Analytik: Spotreba domácnosti v Európe stagnuje
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 21. september 2023
Európske domácnosti sa v posledných rokoch museli vysporiadať hneď s niekoľkými šokmi – pandémia, energetická kríza a rekordne vysoká inflácia, či nárast úrokových sadzieb. Zdá sa však, že s väčšinou z týchto šokov sa dokázali pomerne dobre vyrovnať.
Spotreba domácnosti sa v priemere v krajinách EÚ stále nachádza jemne nad úrovňou z konca roka 2019, t.j. pred nástupom pandémie. Významnejšie klesla najmä počas prvej vlny pandémie, šok do spotreby bol však len krátkodobý a európske domácnosti po odznení pandémie pomerne rýchlo obnovili i svoju spotrebu. Rekordná inflácia a pokles reálnych príjmov vo väčšine európskych krajín sa prejavili už skôr len na zastavení rastu spotreby ako na jej masívnom znížení.
Spotreba domácnosti v krajinách EÚ bola v druhom štvrťroku tohto roka nepatrne vyššia ako v období pred vypuknutím pandémie - v porovnaní so záverom roku 2019 o 0,9%. Drvivá väčšina krajín EÚ pritom zaznamenala rýchlejší rast spotreby ako EÚ v priemere. V Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku, na Malte a v Slovinsku je dokonca vyššia o viac ako 10% ako tomu bolo v období pred pandémiou. I Slovensko zaznamenalo nadpriemerný nárast spotreby, v porovnaní s koncom roka 2019 je aktuálne vyššia o 4,8%, a to aj napriek relatívne významnej korekcii v posledných dvoch kvartáloch.
Smerom nadol ale spotrebu v Európe ťahajú jej veľké ekonomiky – nižšiu spotrebu ako pred vypuknutím pandémie nájdeme vo Francúzsku (0,1%), Taliansku (0,7%), Nemecku (1,5%) i Španielsku (2,3%). Okrem týchto štyroch najväčších ekonomík EÚ spotreba domácnosti zaostávala za obdobím spred pandémie už len v susednej Českej republike. Práve Česko pritom zaznamenalo jednoznačné najvýraznejšie zníženie spotreby v priebehu posledného 3,5 roka. Dôvodom je pravdepodobne najmä výrazne zníženie reálnych príjmov českých zamestnancov. Tie sa oproti roku 2019 znížili v priemere až o 11%, čo bol takisto jednoznačne najvýraznejší pokles spomedzi všetkých krajín EÚ. Reálne príjmy zamestnancov krajín EÚ sa za posledné 4 roky v priemere znížili „len“ o 4,3%.
Podobný, len o niečo miernejší, pokles zaznamenali i reálne príjmy slovenských zamestnancov, ktoré boli nižšie o približne 3,5%. Vo viacerých krajinách regiónu strednej a východnej Európy sa reálne príjmy zamestnancov dokonca neznížili vôbec – rekordne vysoká inflácia sa tu vo veľkej miere preliala aj do rastu príjmov zamestnancov, resp. len čiastočne skorigovala ich prudký nárast z obdobia spred nástupu energetického šoku.
Reálne príjmy zamestnancov v Bulharsku sú tak v súčasnosti až o 17% vyššie ako pred 4 rokmi, v Slovinsku o 11%. Dynamicky nárast (o 5 a viac percent) však stále vykazujú aj Litva, Lotyšsko, Chorvátsko, či Maďarsko. Reálne príjmy sú vyššie ako pred 4 rokmi i v Rumunsku a Poľsku, z krajín mimo regiónu v Portugalsku, Belgicku a na Cypre.
Práve zmena v reálnych príjmoch domácnosti zamestnancov pritom dokáže pomerne dobre vysvetľovať rozdiely v zmene spotreby medzi krajinami EÚ. Medzi výnimky potvrdzujúce pravidlo patria najmä Grécko a Malta, kde spotreba neklesala ani napriek významnému poklesu reálnych príjmov. Na opačnej strane, t.j. výraznejší pokles, resp. miernejší nárast spotreby, ako by naznačovala zmena reálnych príjmov vyčnievajú najmä Španielsko, Litva, ale čiastočne aj susedné Česko. Zmena spotreby na Slovensku aktuálne približne kopíruje všeobecný vzťah medzi zmenou reálnych príjmov a spotreby v krajinách EÚ.
Slovenské domácnosti však relatívne dlho odmietali akceptovať zníženie svojich reálnych príjmov. Na rozdiel od väčšiny ostatných krajín EÚ v druhej polovici minulého roka svoju spotrebu ďalej zvyšovali, a to aj napriek tomu, že ich reálne príjmy sa v dôsledku energetického šoku a rekordne vysokej inflácie prudko prepadli. Spotreba tak išla na úkor úspor – miera úspor slovenských domácnosti sa prepadla až na historické minimum. Takáto „nadspotreba“ bola samozrejme dlhodobo neudržateľná a nevyhnutne musela byť nasledovaná zreálnením spotreby. K nej došlo hneď v úvode tohto roka a v menšej miere korekcia pokračovala aj v druhom štvrťroku. V medziročnom porovnaní tak už dokonca spotreba slovenských domácnosti klesala po Česku najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín EÚ.
Pokles reálnych príjmov však plne do vo svojej spotreby nepremietla ani väčšina domácnosti v krajinách EÚ. Zdá sa, že zníženie reálnych príjmov sa vo väčšine krajín EÚ prejavilo skôr na zastavení ďalšieho rastu spotreby ako na jej znížení. Spotreba európskych domácnosti sa od druhého štvrťroka minulého roka pohybuje na relatívne stabilnej úrovni.
Potvrdzuje to aj pohľad na posledný kvartál – v porovnaní s úvodom roka sa v priemere v krajinách EÚ (po zohľadnení sezóny) nezmenila, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola nižšia len o 0,3%. Pokles reálnych príjmov sa tak prejavil najmä na znížení miery úspor. Tá sa však (v priemere v EÚ) len vrátila na úrovne, na ktorých sa bežne pohybovala pred vypuknutím pandémie.
Spätná indexácia miezd a postupne ustupujúca inflácia sa už začínajú prejavovať na zmierňovaní poklesu reálnych príjmov domácnosti. V priemere v EÚ boli v druhom štvrťroku reálne mzdy zamestnancov medziročne nižšie už len o 0,8%. Pokles reálnych príjmov sa zmiernil aj na Slovensku a v Česku, hoci obe krajiny stále patria medzi krajiny EÚ s najvýraznejším poklesom reálnej mzdy – Česko i v druhom štvrťroku zaznamenalo jej najvýraznejší medziročný pokles spomedzi všetkých krajín EÚ, Slovensko šiesty najvýraznejší. Predpokladáme, že už v druhej polovici tohto roka by sa mal obnoviť jemný rast reálnych príjmov vo väčšine krajín EÚ. Vyššie reálne príjmy by mohli znamenať aj opätovný impulz pre spotrebu európskych domácnosti, ktorá by sa mohla po roku stagnácie opätovne vrátiť na trajektóriu rastu. Prehnaný optimizmus však môžu schladzovať viaceré „ale“. Zotavenie spotreby európskych domácnosti by mohla brzdiť najmä čoraz väčšia neistota v európskej ekonomike. Slabosť vykazuje najmä európsky priemysel, na čele s tým nemeckým.
Neistota, ktorá sa môže premietať aj do väčšej obavy o stratu zamestnania by tak mohla brzdiť i zotavenie spotrebiteľskej dôvery. Práve strata zamestnania má totiž na spotrebu výrazne výraznejší vplyv ako zníženie reálnych príjmov domácnosti. Rastúca neistota v ekonomike by teda mohla viesť k zastaveniu zotavovania resp. až k opätovnému poklesu spotrebiteľskej dôvery, pričom vyššie reálne príjmy by sa v takom prípade najskôr premietli viac v náraste úspor európskych domácnosti ako v ich spotrebe. Sklon k úsporám by pritom mohli citeľne podporiť aj vyššie úrokové sadzby, ktoré na boj s vysokou infláciou naordinovali európske centrálne banky. Takýto vývoj by čiastočne mohli naznačovať aj posledné tržby európskeho maloobchodu z júla. Maloobchod síce, zdá sa, zaznamenal svoje dno už na prelome rokov, zotavenie v posledných mesiacoch je však veľmi vágne. V úvode letnej dovolenkovej sezóny sa rast tržieb maloobchodu po 3 mesiacoch dokonca opäť zastavil, keď v porovnaní sa v porovnaní s júnom znížili o 0,3% (v priemere v EÚ).
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
