Plánujeme rozšíriť sortiment na domácu spotrebu
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 16. jún 2020
Hovorí v rozhovore pre RETAIL magazin.sk Aleš Fránek, riaditeľ siete Costa Coffee v Česku a na Slovensku. V rozhovore sme rozoberali expanzné plány, pripravované novinky, zákaznícke správanie aj rozdiely medzi fungovaním na Slovensku a v Česku.
Pandémia koronavírusu nepríjemne zasiahla obchodníkov, obchodné centrá aj gastronomické prevádzky. Ako sa to dotklo vašich prevádzok?
Významne. Aktuálne dosahujeme len zhruba 20-25% tržieb v porovnaní s obdobím pred vypuknutím pandémie.
Costa Coffee avizovala v marci t.r. otvorenie štvrtej prevádzky na Slovensku, konkrétne v bratislavskom obchodnom centre Vivo! Aké ďalšie plány máte v tomto roku?
Na túto otázku je momentálne, aj vzhľadom k aktuálnemu dianiu a celkovému stavu na trhu, veľmi zložité odpovedať. V súčasnosti nie je logicky žiadny veľký tlak na ďalší rozvoj.
Do konca roka 2020 by sme chceli mať na Slovensku päť prevádzok. Piata by mala byť súčasťou vznikajúceho komplexu Stanica Nivy, podľa pôvodných plánov sme ju chceli otvoriť koncom roka.
Nové prevádzky pribúdajú zatiaľ v Bratislave. Plánujete ísť aj za hranice hlavného mesta?
Momentálne sa chceme sústrediť na Bratislavu. Je to najväčšie slovenské mesto, vidíme tu obrovský potenciál a zaujímavý priestor, v rámci slovenského trhu asi najzaujímavejší. Nezostaneme však len v hlavnom meste. Prirodzene sa v budúcnosti plánujeme posúvať aj do iných oblastí Slovenska. Obzeráme sa napríklad po vhodných lokalitách v Košiciach, Banskej Bystrici, dokonca máme ambíciu otvoriť prevádzku v Trnave.
Vždy to budú skôr obchodné centrá?
V rámci slovenskej expanznej stratégie sme si zadefinovali dva smery, ktorými by sme sa chceli uberať. Prvým je otváranie prevádzok v rámci obchodno - zábavných centier, druhým pôsobenia na frekventovanejších uliciach v centrách miest. Lenže v tomto ohľade je situácia, konkrétne v Bratislave, pomerne špecifická. Strategické tak pre nás zostávajú obchodno - zábavné centrá.
V prípade našej nedávno otvorenej prevádzky na bratislavskom Kamennom námestí ide napríklad o zaujímavé spojenie výhod frekventovanej ulice a obchodného centra. Jeden vchod a východ máme v tejto prevádzke z ulice, druhý z obchodného centra.
Koľko ľudí si u vás na Slovensku doteraz našlo prácu?
Celkovo 100. Ide o zamestnancov v trvalom pracovnom pomere a brigádnikov. V Česku momentálne zamestnávame až 900 ľudí.
Čo rozhoduje o tom, kde otvoríte ďalšiu prevádzku?
Je to súbor viacerých faktorov od atraktívnosti lokality, predpokladanej adekvátnej kúpnej sily, až po dôležitosť, prestíž a prémiovosť daného miesta.
„ Príťažlivé sú pre nás miesta zvučnejších mien, také, ktoré sú všeobecne obľúbené a vyhľadávané. “
Pokiaľ ide o výšku nájomného, tá musí byť pre nás akceptovateľná. Definitívne sa rozhodneme len pre takú voľbu, ktorá nám v rámci nášho biznis modelu dáva zmysel.
Prevádzka na bratislavskom Kamennom námestí, ktorú ste otvorili začiatkom roka, je momentálne najväčšia na Slovensku. Aká veľkosť predajnej plochy je pre vás ideálna?
Rozmedzie od 140 do 160 m2, alebo až 200 m2. Samozrejme záleží na výške nájomného, nie všade sa nám podarí dosiahnuť s prenajímateľmi dohodu.
Výška nájomného je vždy špecifická záležitosť, závislá od veľa faktorov. V rámci nášho neformálneho rozhovoru ste sa vyjadrili, že nájomné v obchodných centrách v Bratislave je drahšie ako v Prahe...
Áno, je to veľmi zaujímavé. Netvrdím, že je to tak vo všetkých obchodných centrách. Ale povedal by som, že priemerná výška nájomného na týchto miestach je na Slovensku, za meter štvorcový, vyššia ako v Prahe.
Akonáhle vojdem do vašej prevádzky niekde v susednom Česku, zisťujem, že ponuka je viditeľne pestrejšia. Ako sa líši skladba ponúkaného sortimentu v jednotlivých bratislavských prevádzkach?
Vo všetkých doteraz otvorených slovenských prevádzkach máme rovnaký sortiment. Je presne zadefinovaný pre slovenský trh a zároveň odlišný od toho, ktorý ponúkame momentálne v Česku.
Na slovenský trh sme vstúpili s istými obavami, rešpektujeme ho a rovnako aj tunajšieho zákazníka. Veľmi rýchlo sme však pochopili, že slovenský zákazník je náročnejší než český.
V čom konkrétne?
Vo viacerých aspektoch. Pijete napríklad veľa klasického espressa, pričom si viac potrpíte na jeho kvalitu. Český zákazník naopak stále obľubuje klasickú kávu s mliekom a nedá na ňu dopustiť . Aj preto sme pripravili kampane, v ktorých figurovalo espresso, len pre slovenský trh. Dopadlo to veľmi dobre, výsledok potvrdil naše postrehy. Všetko sa ale vyvíja, túto oblasť nevynímajúc.
„ Učíme sa, spoznávame zákazníka, zisťujeme čo funguje a čo nie, často nás naše zistenia prekvapujú. “
Okrem dobrej kávy si Slováci radi v našej prevádzke doprajú drobné jedlá alebo sladké dezerty. V Česku to nie je až tak výrazné. Kým na Slovensku si u nás jedlo dopraje až 45% zákazníkov, v Česku je to len asi 25%.
Kto je vašim typickým zákazníkom?
Chodí k nám široké spektrum ľudí. V rámci zacielenia neuprednostňujeme ani mužov ani ženy, boli by sme radi, keby k nám chodili zákazníci rôzneho veku. Až 65% našich návštevníkov tvoria v Česku ženy, zvyšok muži. V rebríčkoch obľúbených typov káv preto vyhrávajú mliečne nápoje, capuccino, či latte. Je totiž všeobecne známe, že muži vyhľadávajú skôr espresso alebo silnejšie miešané nápoje na báze espressa.
Na Slovensku je to zatiaľ vyrovnané, polovicu návštevníkov tvoria muži, polovicu ženy. Aj to sa však mení. Už počas tohtoročnej jesene preto plánujeme uskutočniť nový prieskum, budeme vedieť viac a možno nás nové zistenia prekvapia. Isté je, že nechceme byť prevádzkou len pre niekoho. Nikdy sme nemali snahy selektovať.
Kávu si zákazníci môžu vychutnať priamo u vás, takisto majú možnosť vziať si ju so sebou. Kto chce, môže si kúpiť zrnkovú kávu aj na domácu prípravu. Takto to funguje v kaviarňach tohto typu aj všade inde vo svete. Ako to vnímate?
Sortiment na domácu prípravu kávy zahŕňa u nás momentálne štyri druhy balených káv, mletú aj nemletú. Záujem o tieto kávy je a postupne rastie. Je to porovnateľné s českým trhom (ak by som si zobral výsledky za 4 prevádzky z jedného a druhého trhu). Plánujeme preto tento sortiment ďalej rozšíriť ako na Slovensku, tak aj v Česku.
Koľko ľudí si zvykne dať kávu u vás a koľkí si ju vezmú so sebou?
Aktuálne je to 60 ku 40. Opäť prikladám aj údaj z Česka, kde je to 50 ku 50. V Česku to bolo spočiatku podobné. V prevádzkach zostávalo až 80% ľudí, teraz je to 50 ku 50. Reflektuje to aj na skutočnosť, že doba sa zrýchlila, ľudia nemajú toľko času.
Aký je trend?
Sadnúť si a dobrú kávu si vychutnať v príjemnom prostredí.
V januári uplynul rok od otvorenia vašej prvej slovenskej prevádzky. Ako hodnotíte svoje doterajšie pôsobenie u nás?
Bolo to náročné obdobie, ešte aj je, navyše teraz okorenené pandémiou koronavírusu. Porovnávať s dobre zabehnutým fungovaním v Česku, kde pôsobíme už 12 rokov, sa však nedá. Vývoj je viac menej identický. Začiatky boli na českom trhu rovnako zložité. Nevzdali sme sa, zotrvali sme a prinieslo nám to úspech. Z českého trhu sme si vzali na Slovensko všetky naše najlepšie skúsenosti. Vieme, že sa musíme značke veľmi veľa venovať, je dôležité byť flexibilnejší a pripravovať rozmanitú ponuku, ktorá zaujme menej aj viac náročného slovenského zákazníka. Úspech sa nedostaví len tak. Máme pred sebou veľa dobiehania, aby sme sa priblížili k číslam, ktoré budú akceptovateľné pre našich akcionárov.
S radosťou však musím konštatovať, že naša prvá slovenská prevádzka sa za rok výrazne posunula dopredu. Prekvapuje nás najväčším počtom transakcií na deň a mesiac aj najvyššou priemernou hodnotou pokladničného bloku. Za rok si vytvorila stabilnú základňu zákazníkov.
Akú hodnotu má priemerný nákup u vás?
Je to mierne odlišné. Konkrétne je to 3.50 € v rámci jedného pokladničného bloku v obchodnom centre Aupark, v Eurovei je to o niečo viac - 3,90 €.
Ako vnímate konkurenciu na Slovensku?
Našou priamou konkurenciou, ak si vezmem silné kaviarenské reťazce prevádzkujúce samoobslužné typy kaviarní, je momentálne na slovenskom trhu iba Starbucks. Väčšina ostatných kaviarní, či už ide o lokálne alebo nadnárodné, funguje s obsluhou priamo pri stoloch. Naše fungovanie je od tohto odlišné, tak trochu s tým ale zápasíme. Slovenský zákazník totiž nie je zvyknutý, že musí niekam prísť, objednať si, následne niekto na neho zavolá, aby si prišiel k pultu pre hotovú kávu. Pre nás je to určitý štandard, ktorý nevieme zmeniť, musíme rešpektovať franšízovú zmluvu.
„ Konkurencia kaviarní je tu silná. Zároveň tu neustále vznikajú zaujímavé, prevažne lokálne kávové koncepty, mnohé po úspešnom štarte na Slovensku prichádzajú aj do Česka. “
Prišli sme na trh, kde je silná kávová kultúra, sú tu zavedené rôzne značky a v neposlednom rade je tu vzdelaný zákazník, ktorý sa v ponuke výborne orientuje a má zaujímavé možnosti výberu. Možno sme prišli neskoro, o to máme fungovanie náročnejšie, ale stále je tu zaujímavý priestor a vieme priniesť veľa nového.
S otváraním nových prevádzok súvisí aj potreba nachádzať nových zamestnancov. Nemáte problém nájsť ich?
Nie je to jednoduché, ale ani nie nemožné. Slovensko je pre nás náročnejšie aj v tomto ohľade. Pracovná sila je tu navyše drahšia než v Česku.
V uliciach mnohých európskych metropol vidno plné kaviarne už v skorších ranných hodinách. U nás to nie je zvykom. Podarí sa to vôbec niekedy?
V tomto je opäť Slovensko odlišné od Česka. Slováci nie sú zvyknutí ráno navštevovať kaviarenskú prevádzku alebo si tu niečo kupovať na cestu do práce. Ak by ste ale prišli do mnohých našich prevádzok na českom trhu, ráno je v nich veľmi plno. Na Slovensku je naopak prázdnejšie. Do istej miery je to aj tým, že obchodné centrá v Bratislave sa otvárajú neskôr, ľudia k nám začínajú viac prichádzať až okolo obeda, postupne to kulminuje. Ak by sme ale fungovali v rámci frekventovanejších ulíc v centre mesta, je možné, že by to bolo úplne inak.
Koľko káv pripravíte denne v rámci slovenských prevádzok?
Pred začiatkom pandémie to bolo zhruba 850 – 1000 káv denne. V súčasnosti je to okolo 150 – 200 káv za deň.
Veľa sme v rozhovore spomínali český trh. Ako sa vám na ňom darí?
Pred koronakrízou sa nám darilo celkom dobre, spĺňali sme nastavené plány a kaviarenskú sieť sme aktívne rozvíjali. Aktuálne už máme v Česku skoro 60 pobočiek. Ďalšia expanzia však zostáva otázna.
Pripravil: Daniel Košťál
Foto: archív A. Fráneka/ Costa Coffee