byť odlišné názory. Predsa len kvalita je veličina, ktorá sa veľmi ťažko definuje, má výraznú mieru subjektivity aj pri zavádzaní maximálne objektívnych kritérií. Určite si spomínate na iniciatívu MPRV SR nazvanú duálna kvalita, kedy ŠVPS SR na objednávku MPRV SR porovnala v úradných laboratóriách niekoľko desiatok potravín predávaných v SR a susedných členských štátoch. Touto iniciatívou SR preukázala odlišnosti jednotlivých výrobkov na rôznych trhoch, čo samo osebe nie je na škodu. Problém bol v tom, že hoci potraviny neboli zhodného zloženia alebo zhodnej kvality vstupných surovín, boli zhodne označené, čo neumožňovalo informovaný výber spotrebiteľa. V mnohých prípadoch spotrebiteľ nemá problém s potravinami, ktoré sú uvádzané na trh v SR, len je prekvapený, ak si rovnakú potravinu zadováži za hranicami, že predsa len chutí inak.
Niekedy možno aj horšie. Nakoniec výrobcovia robia prieskum spotrebiteľských preferencií a zvyčajne úspešne „namiešajú“ chuť podľa preferencií na danom trhu. Práve odstránením tejto duality by sa mohli uvádzať na trh rôzne varianty potravín a spotrebiteľ by si z nich mohol kvalifikovane vybrať na základe správneho označenia. Ďalším aktuálnym problémom, ktorý ohrozuje spotrebiteľov je doposiaľ nevídaný nárast falšovania pôvodu niektorých potravín. Nakoľko ŠVPS SR pripravuje sériu krokov aj s trestno-právnym koncom, nebudem sa k tejto téme bližšie vyjadrovať.
Aký efekt majú cielené úradné kontroly? Prispeli k obmedzeniu nedostatkov na trhu potravín?
Cielené úradné kontroly potravín organizuje ŠVPS SR v spolupráci s RVPS v SR podľa výsledkov vlastných kontrol, ale aj spätnej väzby spotrebiteľov. Môžem konštatovať, že sa výrazne zlepšilo dodržiavanie doby spotreby (DS) a dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT) potravín, ku ktorým prispela aj istá miera flexibility pri uvádzaní na trh vybraných potravín aj po dátume minimálnej trvanlivosti za prísne stanovených podmienok. Ako odborníci v oblasti bezpečnosti potravín túto flexibilitu hodnotíme pozitívne, keď riziko potraviny je stále pod kontrolou, ale výrazne sa týmto znižuje množstvo využiteľného potravinového odpadu ešte pred. Napriek tomuto pozitívnemu trendu s DS/DMT orgány úradnej kontroly evidujú nedostatky vlastnými kontrolami, ale aj sprostredkovane prijímanými podnetmi občanov.
Práve na zjednodušenie prístupu spotrebiteľov k orgánom úradnej kontroly potravín ŠVPS SR vyvinula vo vlastnej réžii internetovú online aplikáciu na podávanie podnetov občanov a nie len v oblasti bezpečnosti potravín, ale aj na úseku zdravia a ochrany zvierat, v ďalších oblastiach pod kontrolou ŠVPS SR (veterinárna farmácia, VŽP atď.).
Táto aplikácia umožňuje aj podávanie žiadostí o stanoviská, ktoré zvyčajne využívajú právnické osoby na jednoduché konzultácie, ako i fyzické osoby, ak sa chcú dozvedieť napríklad právny rámec pripravovanej komerčnej aktivity, požiadaviek na dovoz, vývoz tovaru a pod. Aplikácia je dostupná na internetovom sídle ŠVPS SR 24/7 a umožňuje okrem zaradenia podania podľa intuitívne zostavených kategórií, podrobne opísať problém/požiadavku a umožňuje prikladať k podaniu až 5 príloh o veľkosti max. 6MB pre každú prílohu. Po zadaní podania občanovi systém vygeneruje automatickú odpoveď potvrdzujúcu prijatie podania a taktiež mu oznámi číslo, pod ktorým je podanie ďalej spracovávané, kvôli zjednodušeniu prípadnej následnej konzultácie alebo doplneniu podania. Na základe indikovaného miesta, kde spotrebiteľ pocítil neprávosť, systém automaticky prideľuje podanie príslušnému kontrolnému orgánu, čo výrazne urýchľuje prešetrenie podania minimálne o jeden až dva dni.
Aké najčastejšie nedostatky odhaľujete pri kontrolách potravín?
Medzi najčastejšie hlásené problémy s potravinami patria: zmena senzorických vlastností potravín, za ktoré sú zvyčajne zodpovední PPP zapojení v distribúcii, skladovaní, ale najmä maloobchodné prevádzky. V týchto prípadoch takmer vždy zisťujeme nedostatočné kontrolné mechanizmy u PPP, ktoré nedokážu identifikovať buď systémové problémy (napríklad udržiavanie chladiaceho reťazca) alebo individuálne zlyhania zamestnancov. Najčastejšie zisťovanými nedostatkami v schválených prevádzkach pre produkty živočíšneho pôvodu a v schválených skladoch boli stavebno - technické nedostatky (poškodené steny, podlahy, stropy), nedostatky v čistote priestorov a zariadení a v HACCP.
V prípade kvality, nezaznamenávame výrazné zmeny, pokiaľ ide o výskyt nedostatkov v kvalitatívnych ukazovateľoch. Kvalita ponúkaného tovaru úzko súvisí s dopytom. Zdá sa, že v posledných rokoch silnie dopyt niektorých spotrebiteľov po určitých špecifických potravinách a na to trh reaguje svojou ponukou. Napríklad vznikom špecializovaných predajní alebo ponukou potravín v rôznych cenových hladinách a s rôznym podielom zložiek, ktoré by mohli byť ukazovateľom vyššej kvality, pričom cena nemusí zákonite odrážať kvalitu. V tejto súvislosti je dôležité, aby si zákazníci pozorne všímali okrem ceny aj informácie o potravine a orientovali sa najmä podľa zoznamu zložiek. Na trhu je tiež čoraz širšia ponuka potravín pre zákazníkov s potravinovými intoleranciami. Ide o bezgluténové či bezlaktózové potraviny a podobne. V tejto súvislosti zaznamenávame skôr nedostatky v označení potravín, ktoré vznikajú v snahe pripísať potravinám nejakú pridanú hodnotu v súlade s aktuálnymi trendmi, hoci v skutočnosti majú rovnakú vlastnosť aj všetky obdobné potraviny. Napríklad označovanie niektorých druhov potravín ako vegánske, hoci daná skupina potravín nikdy neobsahovala živočíšnu zložku.
Stretávate sa aj s úmyselným zavádzaním spotrebiteľa obchodníkom?
To je samostatná kapitola. Sú prípady, kedy sa spotrebiteľ domnieva, že bol obchodníkom podvedený, uvedený do omylu, alebo že obchodník využil nekalú obchodnú praktiku, aby spotrebiteľa výraznou zľavou, zvyčajne veľmi žiadanej potraviny, nalákal do svojich obchodných priestorov, kde zákazník zistí, že ponúkaná potravina sa na predajni v čase akciového predaja nenachádza. Spotrebiteľ, keď už je v danej predajni, nakúpi ostatný tovar, ktorý potrebuje. Nakoľko ide o zjavné porušenie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, kde primárnym orgánom ochrany spotrebiteľa je Slovenská obchodná inšpekcia, určenie príslušnosti medzi SOI a ŠVPS SR robí praktické problémy, čo môže spotrebiteľ negatívne vnímať. Žiaľ v tomto smere je právna úprava nie celkom jasná a spotrebiteľ sa niekedy dostáva medzi dva orgány, ktoré si vyjasňujú zákonné kompetencie. Pre spotrebiteľa by bolo prospešné, ak by zákonodarca jednoznačne rozdelil právomoci, aby prípady bezpečnosti potravín riešili orgány úradnej kontroly potravín a prípady poškodzovania spotrebiteľa iným spôsobom orgány obchodnej inšpekcie. Samozrejme nebránime sa súčinnosti v prípadoch, kde je potrebná naša expertíza.
Súčasná pandémia COVID-19 môže mať na voľný pohyb tovaru negatívny dosah. Potravinová sebestačnosť na Slovensku je alarmujúca. Existujú prípady, že kvôli obmedzeniam na hraniciach nastal na našom trhu nedostatok niektorej významnej a potrebnej komodity, resp. že by prišla v horšej kvalite?
ŠVPS SR zatiaľ neeviduje, že by COVID-19 negatívne ovplyvnil dostupnosť niektorých bežných potravín. Možno niektoré špeciality, ale ani o tom nemáme dôkazy či indície. Zatiaľ evidujeme paradoxne pozitívny účinok COVID-19 na dostupnosť niektorých potravín na našom trhu. Ide najmä o jahňacie a iné ovčie mäso, ktoré producenti zo SR v „predcovidovom“ období predávali na trhy v Taliansku, Francúzsku či Grécku. V dôsledku výpadku prepravných kapacít sa slovenský spotrebiteľ určite častejšie stretáva s touto kulinárskou, ale i dietetickou špecialitou. Okrem dostupnosti jahňacieho mäsa na slovenskom trhu sa taktiež výrazne znižuje dnes tak sledovaná a dôležitá uhlíková stopa. Prípady, že by boli potraviny dovážané v horšej kvalite v spojitosti s pandémiou COVID-19 neevidujeme.
Aká je teda pravdepodobnosť, že sa na slovenský trh dostanú produkty, ktoré nespĺňajú kritériá zdravotnej bezpečnosti stanovené EÚ?
Pravdepodobnosť uvedenia potraviny nezodpovedajúcej požiadavkám potravinového práva na trh sa približuje nepriamej úmere zodpovednosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, objednávateľa takýchto potravín a v neposlednom rade funkčnosti kontrolných orgánov. Kým PPP majú pod kontrolou celý výrobný proces od nákupu vstupných surovín, cez receptúry, usmernenia a kontrolu vlastných zamestnancov až po expedíciu vyrobenej, skladovanej alebo prepravovanej potraviny, kontrolné orgány sa musia na základe analýzy rizika snažiť identifikovať najrizikovejšie operácie a prevádzkovateľov, aby s obmedzenými, najmä personálnymi zdrojmi, mohli čo najefektívnejšie odhaľovať náhodné zlyhania výrobných a kontrolných mechanizmov inak poctivých PPP až po pokusy podvodným spôsobom uvádzať spotrebiteľov do omylu falšovanými potravinami alebo priamo výrobou nebezpečných potravín len za cenu neprimeraných ziskov niektorých prevádzkovateľov. Na tieto účely disponujú orgány úradnej kontroly radou zákonných kompetencií na výkon kontroly a na vymáhanie dodržiavania potravinového práva.
Nedeliteľnou súčasťou tohto mechanizmu je sieť úradných laboratórií, ktoré exaktnými vedeckými postupmi overujú súlad potravín s legislatívnymi požiadavkami na ich bezpečnosť a kvalitu. I tu treba otvorene povedať, že poddimenzovanie financovania tohto sektora v štátnej správe vedie k postupnému morálnemu a technickému opotrebovaniu laboratórnej techniky, ktorá je rozhodujúcou pre presné právne, analytické a vedecké vyhodnotenie úradných vzoriek potravín. Pokiaľ štát zabezpečí nezávislé a finančne a personálne podporované kontrolné orgány a technicky i vedecky vyspelé úradné laboratória na podporu rozhodovania orgánov úradnej kontroly potravín, dá sa predpokladať kontinuita a účinnosť týchto kontrol v prospech spotrebiteľov.
Ako sa postupuje v prípade odhalenia nekalého obchodovania a ohrozovania zdravia obyvateľstva?
Na pultoch v závislosti od obchodných reťazcov sa spotrebiteľ stretáva s potravinami prevažne z dovozu. Slovenské potraviny majú zastúpenie zhruba na úrovni 40%. Slovenská republika je členom EÚ, ktorá má uzavreté dohody o vytvorení colnej únie alebo dohody o vytvorení zón voľného obchodu. Otázka bezpečnosti potravín je individuálna, nakoľko sa na nej podieľa niekoľko faktorov. V zmysle platnej legislatívy je zakázané umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné. Taktiež je v zmysle legislatívy vykonávaná úradná kontrola potravín, ktorá je zabezpečená prostredníctvom plánovaných úradných kontrol potravinového dozoru, cielených kontrol, prešetrovaním podnetov spotrebiteľov a kontrolami vykonávanými na hraničných inšpekčných staniciach.
V minulom roku 2021 bolo vykonaných 44 256 úradných kontrol vrátane hraničných importných kontrol. Z tohto počtu bolo 2 360 s nedostatkom, čo predstavuje 5,33%. Bolo odobratých 12 075 (z toho 6 500 vzoriek potravín slovenského pôvodu), pričom nevyhovujúcich 365 vzoriek (z toho 231 vzoriek potravín slovenského pôvodu).Úlohou úradnej kontroly potravín je kontrola na všetkých stupňoch výroby, spracovania potravín a ich distribúcie, nad dovozom potravín z tretích krajín a nad predajom potravín na diaľku. V prípade priameho alebo nepriameho závažného rizika pre ľudské zdravie zasiela kontaktný bod SR - ŠVPS SR hlásenie do systému RASFF – rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá, ktorý je efektívnym nástrojom určeným na výmenu informácií v rámci zaistenia bezpečnosti potravín.
Aké vážnejšie potravinové škandály ste museli riešiť v poslednom období?
Kauza špenát. Táto kauza nám ukázala slabinu v kontrolných postupoch a kontrolných metódach na včasné odhalenie niektorých potravín kontamináciou toxickými rastlinami. Poučili sme sa, prijali sme nové mechanizmy a zabezpečili laboratórne vyšetrenia v zahraničí, pokiaľ sa nepodarí akreditovať príslušné laboratórne metódy v úradných laboratóriách na Slovensku.
Mimoriadne citlivou surovinou a potravinou je mäso. Aké nedostatky a problémy v súvislosti s mäsom a mäsovými výrobkami najčastejšie odhaľujete? Ako sa to zmenilo za posledné roky?
Primárnym problémom v SR je nedostatok niektorých druhov hospodárskych zvierat už v chove, nasleduje nedostatočná spracovateľská kapacita alebo jej dostupnosť, čoho dôsledkom je vysoký podiel mäsa na trhu pôvodom v iných členských štátoch. Pokiaľ je takéto mäso obchodované legálnym spôsobom, podmienky výroby, spracovania, skladovania a prepravy sú rovnocenné s podmienkami v SR a nepredstavujú zvyčajne zdravotné riziko vyššie ako u mäsa slovenského pôvodu. Takéto mäso však môže predstavovať kvalitatívne rozdiely, napríklad z dôvodu tradície chovu ošípaných. V SR sú výkrmové kančeky tradične kastrované, pre lepšie senzorické vlastnosti mäsa. Pochopiteľne silný kančí zápach bravčového mäsa je vadou, pre ktorú je takéto mäso považované za nepožívateľné. Nedá sa povedať, že by v súčasnej dobe vyčnievali niektoré konkrétne nedostatky vo vzťahu k čerstvému, chladenému alebo mrazenému mäsu. Skôr sa stretávame s náhodnými senzorickými odchýlkami, ktoré však nepredstavujú zásadný posun oproti predošlým kontrolným obdobiam.
Ovocie a zelenina predstavujú samostatnú kapitolu v rámci potravín. Máme na Slovensku k dispozícii dostatok kvalitného slovenského ovocia a zeleniny? Aké negatíva pri týchto potravinách odhaľujete?
Na Slovensku nemáme dostatok kvalitného ovocia a zeleniny z vlastnej produkcie. Značná časť týchto produktov na našom trhu pochádza z iných členských štátov a tretích krajín. Najúspešnejší slovenský producenti sú združení v organizáciách výrobcov, čo im zabezpečuje konkurencieschopnosť na domácom i zahraničnom trhu. Títo producenti disponujú modernými technológiami a sú schopní zabezpečiť vysokú obchodnú kvalitu čerstvého ovocia a zeleniny, ale nie požadované množstvo. Na trhu sa pri kontrole stretávame s nedodržiavaním obchodnej kvality čerstvého ovocia a zeleniny, ale väčšina nedostatkov sa zisťuje v obchodnej sieti. Pri kontrolách priamo u producentov sa s nedostatočnou obchodnou kvalitou produkcie stretávame minimálne.
Predaj potravín so sebou nesie mnohé úskalia. Aké opakujúce sa chyby robievajú obchodníci pri ich predaji?
Na prvom mieste sú nevyhovujúce podmienky skladovania a nedostatočná kontrola surovín a potravín na vstupe. Pokiaľ ide o podania, najviac sa spotrebitelia sťažujú na senzorické zmeny najmä pultového predaja potravín na vyžiadanie a spotrebiteľské balenia mäsa v ochrannej atmosfére, nesprávne označovaný pôvod potravín a pretrvávajú tiež isté nedostatky v hygiene predaja potravín. V mnohých prípadoch sa však podania o nehygienickom predaji nepotvrdia na mieste z dôvodu odstránenia prevádzkovateľom, alebo jednoducho zlepšením počasia, kedy zákazníci na topánkach nenosia do predajní potravín dažďovú vodu a blato. Z výsledkov úradných kontrol vyplýva, že sa niektoré nedostatky pravidelne opakujú. Ide napr. o nedostatky v hygiene predaja, predaj potravín po dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti, predaj potravín s nedostatkami v označení a pod.
V akom type predajní evidujete najviac nedostatkov?
Najviac kontrol s odhalenými nedostatkami býva pravidelne zisťované v stredne veľkých predajniach. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky pravidelne vyhodnocuje úradné kontroly potravín a na svojej stránke www.svps.sk zverejňuje mesačné správy. Taktiež je na stránke ŠVPS SR zriadený portál úradných kontrol, ktorý poskytuje spotrebiteľom aktuálne informácie o vykonaných úradných kontrolách potravín.
Ako vnímate ambulantný predaj?
Problém predstavujú sezónni predajcovia ovocia, húb a lesných plodov, prípadne medu, ktorí okrem toho, že porušujú predpisy v oblasti potravinového práva, porušujú aj predpisy bezpečnosti cestnej premávky. Z týchto dôvodov, najmä na severe a v strede Slovenska vykonávajú kolegovia z RVPS kontroly spoločne s príslušníkmi Policajného zboru SR. Najviac podnetov prijímame od spotrebiteľov vo vzťahu k ambulantnému predaju jedál a nápojov na priamu konzumáciu. Tieto podnety však riešia orgány Úradu verejného zdravotníctva SR, nakoľko ide o verejné stravovanie. Menšie množstvo podaní v kompetencii ŠVPS SR a RVPS v SR sa vzťahuje k podozreniu falšovania pôvodu ovocia a zeleniny; napríklad ovocie či zelena deklarované ako vlastná produkcia predajcu umožnená Nariadením vlády SR č. 360/2011 Z.z. o tzv. predaji malých množstiev, pričom tovar svojim vzhľadom, množstvom alebo balením skôr naznačuje predaj tovaru z veľkoskladu.
Trhoviská sú špecifickým miestom predaja. Ako obstoja pri kontrolách?
Samostatnú kapitolu maloobchodného predaja predstavujú trhoviská. Ide o sezónny predaj potravín približne od apríla do októbra. Dĺžka sezóny závisí od konkrétneho regiónu. Trhovým predajom sa najčastejšie predáva čerstvé ovocie a zelenina. Nedostatky v kvalite nebývajú zisťované, ale veľmi často je tovar z veľkoskladov (z veľkovýroby) ponúkaný ako tovar domáci, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Medzi ďalšie nedostatky zisťované pri trhovom predaji patrí predaj bez podnikateľského oprávnenia, alebo predaj tovaru neznámeho pôvodu, kedy predávajúci nevie predložiť inšpektorovi dodacie doklady.
Dochádza k nápravám nedostatkov zo strany podnikateľských subjektov?
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú potravinovým právom viazaní zabezpečiť bezpečnosť potravín v rámci ich vlastnej kompetencie a príslušnosti (tzn. mať pod kontrolou všetky procesy vykonávané príslušným prevádzkovateľom). Súčasťou tejto povinnosti je vytvorenie kontrolného systému, pomocou ktorého prevádzkovateľ musí byť schopný odhaliť všetky relevantné známe riziká, je povinný mať zavedený systém ich monitorovania, vedenia záznamov o tom a systém prijímania vlastných nápravných opatrení. O týchto postupoch musí informovať svojich zamestnancov v rozsahu výkonu ich činnosti. V princípe tento model funguje, nakoľko prevádzkovateľa stojí menej peňazí ako zaplatenie prípadnej pokuty a ešte aj tak musí zaviesť tieto opatrenia, inak mu hrozí zákaz činnosti alebo zrušenie schválenia čl registrácie pre príslušnú činnosť alebo prevádzku. Zistené nedostatky sú predajcovia povinní odstrániť v stanovenom termíne. Ak by tak neurobili, hrozí im pokuta za nesplnenie uložených opatrení v stanovenom termíne. Po odstránení nedostatkov však často vznikajú nové, identické alebo veľmi podobné, ktorých príčinou často býva zlyhanie jednotlivcov.
Všetky potraviny umiestňované na trh v SR musia spĺňať požiadavky súčasne platnej legislatívy. V prípade zistenia porušení sú podnikateľským subjektom orgánom úradnej kontroly nariadené opatrenia na mieste, prípadne sú nariadené opatrenia a uložená pokuta správnym konaním. Pri určení výšky pokuty orgán úradnej kontroly prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
Potravinárska komora Slovenska nedávno vyzvala na reformu úradnej kontroly potravín a tiež presun úradnej kontroly potravín v zariadeniach spoločného stravovania z regionálnych úradov verejného zdravotníctva na regionálne veterinárne a potravinové správy. Aký máte názor?
Reforma v oblasti kontroly potravín nemôže stáť na poslaneckom návrhu, ktorý nerieši zásadné problémy úradnej kontroly potravín. V súčasnej dobe sa najzávažnejším problémom ukazuje zabezpečenie personálnych zdrojov úradnej kontroly potravín, ale i veterinárnej správy, zabezpečenie technickej vybavenosti na potrebnej technologickej a vedeckej úrovni s potrebou nemalých investícií na výmenu technologicky, morálne ale i funkčne zastaranej laboratórnej techniky a na nákup moderných laboratórnych zariadení. Bez efektívnej laboratórnej diagnostiky bude mať každý orgán úradnej kontroly preukázať porušenie potravinového práva tam, kde je rozhodovanie na základe vizuálnej kontroly nepostačujúce (mikrobiálna kontaminácia, fyzikálno-chemické rozbory úradných vzoriek potravín, kontroly vybraných rezíduí, či už liečiv, pesticídov alebo environmentálneho znečistenia). Bez reformy ľudských zdrojov a technológie, každý pokus o zlučovanie a rozdeľovanie je len dekoratívnou snahou zlepšiť postavenie spotrebiteľa v oblasti bezpečnosti a kvality potravín.
Ako chce štát zabezpečiť prijímanie nových štátnych zamestnancov na výkon úradných kontrol potravín, keď základný tabuľkový plat inšpektora vykonávajúceho kontrolu potravín, zaradeného do 5. platovej triedy je podľa zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe v súčasnosti 704,50€!!! Títo zamestnanci denne rozhodujú a znášajú zodpovednosť za zdravie a životy tisícok spotrebiteľov, rozhodujú často o potravinách v nákupných cenách pohybujúcich sa v tisícoch až desiatkach tisícov € a pripravujú rozhodnutia alebo podklady rozhodnutí o uložení miliónových pokút. Na to nemusí byť človek študovaný ekonóm alebo personalista, aby pochopil, že takto sa nedá zabezpečovať generačná obnova vysokošpecializovaných kádrov, po ktorých sa požaduje celoživotné vzdelávanie, dve atestačné skúšky a pravidelné hodnotenie a kontrola zo strany spotrebiteľov, prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, spotrebiteľských združení, nadriadených a expertov z EK alebo delegácií príslušných orgánov z tretích krajín, kam prevádzkovatelia majú snahu vyvážať slovenské potraviny.
Čo všetko sa zmenilo v oblasti kontroly potravín v posledných rokoch?
Systém úradnej kontroly potravín starne. Technológia výroby potravín sa však vyvíja neuveriteľným tempom. Príslušná legislatíva vždy len dobieha nové technológie a snaží sa ich istým spôsobom regulovať, ak predstavujú riziko pre bezpečnosť potravín. Za oneskorenou legislatívou o ďalšie kroky mešká zavádzanie nových kontrolných postupov, ktoré z dôvodu transparentnosti a istoty rozhodovania orgánov štátnej moci, nesmú byť v rozpore s platnou legislatívou. Toto je oblasť, ktorá nepretržite predstavuje isté riziká. Ak si tieto riziká vložíme do aktuálnej ekonomicko-politickej situácie, nedá sa v najbližšom období predpokladať výrazné zlepšenie v dôsledku troch rokov ekonomických obmedzení z dôvodu opatrení proti šíreniu COVID-19. V súčasnosti a v prinajmenšom v krátkej budúcnosti musíme počítať s ďalšími ekonomickými obmedzeniami v dôsledku vojny na Ukrajine.
Na záver možno ani nie je potrebné na niečo špeciálne upozorňovať, ľudia vnímajú tieto aspekty ich životov. Skôr by som chcel apelovať na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, aby zabezpečovali čo najlepšie činnosti v rámci ich kontroly nad výrobnými a inými procesmi tak, ako to väčšina robí dodnes a na spotrebiteľov, aby zodpovednosť za svoje zdravie držali pevne vo svojich rukách, aby kontrolovali potraviny, ktoré kupujú ešte v obchode, aby sa vyhli komplikáciám pri neskoršom reklamovaní nevyhovujúcich potravín, aby požadovali od spotrebiteľských organizácií, ale aj od príslušných štátnych orgánov informačné kampane na zvýšenie vedomostí o rizikách spojených s potravinami a o tom, ako správne rozumieť dnes už dostatočne podrobnému označovaniu potravín.
Jana Kuklová
Foto: archív J. Bíreša/Štátna veterinárna a potravinová správa SR
