Trh s pivom stabilizujú inovácie

Podrobnosti: Uverejnené streda, 29. júl 2015

hurna O smerovaní a špecifikách kategórie piva hovorí Mgr. Júlia Hurná, PhD, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.

Pivovarníctvo patrí aj na Slovensku k prosperujúcim odvetviam. Ako sa mu darilo v poslednom období?
J. Hurná: Pivovarníctvo má výrazný priamy aj nepriamy vplyv na našu ekonomiku. Je významným a stabilným zdrojom príjmov štátneho a verejných rozpočtov vo forme daní a odvodov. V roku 2014 iba na samotnej spotrebnej dani získal štát 55,3 milióna €. Keď k tomu pripočítame DPH, dane z príjmov právnických a fyzických osôb v pivovarníckom priemysle a napojených odvetviach, do štátneho rozpočtu tak príde ročne približne 227 mil. €. Pivovarníctvo celkovo vytvára približne 17 600 pracovných miest, a to priamo v pivovaroch 1 700, v dodávateľských reťazcoch 3 800, v pohostinstvách 10 600 a v obchodnej sieti asi 1500. Je tradičným zamestnávateľom, a to najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, akými sú napríklad Hurbanovo, Veľký Šariš, Banská Bystrica či Vyhne.

Aké množstvo piva sa v roku 2014 na Slovensku vyrobilo? Ide o nárast alebo pokles oproti predchádzajúcim obdobiam?
J. Hurná: V roku 2014 pivovarnícke spoločnosti na Slovensku vyrobili 2 857 404 hl piva. Oproti predchádzajúcemu obdobiu je to mierny pokles. Spotreba piva však oproti roku 2013 mierne klesla. Najviditeľnejší je teda pokles spotreby, ktorý stabilizujú inovácie pivovarov. Zároveň sa v posledných rokoch zvyšuje podiel piva, ktoré si spotrebitelia kupujú domov, čo má v prvom rade nepriaznivý dopad na sektor pohostinských služieb. Členovia Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) sa preto dlhodobo zameriavajú na zvyšovanie štandardov kvality najmä v oblasti starostlivosti o pivo na prevádzkach, kultúry jeho podávania a zlepšovania pivnej kultúry ako takej.

O koľko klesla v roku 2014 spotreba piva na obyvateľa a rok na Slovensku? Ako na túto skutočnosť reagujú pivovary?
J. Hurná: V roku 2014 sa pohybovala spotreba piva na jedného Slováka podľa údajov Štatistického úradu na úrovni 70,4 l . Oproti predchádzajúcemu obdobiu je to pokles o viac ako 1 liter. Na porovnanie, v roku 2012 priemerný Slovak skonzumoval 76,3 litrov a v roku 2013 71,6 litrov piva. Pivovary preto neustále rozširujú ponuku piva tak, aby si ich spotrebitelia mohli vychutnať pri rôznych príležitostiach a v rôznych ročných obdobiach. Počas teplých letných mesiacov a oddychu si spotrebitelia majú možnosť zvoliť svoje obľúbené pivo alebo sa osviežiť pivom typu radler. V zime a hlavne počas sviatkov začali byť obľúbené rôzne pivné špeciály.

Spotreba piva tak prestáva byť záležitosťou leta či teplejších jarných alebo jesenných dní..
J. Hurná: Leto je pre pivo stále najvýznamnejšie. Predaj a konzumácia piva v letnej sezóne, ktorá trvá od mája do augusta narastie každoročne o približne 60-70%. Inak to nebolo ani v roku 2014, predpokladám, že silné bude aj tohtoročné leto. Neplatí to pritom každý rok. Spotrebu ovplyvňuje množstvo ekonomických faktorov aj faktor počasia. Pivo skutočne prestáva byť doménou letných mesiacov. S obľubou si ho spotrebitelia vychutnávajú počas celého roka. Čoraz viac je obľúbeným spoločníkom aj ku gastronomickým špecialitám. Pivné špeciály zasa veľmi dobre chutia v najchladnejších dňoch roka a pri sviatočných či výnimočných príležitostiach.

Spotreba je momentálne intenzívnejšia v domácnostiach. Aký je aktuálny podiel spotreby doma a mimo domu?
J. Hurná: V posledných rokoch, najmä po roku 2009, sa zvýšil podiel piva, ktoré si spotrebitelia kupujú domov. Má to však, ako som spomenula, negatívny dopad na oblasť podnikania v pohostinských službách. V súčasnosti podiel predaja piva v maloobchode a reštauráciách predstavuje približne 60:40. Je v záujme výrobcov ale aj majiteľov reštauračných a pohostinských zariadení aby sa zastavil pokles spotreby čapovaného piva a aby sa podarilo vrátiť zákazníka do pubov. V okolitých krajinách je trend konzumácie podobný. Súvisí to predovšetkým so samotnou cenou piva, ktorá je v obchodných sieťach nižšia.

Kvalita piva vyrábaného na Slovensku neustále rastie čoho dôkazom bola aj súťaž Slovenská pivná korunka. Nesúvisí to pravdepodobne len so skvalitňovaním samotného výrobného procesu...
J. Hurná: Zvykneme hovoriť, že kvalitné pivo sa rodí na poli. Začať pri analýze kvality piva preto treba už od surovín. Až 80 % z nich pochádza priamo zo Slovenska a vyznačujú sa vysokou kvalitou. Posun k lepšiemu sa naštartoval hlavne po našom vstupe do EÚ. Aj pre Slovensko totiž začali platiť prísnejšie legislatívne pravidlá. Pivovary tak dnes už prísne dbajú na kvalitu použitých surovín a na dodržiavanie hygieny a kvality počas celého procesu výroby. V záujme tohto vynaložili nemalé investície do obnovy a modernizácie výrobných technológií avšak pri zachovaní tradície slovenského pivovarníctva. Pivo vyrábané v členských pivovaroch SZVPS tak dnes dosahuje konzistentne vysoké kvalitatívne štandardy. Dokazujú to napokon mnohé ocenenia, ktoré naše pivá získavajú na degustačných súťažiach doma aj v zahraničí.

Koľko pivovarov v súčasnosti na Slovensku vyrába pivo?
J. Hurná: Na Slovensku momentálne pôsobia 2 veľké, 2 malé a približne 40 reštauračných a remeselných pivovarov. Objem výroby, výška investícií do vývoja produktov, ich kvality a do výrobných technológií či počet pracovných miest, ktorý sa v prípade najväčších pivovarov na Slovensku počíta v tisícoch, to sú prvky, ktorými sa vyznačujú veľké a malé pivovary. Ich úloha je významná z hľadiska rozvíjania celonárodnej kultúry piva a zabezpečenia stálej kvality tohto nápoja.

Rastúci je neustále aj počet značiek piva, ktoré na Slovensku pribúdajú...
J. Hurná: Je to potešiteľná skutočnosť. Do posledného ročníka degustačnej súťaže Slovenská pivná korunka napríklad prihlásilo 25 slovenských pivovarov rekordný počet, až 130 originálnych slovenských značiek piva. Dá sa teda predpokladať, že skutočný počet slovenských značiek je až 200. Pivá boli hodnotené až v 10 súťažných a 2 nesúťažných kategóriách, medzi tradičnými kategóriami sú samozrejme svetlé ležiaky, či tmavé pivá. Najpočetnejšie zastúpené boli svetlé spodne kvasené pivá (37 značiek piva) . Na Slovensku už máme aj početne zastúpenú kategóriu vrchne kvasených pív a pivných špeciálov, ktoré pre náš región neboli typické.

Nemalý podiel piva, ktoré sa nachádza v regáloch predajní na Slovensku pochádza z dovozu. Odkiaľ sa pivo najčastejšie dováža?
J. Hurná: Pivo sa na Slovensko dováža z viacerých krajín, najväčší podiel tvorí pivo z Českej republiky, čo má aj svoju historickú súvislosť, keďže Česká republika patrí medzi tradičných obchodných partnerov Slovenska. Medzi ďalšími krajinami sú Maďarsko, Poľsko, ale aj Nemecko, Holandsko či Belgicko. V rámci nášho združenia podporujeme iniciatívy na podporu spotreby domácich značiek piva.

Aké typy pív sa najčastejšie objavujú v nákupných košíkoch?
J. Hurná: Ležiaky patria aj naďalej medzi najobľúbenejšie pivá Slovákov. Rastie obľuba piva s nižším obsahom alkoholu a zvyšuje sa spotreba nealkoholického piva. Kategória piva sa však obohatila o mnohé inovácie a už nie je tak homogénna, ako tomu bolo v minulosti. Tento prirodzený vývoj ovplyvňuje aj vývoj spotrebiteľských preferencií. Napokon posledný 9.ročník súťaže Slovenská pivná korunka, ktorú každoročne vyhlasuje naše združenie mal štvornásobne viac kategórií ako prvý. Trh s pivom spestrili miešané nápoje z piva, zvyšuje sa spotreba nealkoholických pív, objavujú sa aj ochutené nealkoholické pivá, čo súvisí aj s celkovým životným štýlom dnešnej doby. Veľkým hitom sa stali radlery. Obľúbené sú nielen u žien, ale aj u mužov. Tieto nápoje zaznamenávajú výrazný nárast spotreby práve počas letnej sezóny (máj – august). Sú typickým nápojom letných mesiacov, ktoré v sebe spája osviežujúcu chuť piva a ovocia a sú nízko alkoholickou alternatívou pre rôzne cieľové skupiny a rôzne príležitosti. Svedčia o tom aj výsledky spotrebiteľských prieskumov, ktoré ukázali, že práve radlermi dokázali slovenské pivovary osloviť nových kupujúcich. Každý rok prinášajú pivovary nové príchute a populárna je dokonca aj nealkoholická verzia radlerov. Spotrebitelia sa o pivo oveľa viac zaujímajú, objavujú rôzne typy a chute pív, dokonca aj veľmi netradičné, radi si príležitostne vychutnávajú rôzne pivné špeciality z limitovaných edícií. Na tieto trendy reagujú malé aj veľké pivovary. Pivo je zároveň regionálny produkt a preto ľudia vo svojom regióne konzumujú viac pivo, ktoré dôverne poznajú. Zároveň sú otvorení aj novinkám, ktorými si spestrujú to, čo majú zaužívané.

Pivo sa predáva v niekoľkých typoch obalov. Ktorý je najobľúbenejší?
J. Hurná: V obalových materiáloch v roku 2014 dominovali plechovkové obaly, nasledované pivom v sudoch alebo tankoch, sklenených a PET fľašiach. Vzhľadom na trend v konzumácii piva v domácom prostredí je však možné predpokladať ďalší pokles čapovaného piva. Pivo je dennou súčasťou života miliónov ľudí na celom svete, je to nápoj, ktorý je súčasťou spoločenských stretnutí, konzumuje sa pri oslavách, grilovačkách, je aj súčasťou aktívneho životného štýlu. Pivo obľubujú ako muži, tak aj ženy, rôzne vekové kategórie. Jeho chuť dokáže spríjemniť či už v domácnosti alebo mimo nej napríklad aj rozmanitosť skla a typov pohárov. Už to nie je len klasický krígeľ, ale aj elegantný tretinkový pohár na stopke.

Podľa čoho sa našinec rozhoduje pri kúpe piva?
J. Hurná: V dôsledku ekonomickej krízy nastalo už spomínané šetrenie domácností, čo spôsobilo zvýšenie podielu tých spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú konzumovať pivo doma. Tento trend samozrejme nemá dobrý vplyv na segment pohostinských služieb, vrátane tradičných tzv. vidieckych krčiem, ktoré stále tvoria pevnú základňu tohto predajného kanálu. Pri nákupnom rozhodovaní sa konzumenti omnoho častejšie rozhodujú na základe aktuálnej ceny produktu. Značka aj naďalej prirodzene zostáva pri nákupe mimoriadne dôležitá, konzumenti však svoje obľúbené značky v maloobchodných predajniach vyhľadávajú najmä v rôznych cenových akciách. Na mieru spotreby piva má vplyv aj meniaci sa životný štýl. V dnešnej dobe majú ľudia menej času a ponuka možností a zážitkov, za ktoré môžu utratiť svoje peniaze, je oveľa širšia ako v minulosti. Do hry potom vstupuje rozhodovanie, či stráviť čas v podniku napríklad pri pive alebo zvoliť iný spôsob trávenia voľného času.

Je pre Slovákov rozhodujúci aj pôvod piva?
J. Hurná: Súčasní konzumenti, najmä z mladších cieľových skupín sa čoraz viac zaujímajú aj o to, odkiaľ ich produkty pochádzajú, ako sa vyrábajú a z akých surovín. Nielen v segmente piva, ale pri nákupe akýchkoľvek potravín alebo nápojov spotrebitelia omnoho výraznejšie ako v minulosti vyhľadávajú produkty od slovenských výrobcov a zároveň pozorne sledujú ich zloženie. Predpokladáme, že tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti.

Aké novinky z oblasti pivovarníctva vystupujú v poslednej dobe viac do popredia?
J. Hurná: Inovácie sú hybnou silou každej oblasti a to platí aj o nápojovom priemysle. Pivovarnícke spoločnosti v tomto roku na Slovensko priniesli novinku – kategóriu cider, ktorý je najrýchlejšie rastúcou kategóriou alkoholických nápojov na svete. Má potenciál nájsť si svoju vlastnú cieľovú skupinu, je zaujímavou alternatívou pre tých, čo doteraz uprednostňovali iné alkoholické nápoje. Cider veľmi vhodne dopĺňa ponuku nápojov na našom trhu, a to najmä s prihliadnutím na fakt, že spotrebiteľské preferencie konzumentov sa v posledných rokoch posúvajú smerom k sladším chutiam nápojov. Keďže na Slovensku bude cider prítomný nielen v maloobchode, ale aj ako čapovaný nápoj, prináša zaujímavý impulz aj pre ponuku barov, pubov a reštaurácií, čo môže mať celkovo pozitívny dopad na tento segment.

Pripravil: Daniel Košťál
Ilustračné foto: SZVPS