Zákony majú byť pre ľudí a podnikateľov

Podrobnosti: Uverejnené utorok, 21. apríl 2015

konstiak Aj to sú slová úspešného človeka a podnikateľa, akademika, diplomata a tiež prezidenta Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR, Ing. Pavla Konštiaka, PhD.

V roku 1990 ste začali podnikať. Odvtedy sa veľa zmenilo. Ste majiteľom úspešnej spoločnosti, ktorá je na trhu už 25 rokov a zároveň ste prezidentom Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR. Ako z pohľadu týchto dvoch funkcií vnímate súčasný stav podnikateľského prostredia na Slovensku? Čo pokladáte za najväčšie prekážky zdravého fungovania podnikateľskej sféry?
P. K.: Podnikať 25 rokov s jednou firmou, jedným ičom a slovenským kapitálom v rodinnej firme bez privatizácie nebolo a nie je jednoduché. Podnikateľské prostredie sa vytvára od ,,velvet revolúcie“ a nie vždy bolo formované na pomoc a podporu všetkých podnikateľov. Často bolo šité na mieru. Postupne badať zlepšenie, avšak ešte stále nie som spokojný s vymáhateľnosťou práva, Zákonníkom práce, diskriminačnými zákonmi v sfére obchodu, zákonom o reštrukturalizácii a podobne. Zákony majú byť pre ľudí a podnikateľov a nie pre štátnych úradníkov, resp. poslancov, ktorí bez zákonného MPK schvália zákony a novelizácie, čím často komplikujú život podnikateľov.

„Nechceme predať, ale predávať!“ Jednoduchá, výstižná a zmysluplná filozofia spoločnosti, ktorú vediete. Je ťažké ju napĺňať?
P. K.: Vyjadrovala a vyjadruje skutočnosť, že nemáme záujem o jednorazový obchod, ale o kontinuálny dlhodobý vzťah s obchodnými partnermi založený na serióznosti. Tento princíp je dôležitý, keď chcete dlhodobo budovať firmu v akejkoľvek oblasti.

Akú cestu musí prejsť podnikateľ na Slovensku, aby získal „nálepku“ dobrého a poctivého obchodníka?
P. K.: To je komplikovaná otázka ako samotné podnikanie. Prekonať všetky úskalia podnikateľského prostredia, postaviť sa na jednu štartovaciu čiaru s privatizérmi (pri budovaní slovenskej ,,veľkoburžoázie“), bojovať s nerovnými podmienkami v štátnych zákazkách, s byrokraciou a korupciou nie je vôbec ľahké. Tu je potrebné vidieť nielen výsledky, ale aj históriu, fluktuáciu a spokojnosť zamestnancov, vzťahy s dodávateľmi, odberateľmi a bankami.

Ste vlastníkom spoločnosti, ktorá má približne 200 zamestnancov. Bez nich by chod takéhoto kolosu nebol možný. Motivujete svojich zamestnancov, aby boli loajálni a aby ich práca napĺňala firemnú filozofiu a viedla k úspechu?
P. K.: Zamestnanci sú jadrom úspechu každej firmy. Šéf môže prísť s myšlienkou, nápadom, peniazmi, ale samotná práca je na ľuďoch. Je to mechanizmus, kde všetko musí do seba zapadať a fungovať. Je to jeden malý alebo veľký organizmus. Keď vás bolí malíček na nohe, bolí a nefunguje celé telo. Tak je to aj vo firmách. Čokoľvek nefunguje správne skôr, či neskôr ovplyvní celú firmu. Bez motivácie pracovníkov firma nemá iniciatívu zospodu, a tým aj nenapĺňa základné ciele.

Neustále vzdelávanie seba i svojich zamestnancov je určite jednou z významných priorít každého dobrého podnikateľa. Vy sám sa aktívne zúčastňujete na mnohých odborných stretnutiach a konferenciách. Aj v týchto dňoch prebieha medzinárodná konferencia o obchode a marketingu, Slovak Retail Summit, určená práve pre TOP management spoločností. Aký má toto odborné podujatie prínos pre vašu spoločnosť?
P. K.: Každá výmena názoru a skúsenosti obohacuje každého z nás. Aj to je dôvod, prečo ja i moji ľudia navštevujú konferencie, semináre, výstavy doma i v zahraničí a majú prístup k odbornej literatúre. Bez toho, aby sme zachytili trendy nie je možné plánovať ďalší rozvoj firmy. Všetko sa neustále mení – vlastnosti tovarov, ich balenie, transport, potreby a želania zákazníkov. Slovak Retail Summit je konferencia o problematike obchodu, ktorá je mimoriadne zložitá. Odborné diskusie a tlačová beseda majú napomôcť k riešeniu problémov obchodu a hlavne pri predaji potravín. Existujú rôzne legislatívne prekážky podnikania a cieľom takýchto podujatí je hľadať možné riešenia. Napr. špeciálne pri predaji potravín zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý reguluje vzťah dodávateľa a odberateľa v obchode. Je to jedinečný zákon, aký nie je v žiadnom sektore národného hospodárstva. Spomeniem ďalej zákon o pokutách, kde pri malých porušeniach je minimálna pokuta 1 až 5 mil. eur. Máme jednu z najvyšších sadzieb DPH v krajinách EÚ. Naši občania chodia nakupovať do Maďarska – 18% DPH, Česka - 15% DPH, Rakúska – 10% DPH, Poľska – 5% DPH. Obrat potravín klesol o 25% čo spôsobuje problém, ako výrobcom tak i obchodníkom, no nepochybne i štátu!

Výchova a vzdelávanie mladých ľudí pre budúcnosť je určite tiež dôležitá. V poslednom období sa často skloňuje téma duálneho vzdelávania. Aké pozitíva by mohol priniesť systém duálneho vzdelávania pre podnikateľov na Slovensku a pre spoločnosť ako takú?
P. K.: Proces zavádzania duálneho vzdelávania vítame. Naše stredné aj vysoké školstvo je na pokraji krachu. Vychováva manažérov, sociálnych pracovníkov, masmediálnych pracovníkov, resp. tisíce právnikov na dedinských univerzitách, ktorí si v danom odbore nevedia nájsť prácu. Chýbajú nám remeselníci, pracovníci do strojárstva, stavebníctva a i do obchodu. Po rokoch je to malá revolúcia vrátiť mladých ľudí k praxi a k remeslu. Problém je, že musia chcieť.

V roku 2012 ste realizovali kompletnú revitalizáciu administratívnej budovy a skladových priestorov vašej spoločnosti. Treba uznať, že dielo sa podarilo a pohľad na nové priestory prináša inšpiráciu a moderný rozmer v obchode. Čo bolo hlavným dôvodom tejto veľkej zmeny a investície? Naplnili sa očakávania?
P. K.: K myšlienke sme prišli s manželkou už v roku 2009, keď začala kríza. Povedali sme si, že je načase posunúť sa o niekoľko priečok v kvalite z ,,krechtov“ na moderné logistické centrum. V tom čase bola tiež bola nízka cena peňazí a cena stavebných prác. Dielo sa podarilo. Stavalo sa za prevádzky, čo bolo mimoriadne zložité. Tovar sme skladovali v Senci, ale aj v 350 m2 party stane na dvore. Skrášlili sme vstup do Bratislavy, zlepšili sme podmienky pre našich zamestnancov, znížili sme náklady na prevádzku a zefektívnili tok tovaru. Na ploche cca 14 tis. m2 skladujeme tovar a ponúkame logistické služby.

Ste človek, ktorý rád a veľa cestuje po rôznych exotických krajinách. Určite okrem kultúrnych, či historických pamiatok a oddychu sledujete v týchto krajinách aj ich podnikateľské prostredie a možnosti, ktoré ponúka. Ak by ste sa raz rozhodovali o podnikaní v zahraničí, ktorú krajinu by ste si vybrali a prečo?
P. K.: Sú krajiny, kde by každý túžil podnikať, napr. Singapur. Ja som však vždy chcel podnikať tu doma, na Slovensku, aj keď spolupracujeme s výrobcami potravín a nápojov z celého sveta. Druhá krajina, ktorá ma uchvátila je Austrália. V Austrálii máme našu dcérsku spoločnosť KON-RAD beverages, cez ktorú úspešne predávame nealkoholické pivo a iné potraviny.

Okrem toho, že ste úspešným podnikateľom ste i na čele Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR, ktorý zastupuje záujmy svojich členov, podnikateľov, na úrovni vlády SR, NR SR, štátnej správy a samosprávy. Významnou mierou sa podieľa i na vytváraní legislatívneho rámca v obchode a službách a na tvorbe vyváženého podnikateľského prostredia. Praje legislatívne prostredie na Slovensku rozvoju hospodárstva v krajine a zdravej konkurencii medzi podnikateľmi? Aké máte skúsenosti v rámci spolupráce zväzu a predstaviteľov štátu?
P. K.: Žiaľ obchod je chápaný, ako niečo čo škodí tejto spoločnosti a preto aj veľa zákonov je orientovaných v neprospech a na diskrimináciu obchodu. Okrem spomenutých zákonov a nespravodlivosti a neprimeranosti pokút sa obchod stal v novom zákone o obaloch povinnou osobou, aj keď tam mali byť len výrobcovia a dovozcovia. Diskusia so štátnou správou je ťažká. Dôležitá je spolupráca. Likvidačnými pokutami a pravidelným zveličovaním drobných nedostatkov vyháňame našich zákazníkov za hranice, kde potom nakupujú. Bez spolupráce výroby a obchodu nezvýšime podiel predaja slovenských výrobkov. Za posledné 3 roky bol tento rast z 51,7% na 63% v minulom roku. Avšak je tu ešte oveľa väčší priestor, ktorým môžeme podporiť ekonomiku Slovenska. Predaj potravín na Slovensku klesol v porovnaní s rokom 2008 o 25%. To už stojí za zamyslenie.

Od 1. apríla 2015 prišlo k zmene označovaniu pôvodu mäsa. Platnosť nadobudlo vykonávacie nariadenie Európskej komisie číslo 1337 z roku 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá uvádzania krajiny pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny. Očakávate zmenu v správaní spotrebiteľov? Bude sa nakupovať viac slovenské mäso?
P. K.: Dôležitá informácia vždy osloví časť zákazníkov. Ľudia už viac čítajú obaly a zaujímajú sa o zloženie výrobkov, o to či a aké éčka výrobok obsahuje atď. Chceme žiť zdravo. A spotrebitelia majú záujem poznať príbeh výrobkov, či už mäsových alebo iných, odkiaľ pochádzajú, kde boli chované, pestované, produkované. Zákazníci v súčasnosti stále viac oceňujú informácie na obale. Môžu sa potom zodpovednejšie rozhodnúť pri kúpe.

Zrušenie mliečnych kvót, ktoré členským krajinám Európskej únie určovali, koľko mlieka môžu maximálne vyprodukovať predstavuje v poslednom období ďalšiu hrozbu pre domácich slovenských producentov. Obchodníci aj výrobcovia očakávajú, že mlieko môže výrazne zlacnieť. Obávajú sa hlavne lacného mlieka z krajín EÚ, ako je napr. Nemecko, kde je vysoká podpora poľnohospodárstva. Budete hľadať spoločné riešenie s producentmi?
P. K.: Existovali už obavy, že keď sa uvoľnia clá z Ukrajiny, zaplavia nás ich výrobky. Nestalo sa. Pri ruských sankciách vzniklo embargo na dovoz ovocia a zeleniny. Boli obavy, že budeme zaplavení ,,nekvalitnými produktmi“. No nestalo sa tak. Neverím, že mliečne výrobky zo zahraničia zaplavia Slovensko. Položím však otázky. Ako je možné, že Nemci, Poliaci i Česi dokážu vyrábať lacnejšie? Prečo si nevstúpi do svedomia štát a aj výrobcovia a spracovatelia mlieka? Prečo sme opäť obviňovaní my obchodníci, že chceme pre zákazníka lacnejšie a kvalitatívne dobré výrobky?

Preto je dôležitý dialóg. „Len v prostredí, kde sa sociálny dialóg vedie metódou víťaz - víťaz, možno hovoriť o korektnom a motivačnom podnikateľskom prostredí. Vtedy ide o vyvážený partnerský vzťah.“ Túto myšlienku dlhodobo prezentoval ZOCR SR na svojej webovej stránke. Aká je slovenská realita? Je súčasné podnikateľské prostredie korektné a motivačné?
P. K.: Sociálny dialóg je problematika, ktorú riešime s Republikovou úniou zamestnávateľov. Súčasný sociálny dialóg, cez nový Zákonník práce je v neprospech podnikateľov. Aby bolo slovenské podnikateľské prostredie zdravé, musí sa zbaviť ešte mnohých neduhov.

Ak by ste mali motivovať mladých ľudí na Slovensku, aby začali podnikať, čoho by sa mali držať? Vaše „podnikateľské desatoro“?
P. K.: Mať odvahu, iniciatívu, predstavivosť, túžby, kreativitu, vedomosti a zručnosti, samostatnosť a vždy kúsok šťastia a určite tiež odvahu a šťastie v myšlienke, ktorú chcú zrealizovať.

Jana Kuklová
Foto: archív P. Konštiaka