Obchod sa mení dennodenne
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 15. marec 2022
Profesionalita, pracovitosť, produktivita, potenciál a poctivosť, to je päť P slovenského obchodu podľa Nadeždy Machútovej, prezidentky Zväzu obchodu SR.
Vaša profesionálna kariéra je neodmysliteľne spojená s obchodom. Dlhé obdobie ste boli na čele Slovenskej obchodnej inšpekcie a zastávali ste tak práva spotrebiteľov. V súčasnosti ste v rámci svojej pracovnej pozície zástupkyňou slovenských obchodníkov. Ako sa cítite v novej úlohe?
Už samotná ponuka bola pre mňa ocenením pôsobenia na predchádzajúcej pozícii a po zvolení prišiel pocit zodpovednosti. Splniť očakávania tak širokej a rôznorodej členskej základne nie je jednoduché. Prvýkrát sa tiež stalo, že na čele zväzu sedí človek, ktorý paradoxne nikdy nepodnikal, ale má množstvo iných skúseností. Verím, že táto nestrannosť bude mojou výhodou. Takisto znalosť štátnej správy a osobitne dlhoročné riadenie výkonu trhového dozoru mi na tejto pozícii dáva iný, pre podnikateľské prostredie obohacujúci pohľad na celý sektor.
Aké plány a úlohy máte najbližšie pred sebou?
Mojim prirodzeným cieľom je, aby každý člen cítil, že mu členstvo prináša osoh, že sa môže oprieť o silné zázemie zväzu, jeho kontakty a vplyv na dianie v obchode. Zväz obchodu SR je na trhu známa značka, 22 – ročná a mojou snahou bude ďalej rozširovať naše rady a ešte viac spestriť existujúce zastúpenie rôznych sektorov. Chcem, aby sa každý partner pri rokovacom stole mohol oprieť o náš názor. Asi nikdy nebola potreba detailne sledovať legislatívny proces väčšia, ako v súčasnosti. Samozrejme, nebudeme len reagovať, ale aj prinášať nové témy na diskusie a plniť signálnu úlohu voči verejnosti, predpovedať možný vývoj a inšpirovať tam, kde to bude potrebné.
Skúsenosti, ktoré si prinášate z predošlého pôsobiska, sú nepochybne cenným základom, ktorý viete zúžitkovať v ďalšom profesijnom živote. Našli ste priesečníky doterajšej práce na strane ochrany práv spotrebiteľov a na strane zastupovania práv a činnosti obchodníkov?
Ochrana spotrebiteľa znamená poznať podnikateľské prostredie s jeho plusmi aj mínusmi a trhový dozor som vždy vnímala ako pomyselný jazýček na váhach medzi potrebami spotrebiteľa a potrebami biznisu. Vždy som vedela počúvať a moje dvere boli otvorené pre každého. Trhový dozor nie je len o ochrane spotrebiteľa, rovnako chráni aj podnikateľov pred nekalou súťažou. Kvalitný dozor môže hrať dokonca významnú úlohu pri zahraničných investíciách, to si však nikto neuvedomuje. Preto nehovoríme o dvoch odlišných svetoch, je len jeden a v ňom máme každý svoju zodpovednosť, ale aj spoločný cieľ. Spokojnosť spotrebiteľa, klienta, zákazníka, teda toho, kto nakupuje tovar alebo užíva služby.
Môžete charakterizovať slovenského spotrebiteľa z pohľadu ako ste ho mali možnosť spoznať? Vedeli by ste definovať vlastné kategórie spotrebiteľov?
Spotrebiteľ je pánom ekonomiky napriek tomu, že ho právo považuje za slabšieho účastníka kontraktu. Ako najdôležitejší hráč na trhu rozhoduje o tom, čo sa bude predávať, v akej kvalite a cene a jeho najsilnejšou zbraňou je „NEKÚPIŤ“. Spotrebitelia sú jedinou ekonomicky záujmovou skupinou, ktorá nie je organizovaná vo veľkom a efektívne, a ktorej názory často nie sú vypočuté. Nech mi je odpustené, ale náš slovenský spotrebiteľ ešte nedorástol do bodu, kedy by bol schopný reálne ovplyvňovať cenovú politiku aj nadnárodných spoločností. Pamätám si množstvo príkladov zo zahraničia, kedy musela byť znížená cena produktov, lebo ich ľudia zo dňa na deň prestali kupovať. V niektorých sieťach, napríklad v predajniach s nábytkom, euro otvorilo spotrebiteľom oči ako draho dobrovoľne nakupovali tovar, ktorý bol kúsok za hranicami podstatne lacnejší.
Netreba zabúdať na to, že spotrebiteľské návyky spätne ovplyvňujú aj základné hodnoty spoločnosti. Tu mám veľkú nádej, že sme čoraz „zelenší“ a environmentálne hodnoty nám nie sú cudzie. Naopak, veľmi ma mrzí a viem to potvrdiť z predchádzajúcej praxe, že slovenský spotrebiteľ sa takmer výlučne pozerá len na svoje ekonomické záujmy. Necelé 1% zo všetkých prijatých podnetov sa týkalo bezpečnosti výrobku. Málokedy tiež číta všeobecné obchodné podmienky a veľakrát na to zbytočne doplatí. Toto sa týka nepotravinového sektora, v ktorom som pôsobila. Ak by som teda mala definovať svoje vlastné kategórie spotrebiteľov, okrem tých, ktoré pozná smernica o nekalých obchodných praktikách, tak by to bol nepotravinový a potravinový spotrebiteľ. Pri potravinách si ľudia prirodzene dávajú väčší pozor na kvalitu aj bezpečnosť a dokonca si prečítajú aj informácie na výrobku. Erudovanosť spotrebiteľa z roka na rok rastie.
Vo svojej novej pozícii zastávate práva slovenského obchodu. V čom by ste vyzdvihli prácu slovenských obchodníkov? Skúste pomenovať päť P slovenského obchodu.
Členovia Zväzu obchodu SR, teda náš tradičný slovenský maloobchod, pôsobí aj v menších mestách a na vidieku. Vnímam to ako veľké plus v kontexte Európskej zelenej dohody a Spoločnej poľnohospodárskej politiky, pretože chceme udržať vidiecke hospodárstvo pri živote podporovaním pracovných miest v tomto sektore. Myslím si, že by nám všetkým malo záležať na udržaní malých predajní v regiónoch, v ktorých to síce nie je ekonomicky výhodné, ale prispievajú ku kvalite života obyvateľov. Práve v týchto obchodných prevádzkach sa môžu predávať domáce, lokálne produkty, čerstvé a s minimálnou uhlíkovou stopou. Toto by malo byť považované za službu vo verejnom záujme a pre toto si slovenských maloobchodníkov najviac vážim. Vrátenie sa k vidieckej produkcii a čo najkratšia cesta k spotrebiteľovi by mala byť, nielen na vidieku, významná cesta ako zvýšiť predaj domácej produkcie.
Päť P možno nebude iných, ako ich poznáme aj v odlišných oblastiach podnikania, lebo podľa mňa profesionalita by mala byť základom. Inak sa tomu hovorí odborná starostlivosť o zákazníka. Ďalej treba vyzdvihnúť pracovitosť a ruka v ruke s ňou produktivitu. Slovenský maloobchod má tiež potenciál, a to aj určovať trendy v inováciách. V neposlednom rade by sa mala vyplácať poctivosť, aby to nekalé nemalo šancu na trhu.
Aké sú rezervy slovenského obchodu?
Náš obchod sa mení dennodenne. Inak to nejde. V tak silnom konkurenčnom prostredí by ste rýchlo stratili dych. Každý podnikateľský subjekt v obchode by mal také hodnoty ako ľudskosť, adresnosť v prístupe a príjemné miesto kontaktu považovať za základný aspekt svojho podnikateľského úsilia. Okrem inovácií bude podľa mňa zaujímavou výzvou pre obchod strieborná generácia, ktorá si vyžaduje osobitý prístup a z hľadiska ekonomického tiež začína byť zaujímavou. Na druhej strane demografické trendy ovplyvňujú aj samotný obchod vzhľadom na počet pracujúcich v sektore trhových služieb. A možno to tak ešte necítime, ale všetci musíme byť pripravení aj na kolaboratívnu ekonomiku, ktorá prinesie otázniky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, jeho bezpečnosti, zodpovednosti za škodu, zdaňovania a pracovného práva. Rovnako budú hrať prím všetky politiky súvisiace s obehovým hospodárstvom.
Vaša práca veľmi úzko súvisí i s usmerňovaním a tvorbou legislatívneho prostredia pre obchodníkov. ZO SR má v rámci svojich kompetencií možnosť zasahovať do legislatívneho diania. Zákonné normy často negatívne vplývajú na prácu v oblasti obchodu, a práve preto je úloha ZO SR tak dôležitá. V čom je táto oblasť pre vás osobne výzvou?
Bolo by dobré doslova vyčistiť niektoré právne predpisy, pretože prehnaná regulácia spôsobuje podnikaniu prekážky a problémy. Veľa sa o tom hovorí, snahu nemožno uprieť, hlavne v odstraňovaní gold-platingu, v zavádzaní princípu one-in, one alebo dokonca two-out, ale ide to pomaly a chýba tomu koncepcia. A hlavne, viac by sme mali počúvať Brusel, všetko to, čo nám už bolo vytknuté, tam máme stále rezervy. Nezabúdajme na to, že jednotný trh nás živí a keď zavedieme niečo, čo úplne neladí s podmienkami v ostatných členských štátoch a ide nad ich rámec, sami seba znevýhodňujeme. Voľný pohyb tovaru musíme ctiť, či sa nám to páči alebo nie.
Ktoré zákony považujete v rámci obchodnej sféry za kontraproduktívne a neefektívne?
Vždy je kontraproduktívne, neefektívne a neprehľadné reagovať na konkrétne problémy z praxe ďalšou voľnou nepredvídateľnou a nekoncepčnou tvorbou právnych noriem a prehnanou kazuistikou. Namiesto legislatívnej smršte, ktorej sme svedkami už dlhé roky, by mal štát vytvárať podmienky pre samoreguláciu. Keď nás niekto núti niečo robiť, tak sa to viaže s nechuťou a naopak, keď sa zaviažeme k niečomu dobrovoľne, väčšinou máme sami záujem na dodržiavaní takýchto záväzkov. Samoregulácia podporuje zdravé konkurenčné prostredie a buduje vzťahy založené na dôvere. Ak majú podnikatelia záujem na efektívnej samoregulácii, ťažko bude štát odôvodňovať akýkoľvek gold-plating v danej oblasti. Akákoľvek nadmerná regulácia je teda kontraproduktívna a vždy na to doplatí spotrebiteľ.
V parlamente je momentálne prejednávaná novela zákona o potravinách, ktorá je krokom správnym smerom a dúfam, že sa konečne zbavíme neprimerane vysokých pokút, ktoré boli pre slovenský maloobchod doslova likvidačné. Novela tiež ruší povinný 50 percentný podiel slovenských potravín v letákoch, čo nám vyčítala aj Európska komisia. Takáto právna úprava sa nikdy nemala dostať do nášho zákona. Žiadna regulácia nám podiel slovenských potravín na našich pultoch nezvýši. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami stále obsahuje právne normy, ktoré nám vyčítala Európska komisia a ktoré naďalej obmedzujú obchodníkov, a preto by si zaslúžil ďalšiu novelu. Nepáči sa mi tiež koncepcia návrhu nového zákona o ochrane spotrebiteľa. Som zvedavá, akú podobu nadobudne po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania. Ide o veľmi dôležitú normu, ktorá sa bude týkať všetkých podnikateľov, bez ohľadu na sektor pôsobenia.
Ako hodnotíte komunikáciu a spoluprácu ZO SR so štátnou správou?
Ja osobne som bola zvyknutá reagovať promtne na požiadavku druhej strany, či už išlo o občana, podnikateľa, rôzne zväzy a asociácie. Je rozhodne zaujímavé vidieť veci z opačného pohľadu. Niekedy sa stane, že nedostanete ani odpoveď, ani termín na stretnutie. Na druhej strane, v tak vypätej situácii, akú zažívame, môžem potvrdiť, že kontakt so všetkými zainteresovanými funguje nepretržite. Mám naozaj pocit, že každý počúva, vyhodnocuje a hlavne, hľadá riešenia.
Súčasná situácia, kedy sa pravidlá vo všetkých sférach života menia zo dňa na deň a niekedy aj z hodiny na hodinu, neprospieva ani obchodu. Neistota na strane obchodníkov i zákazníkov je závažným negatívnym faktorom. Ako vidíte vývoj obchodu v najbližších rokoch?
Aj keď si netrúfam tvrdiť, že pandémia ja za nami, rozhodne je situácia lepšia. Vieme však, že takáto situácia sa môže kedykoľvek zopakovať. Už sme ale poučení a pripravení. Pomaly sa začala zvyšovať inflácia, ktorá dorástla do rozmerov, aké sme tu nemali desaťročia. Ale vojna, ktorá vypukla na Ukrajine, je niečo, čo sme nepredpokladali ani v najhoršom sne. Väčšiu neistotu si pre celú spoločnosť neviem predstaviť. Nič v živote nie je automatické. Vidíme, aké krehké môžu byť dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ako si svojich obchodných partnerov treba vážiť, ako aj zdanlivo pevný systém môže skolabovať. Asi nikto z nás si netrúfa predpovedať, čo bude zajtra. Ak sa mám vrátiť k otázke, obchod zastáva nezastupiteľné miesto v oblasti presadzovania nových trendov a vhodnou komunikáciou vie ovplyvniť nielen spotrebiteľov, ale aj smerovanie celej spoločnosti. Typickým príkladom sú aktivity obchodu v oblasti zdravého životného štýlu, ktorý sa potom odráža na zdraví celej spoločnosti.
Rovnako môže obchod významným spôsobom prispieť k výchove spotrebiteľa smerujúcej k zodpovednosti voči životnému prostrediu. Ak hovoríme o technologickom pokroku, ten je veľakrát rýchlejší ako reakcia zákonodarcu. Inovácie sa často dostávajú buď mimo právny rámec, alebo naopak, existujúca právna úprava brzdí ich rozvoj, preto by mal byť legislatívny rámec dostatočne pružný, aby dokázal na technologický pokrok reagovať.
Komunikujete v rámci svojej práce aj s rovnako zameranými zväzmi v zahraničí/okolitých krajinách? Realizujete spoločné stretnutia, prípadne výmeny skúseností? Ako vnímate obchod v okolitých krajinách?
Vo funkcii som ešte relatívne krátko a obdobie počas pandémie zatiaľ veľmi neprialo osobným stretnutiam. Práve nastáva doba, kedy sa osobné kontakty zintenzívnia. Teraz rezonuje téma vysokej inflácie a opatrenia, ktoré jednotlivé štáty prijímajú a aký dopad to má na obchod vo všeobecnosti a na správanie zákazníkov. Situáciu sledujeme naozaj detailne. Je dobré, že sme súčasťou jednotného trhu a mám na mysli hlavne zvládnutie plynulého zásobovania. Toto sú reálie, ktoré žijeme v tejto zložitej dobe a sú pre nás prioritou.
Akým spôsobom prebieha aktuálne komunikácia s členmi zväzu?
Boli sme smutní, keď sme kvôli pandémii museli zrušiť koncoročné Valné zhromaždenie. Dlho sme sa nevideli, a preto som veľmi rada, že ho budeme môcť uskutočniť začiatkom apríla a zároveň pripraviť Slovenské obchodné fórum, na ktorom budú reflektované všetky aktuálne témy, ktorými žijeme. Samozrejme, bežná komunikácia funguje nepretržite a predstavenstvo taktiež pravidelne zasadá. Čakáme, akú podobu bude mať zákon o potravinách a zákon o ochrane spotrebiteľa a určite pripravíme na tieto témy odborné semináre. Konečne spustíme všetky aktivity, ktoré nám tak dlho chýbali.
V súčasnom období má zväz 87 členov, a to nielen z oblasti obchodu, potravinárskeho aj nepotravinárskeho a služieb, ale aj z oblasti výroby, akademickej obce a školstva. Prečo je dôležité stať sa členom?
Úzko kooperujeme s ostatnými zamestnávateľskými zväzmi, profesijnými a odvetvovými združeniami podnikateľských subjektov, predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva. Vždy je dobré byť súčasťou väčšieho celku, lebo len vtedy môžete efektívnejšie presadzovať svoje záujmy a má kto riešiť prípadné problémy. ZO SR je tiež členom Republikovej únie zamestnávateľov, v rámci ktorej aktívne ovplyvňuje legislatívny proces, zúčastňuje sa na kolektívnych vyjednávaniach a má možnosť priamo komunikovať na aktuálne témy s členmi vlády SR. Samozrejmosťou sú vzdelávacie akcie a získavanie potrebných kontaktov pre svoje podnikateľské aktivity.
Jana Kuklová
Foto: ZO SR / N. Machútová
