Je Slovensko stále atraktívne pre investorov? Konkurencia krajín v našom regióne je silná
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 21. september 2023
Krajiny strednej a východnej Európy stále lákajú nových investorov, pričom hlavným faktorom pri ich rozhodovaní už nie je doterajšia výhoda lacnej pracovnej sily. Investorov zaujíma najmä výška štátnej investičnej pomoci alebo pokrok pri prechode na využívanie zelenej energie.
V najbližších rokoch môžu zohrať významnú úlohu čínski investori, ktorí do regiónu zvažujú presunúť časť svojej výroby. Profitovať z toho môže aj Slovensko. Vyplýva to z najnovšieho vydania príručky Investície na zelenej lúke v strednej a východnej Európe, ktorú vydala medzinárodná právnická spoločnosť CMS.
Vývoj miezd, dostupnosť pracovníkov a ostatné faktory
Firmy si zostavujú zoznam faktorov, na základe ktorých si robia užší zoznam krajín vhodných na investovanie. Kritériá sa líšia podnik od podniku a odvetvie od odvetvia. „Z našich skúseností pri poradenstve pre investorov vyplýva, že berú do úvahy nielen ekonomické faktory, ale napríklad aj bezpečnosť a stabilitu krajiny, jej právny systém, alebo členstvo v medzinárodných organizáciách. Slovensko má oproti okolitým štátom výhodu v tom, že už je členom eurozóny,“ hovorí Juraj Fuska, partner CMS Slovensko.
Pri pracovnej sile vyhodnocujú investori celkové náklady práce, dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, produktivitu práce, či mieru nezamestnanosti. Krajiny strednej a východnej Európy boli v minulosti známe nižšou cenou práce, no táto výhoda sa postupne vytráca. Poľsko, Česká republika a Slovensko zaznamenali v posledných rokoch výrazný nárast priemerných miezd. Problémom, s ktorým musia investori bojovať, je aj nedostatok pracovných síl. V prípade daňového režimu ich zaujíma výška dane z príjmu. Bokom neostávajú ani informácie o veľkosti lokality pre investície, vybudovaná infraštruktúra, alebo aj kapacita inžinierskych sietí.
Štátna pomoc pre investorov
O tom, či investor príde do danej krajiny, rozhoduje taktiež výška investičnej pomoci a jej načasovanie. Medzinárodné spoločnosti, ktoré chcú investovať v regióne strednej a východnej Európy, sa pred výberom vhodnej lokality nevyhnutne poobzerajú po rôznych trhoch. A preto medzi jednotlivými štátmi a ich príslušnými investičnými agentúrami existuje silná konkurencia. Investori vyhľadávajú ponuky od viacerých investičných agentúr z rôznych krajín naraz a potom spúšťajú paralelné investičné procesy, aby získali najlepšiu ponuku.
Svoje požiadavky však majú aj vlády, napríklad žiadajú prísľuby pre budúce investície a ďalší rozvoj. „Okrem toho máme skúsenosť aj s tým, že vlády najmä na Slovensku žiadajú od investorov, aby do svojich projektov zabudovali aj prvok výskumu a vývoja alebo sa osobitne zamerali na vytvorenie technologických centier ako súčasť investičného projektu,“ objasňuje Juraj Fuska.
Na Slovensku sú štyri hlavné kategórie investičnej pomoci: peňažný grant, úľava na dani z príjmu, príspevok na nové pracovné miesta a zľava pri prevode nehnuteľnosti, resp. zľava na nájomnom. Maximálne výška štátnej pomoci pritom závisí od regiónu, do ktorého daná investícia smeruje. Napríklad pri investícií na východnom Slovensku s oprávnenými nákladmi do 50 mil. eur môže získať investor pomoc až do výšky 70 percent. Na porovnanie, v severozápadnom regióne Českej republiky to môže byť maximálne 40 percent.
V súvislosti s negatívnymi vplyvmi energetickej krízy prijala slovenská vláda ďalšie prechodné ustanovenia k zákonu o regionálnej investičnej pomoci. „V zmysle uvedeného sú investori, ktorí požiadajú o regionálnu investičnú pomoc do konca roka 2023, oprávnení benefitovať z priaznivejších ustanovení zákona, akými sú napríklad predĺžené lehoty pre začatie a skončenie prác na investičnom projekte alebo pre začatie podnikateľskej činnosti,“ vysvetľuje Juraj Fuska. Zároveň sú od júla tohto roku v platnosti nové vyššie limity súm štátnej pomoci pre uplatnenie notifikačnej povinnosti Európskej komisii. Konkrétne, pri 30% / 40% / 50% / 60% intenzitách je potrebná notifikácia na Európsku komisiu pre štátnu pomoc presahujúcu 24,75 mil. / 33 mil. / 41,25 mil. / 49,5 mil. €.
Slovensko čaká nevyhnutný prechod na zelené energie
Vo väčšine európskych krajín je viditeľný trend smerom k obnoviteľným zdrojom energie, čo bude znamenať výrobu zariadení pre domáce aj komerčné použitie. Zároveň sa očakáva, že po roku 2035 sa nebudú v Európe predávať autá so spaľovacím motorom. Väčšina automobiliek preto prechádza na nové elektrifikované rady vozidiel a musí budovať nové výrobné závody, ale aj továrne na výrobu batérií. Očakáva sa, že investori budú pravdepodobne chcieť vybudovať ďalšie výrobné závody v strednej a východnej Európe.
Vlani sa u nás vyrobilo necelých milión vozidiel a po prepočte na tisíc obyvateľov je Slovensko stále svetovým lídrom. Odborníci pritom vidia v automobilovom sektore stále veľa investičných aktivít na zelenej lúke. Dôležitú úlohu pritom bude hrať aj skutočnosť, ako sa priemysel vyrovná s najnovšími trendami v oblasti prechodu na zelené energie. „Zelená transformácia je bezprostredná a obzvlášť viditeľná v automobilovom sektore. Dobrým príkladom sú zvýšené investície do výroby elektromobilov na Slovensku. Okrem toho Európska komisia pomerne nedávno schválila novú schému na podporu investícií umožňujúcu zelenú transformáciu podnikov – strategické rozhodnutie prejsť na bezemisnú ekonomiku a to je trend, ak nie až „game changer“, ktorý bude pre podniky v našom regióne kľúčový,“ hovorí Juraj Fuska.
Nová schéma známa pod označením TCTF (Temporary Crisis and Transition Framework) má podporiť nové investície na zelenej lúke pri prechode na zelené energie. Ide o podporu výroby obnoviteľnej energie, dekarbonizáciu procesov priemyselnej výroby a podporu priemyselných výrob, ktoré sú strategické pre prechod na čistú, bezemisnú ekonomiku. Pre Slovensko by to mohlo znamenať, že by mohli pribudnúť investície do výroby batérií pre automobily, výroby solárnych panelov, veterných turbín, či tepelných čerpadiel. Podľa novej schémy by mohli podniky dostať štátnu pomoc 30 percent z celkových nákladov a to do výšky 250 mil. €.Ak sa zohľadnia špecifiká niektorých regiónov, pomoc by mohla predstavovať až 35 percent, resp. 360 mil.€. Na rozdiel od regionálnej investičnej pomoci, schvaľovanie pomoci podľa TCTF aj pri takýchto vysokých sumách bude na vládach jednotlivých členských krajín a nebude si vyžadovať notifikáciu od Európskej komisie.
Čínske spoločnosti s výrobou v Európe?
O starý kontinent prejavujú už dlhodobo záujem ázijskí výrobcovia. „Len vlani sme boli svedkami vlny nových investícií oznámených spoločnosťami ako Nokian Tyres, CATL a v konečnom dôsledku aj Volvo Cars. Významná časť z toho bola v automobilovom priemysle a sektore obnoviteľnej energie,“ hovorí Juraj Fuska. Odborníci očakávajú, že ešte v tomto roku oznámia firmy ďalšie významné investície. Ich rozhodnutie je pritom ovplyvnené skúsenosťami z covidého obdobia, keď meškali dodávky tovarov a komponentov počas dopravných problémov a prijatých protipandemických opatrení v Číne. Teraz zas existujú obavy z nárastu napätia medzi Čínou a Taiwanom. V dôsledku toho uvažujú o presune výroby do Európy.
Bokom neostávajú ani čínske spoločnosti, ktoré chcú preniknúť na nové trhy. Mnohé z nich, predovšetkým v elektronickom a automobilovom sektore, potrebujú expandovať, aby mohli naďalej rásť. Spoločnosti ako Geely, GWM alebo BYD už oznámili záujem vstúpiť na európsky trh. V mnohých prípadoch existuje veľká pravdepodobnosť, že bude nasledovať európska produkcia ich výrobkov. Profitovať by z toho mohli Maďarsko, Česká republika aj Slovensko, ktoré sú na prvých pozíciách pri rozhodovaní čínskych firiem.
Zdroj: CMS Slovensko
