Decembrová inflácia zotrvala na rekordne vysokej úrovni 15,4 %. Potraviny a nealko nápoje boli drahšie o vyše 28 %
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 18. január 2023
Na medziročnej báze prišlo k nárastu cien tovarov a služieb o 15,4 %. Vyplýva to z decembrového vývoja cien tovaru a služieb, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR. Inflácia za december tak zotrvala na rekordne vysokej úrovni vykázanej v novembri 2022.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší. Medziročné tempo zdražovania v decembri mierne zrýchlilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, a to na 28,1 %. Aj v prípade cien bývania prišlo k rýchlejšiemu cenovému rastu, a to o 16,8 %. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú pod vysokú infláciu v krajine.
Oproti decembru 2021 zákazníci v obchodoch platili výrazne viac v podstate za všetky kategórie potravín – za oleje a tuky (44,5 %), mlieko, syry a vajcia (37,7 %), mäso (30,1 %), chlieb a obilniny (26,2 %), cukrovinky a sladké potraviny (24,4 %), zeleninu (24,3 %), ryby a morské plody (17,3 %) a ovocie (16,4 %). Nealkoholické nápoje zdraželi o 18,4 %. To v praxi znamená, že kým v decembri 2021 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za 100 eur, v decembri 2022 to už bolo vyše 128 eur.
Dôvodov, prečo potraviny vlani výrazne draželi, bolo viacero. Producenti uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov vyššie ceny energií, ktoré sú dôležitým výrobným vstupom. Počas vlaňajšieho roka sme boli svedkami aj vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok. Nakoľko potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť, drahý benzín a nafta boli jedným z faktorov, ktorý prepisoval cenovky na potravinách smerom nahor. V prípade cenotvorby potravín takisto zohráva svoju rolu počasie. Má dopad na stav úrody – teda na rastlinnú výrobu a následne aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat, a to v podobe napríklad drahšieho krmiva. Stav úrody sa tak premieta do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr aj na cenovkách v obchodoch. Obchodníci upozorňujú už dlhší čas aj na vyššie náklady spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú napríklad aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.
Priemerná inflácia za celý rok 2022 dosiahla rekordne vysokú úroveň 12,8 %. Potraviny a nealko nápoje boli v priemere drahšie o 18,6 %, bývanie o 15,5 %. Za dopravu sme si počas roka 2022 priplácali v priemere o 15,7 % navyše ako v roku 2021. Návšteva stravovacieho či ubytovacieho zariadenia nás vyšla drahšie o 16,1 %.
Očakávame, že aj v roku 2023 bude rast cien tovarov a služieb výrazný. Pri odhadoch dosiaľ visel najväčší otáznik v prípade cien energií pre domácnosti, ktoré sú regulované. Hoci pôjde o cenový nárast, nemal by byť až taký markantný, akým by bol bez zásahu štátu. Výrobcovia, obchodníci či poskytovatelia služieb ale vyššie ceny energií pociťujú a v prípade ich nárastu môžu vyššie náklady na energie prenášať aj do vyšších cien tovarov a služieb, ktoré vyrábajú alebo ponúkajú. Aj v tomto roku tak budeme svedkami pomerne vysokej o úrovne inflácie. Počas niektorých mesiacov roku 2023 sa inflácia bude naďalej pohybovať na dvojciferných úrovniach.
AKO AKTUÁLNA EKONOMICKÁ SITUÁCIA OVPLYVŇUJE NÁKUPY SLOVENIEK A SLOVÁKOV: Spotrebitelia boli vlani svedkami vysokej inflácie, ktorá z mesiaca na mesiac lámala rekordy. Pomerne veľkú časť roka Slováci nakupovali v obchodoch viac ako vlani, a to aj napriek rekordne vysokým cenám. Dôvodom je fakt, že kamenné prevádzky boli otvorené. Zároveň na nákupy míňali tzv. „vynútené úspory“ – teda finančné prostriedky, ktoré si počas lockdownov z predchádzajúcich 2 rokov ušetrili (efekt odloženej spotreby). Na druhej strane pre mnohé domácnosti už bolo zdražovanie doslova devastačné. V ich prípade už pri nákupoch dochádzalo k šetreniu, uprednostňovaniu nevyhnutných tovarov pred luxusnejšími či lacnejších pred drahšími. Išlo hlavne o nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, jedného rodiča s deťmi či domácnosti s telesne znevýhodnenými členmi.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
