Pozorne, s dávkou pokory a razancie

Podrobnosti: Uverejnené pondelok, 16. október 2017

V máji 2017 zvolilo Valné zhromaždenie Zväzu obchodu Slovenskej republiky nového prezidenta. Stal sa ním podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko, Martin Katriak.

Stali ste sa novým prezidentom Zväzu obchodu Slovenskej republiky /ZO SR/. Čo očakávate od tejto novej pozície v rámci obchodu? Ako ste prijali a ako vnímate úlohu prezidenta Zväzu obchodu?

Na začiatok by som rád uviedol, že v tejto úlohe som vystriedal Pavla Konštiaka, ktorý ju podľa mojich vedomostí vykonával najmenej 15 rokov. Je pre mňa cťou, že mi členovia ZO SR dali dôveru a túto funkciu chcem vykonávať tak, ako ju vykonával môj predchodca. Pozorne, s istou dávkou pokory, ale aj zdravej razantnosti. Keďže od môjho zvolenia uplynulo už niekoľko mesiacov, môžem jednoznačne konštatovať, že ide o pozíciu náročnú na poznanie, čas a trpezlivosť. V predstavenstve ZO SR som pôsobil takmer 15 rokov, vždy v tesnej blízkosti predchádzajúceho prezidenta. Napriek všetkému poznaniu musím konštatovať, že vykonávať funkciu prezidenta ZO SR popri zamestnaní je mimoriadne náročné. Nie je to len reprezentatívny post. Treba vedieť operatívne a pohotovo konať, byť dobrým diplomatom, ktorý vie využiť správne kontakty v prospech dobrej veci. A niekedy nezaškodí ani štipka tvrdohlavosti. Tieto vlastnosti mi nie sú cudzie.

Zväz obchodu SR prešiel počas rokov vývojom a mnohými zmenami. A to nielen zmenami názvu organizácie, či zmenami vo vedení, ale i vnútornej štruktúry a fungovania. Ako si predstavujete ďalší vývoj a smerovanie ZO SR? Aké zmeny v štruktúre zväzu nastali?

Zväz prešiel počas 20 rokov svojej existencie rôznymi etapami a zmenami. Získal istú spoločenskú silu, vytvoril si okruh múdrych, obetavých a šikovných ľudí vo vedení, ktorí sú bez ohľadu na ich pracovný a osobný čas ochotní pracovať v prospech obchodníckej obce. Snáď najciteľnejšou zmenou posledného obdobia bol odchod nadnárodných obchodných reťazcov z členstva v ZO SR a vytvorenie vlastnej štruktúry pod názvom SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu). Priznám sa, že ich odchod ma zaskočil a nepríjemne prekvapil. Po istej dobe sa však zväz naučil žiť a pracovať v súčasnom zložení. Vzťahy ZO SR a združenia SAMO sú na dobrej úrovni, často komunikujeme aj s predsedníčkou SAMO, Katarínou Fašiangovou.

S predstaviteľmi nadnárodných obchodných reťazcov máme korektné vzťahy a obyčajne aj rovnaký názor. Pri koncipovaní zloženia nového predstavenstva ZO SR sa podarilo dosiahnuť spoločenskú dohodu. Vo vedení (prezident a viceprezidenti) máme zástupcov najväčších národných obchodných reťazcov, zástupcu nepotravinového obchodu a zástupcu, ktorý reprezentuje iných členov ZO SR, nie maloobchodníkov alebo veľkoobchodníkov. Som rád, že členovia môj návrh podporili a schválili.

Prezradíte nám niečo zo svojich najbližších plánov prezidenta ZO SR?

Pre najbližšie obdobie, by som rád spolu so svojimi spolupracovníkmi udržal a posilnil pozíciu ZO SR smerom navonok. Je mi veľmi ľúto, že niektorí politici podceňujú a zaznávajú obchodníkov, dokonca nám kladú za vinu to, či ono. Určite by sa však nemalo stávať, že keď prezident ZO SR požiada o stretnutie niektorého z politikov, nepríde odozva. Obchodníci predsa predstavujú dôležitú skupinu v národnom hospodárstve. A to nielen počtom zamestnancov, ale i priamou účasťou na tvorbe základných ekonomických veličín. Chcem, aby ZO SR naďalej plnil úlohu ochrancu práv a záujmov obchodníkov, bez ohľadu na to či sú, alebo nie sú členmi ZO SR. Plánov je veľa. Našou úlohou však je, nájsť cesty ako ich postupne realizovať.

Vo svete obchodu sa pohybujete od ukončenia vysokej školy. Máte možnosť porovnávať systémy a zriadenia v krajine. Bohaté skúsenosti v obchode a právnické vzdelanie poskytujú lepšiu vyjednávaciu pozíciu a možnosti ako efektívnejšie nastaviť legislatívne a podnikateľské prostredie pre vašich členov i pre obchod ako taký. Aké najzávažnejšie problémy je v týchto dňoch potrebné v obchode riešiť? Aké problémy z minulosti prípadne ožívajú?

Bez toho, aby som nariekal, utiekal sa k pesimizmu alebo porazeneckej nálade, nerád konštatujem, že obchodníci si neužívajú priazne politikov a to naprieč všetkými vládami, čo tu doteraz boli a naprieč politickým spektrom. Určite sa nájdu aj medzi politikmi takí, čo obchodníkom rozumejú alebo chcú rozumieť. V starom režime boli obchodníci zodpovední za nedostatok tovaru, hoci s tým nemali nič spoločné. Teraz máme zodpovednosť aj za to, že sa poľnohospodárskemu a potravinárskemu priemyslu nedarí, hoci tiež v tomto „prsty“ nemáme.

Legislatívne a podnikateľské prostredie je pre obchodníkov závažné, žiaľ, v niektorých prípadoch je byrokracia nesmierna, administratíva nákladná a niektoré zákony ak nie likvidačné, tak sa k tomu približujú. Ako inak nazvať vysoké pokuty pre obchodníkov v prípade zákona o potravinách, mnohokrát za bizarné porušenie povinnosti. Ako inak nazvať zákon o „obchodných reťazcoch“, ktorý je hrou na jednu bránu. Iste, obchodníci nie sú svätí. Musia tvrdo pracovať, pretože konkurencia je neúprosná a čaká na každú chybu. Ale viniť obchodníkov za to, že vzrástla cena masla, to už prekračuje rámec logiky a rozumu. Vysvetlenie je pritom veľmi jednoduché: stúpli ceny vstupných komponentov a túto skutočnosť nevie ovplyvniť ani roľník, ani potravinár, nieto ešte obchodník.

Zastavím sa krátko ešte pri zákone o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorého novela je aktuálne v prípravnom konaní. Neviem, či si to uvedomujú odborníci, ktorí novelu pripravujú, ale ak bude zákon prijatý v znení, v akom ho máme k dispozícii, tak to znamená kolaps slovenských obchodníkov a v dôsledku toho aj problém slovenských potravinárov. Je všeobecne známe, že domáci obchodníci dosahujú podiel predaja slovenských potravín od 55% - 70% na maloobchodnom obrate. U nadnárodných spoločností je to podstatne nižšie. A teraz si predstavte, že slovenskí obchodníci - aspoň tak návrh novely zákona stanovuje - sa budú musieť prispôsobiť praktikám, ktoré sú pre nich takmer neprijateľné a sú v rozpore so stáročnými obchodnými aktivitami. Verím, že tí, ktorí ovplyvňujú práce na tejto novele, si túto skutočnosť veľmi rýchlo uvedomia. A vôbec, s legislatívou a jej dopadmi na obchodníkov máme svoje, žiaľ, nie dobré skúsenosti. Či už ide napríklad o Zákonník práce, Zákon o odpadoch, Zákon o ochrane osobných údajov, Zákon o potravinách a mnohé ďalšie.

Existuje reálna cesta ako sa z tejto legislatívnej priepasti dostať?

Áno, existuje. Vyžaduje si to však pochopenie problematiky maloobchodu a veľkoobchodu zo strany príslušných zodpovedných inštitúcií, ako aj istú dávku objektivity a dobrú vôľu toto pochopenie pretaviť do právnych predpisov. Možno to znie komplikovane, ale nie je to tak. Riešenie by mohlo byť rýchlejšie, ako sa zdá.

Systém duálneho vzdelávania je systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorý sa vyznačuje úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania s praktickou prípravou žiakov u konkrétneho zamestnávateľa. Aký je váš pohľad na danú problematiku? Môže tento systém na Slovensku uspieť? Máme na to pripravené školstvo a naše firmy?

Obchod má v období posledných 5-6 rokov nedostatok predavačov. Príčin je viacero. Jednou z nich je napríklad nízky plat. Priemerná mzda predavača je približne 650 € brutto, nevyhovujúca pracovná doba, problémy s hmotnou zodpovednosťou. V súčasnosti evidujeme, že záujem mladých o vyučenie sa v odbore predavač/predavačka nie je takmer žiadny. Vzhľadom na hore uvedené fakty sa tomu ani nečudujeme. Systém duálneho vzdelávania vnímam ako súčasť riešenia požiadaviek na odbornú spôsobilosť predavačov. Neviem však jednoznačne povedať, či tento systém, ktorý ja osobne podporujem, na Slovensku uspeje. Bude potrebné splniť viacero premenných, aby systém duálneho vzdelávania bol účinný. Zväz obchodu SR má na naplnenie tejto problematiky zriadený osobitý útvar, ktorý zabezpečuje potrebné náležitosti.

Regulácia otváracích hodín. Aký máte názor na toto legislatívne opatrenie? Čo reálne priniesol zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov?

Zväz obchodu SR bol dlhodobo za reguláciu otváracích hodín najmä počas sviatkov a to dokonca aj vtedy, keď jeho členmi boli nadnárodné obchodné reťazce. Ak sa dobre pamätám, iba jeden z nadnárodných obchodných reťazcov bol proti takejto regulácii. Ostatní zastávali názor, že pokiaľ regulácia bude pre všetkých rovnaká, nemajú s tým problém. Podľa nášho názoru, legislatívne opatrenie je dobré. Keď zoberieme na vedomie, že v obchode pracuje 300 000 zamestnancov, z toho 85% žien, tak len neprajník môže povedať, že regulácii otváracích hodín nerozumie. Podľa našich informácií, zhruba 65% obyvateľstva na Slovensku nemá problém s týmto opatrením. Sú však aj takí, ktorí by boli najradšej, ak týždeň by mal 8 dní a každý deň mal 30 hodín, aby obchody boli otvorené aj 8. deň a 27. hodinu.

Skúsenosti z doterajšej praxe ukazujú, že spotrebitelia si na túto skutočnosť zvykajú. Objavili sa istí odborníci, či analytici, ktorí tvrdia, že týmto opatrením sa na Slovensku pokazia ekonomické dopady, že obchody budú mať problémy. Pravda je tá, že obchod, pokiaľ ide o čísla, neutrpel. A neutrpela ani slovenská ekonomika. A plné hraničné prechody do Rakúska počas sviatkov ešte nemusia znamenať, že Slováci nakupujú rožky a mlieko. Pravda je aj tá, že keď bol na Slovensku sviatok (a obchody otvorené), Slováci chodili do Rakúska na turistiku i nákupy.

Zvažuje sa obmedziť otváracie hodiny, alebo úplne zatvoriť aj počas nedieľ?

Regulácia otváracích hodín je pomerne novým opatrením, je ešte priskoro zovšeobecňovať poznatky. Preto sa mi javí ako predčasné špekulovať o regulácii otváracích hodín v nedeľu.

Ako vnímate maloobchodné prostredie na Slovensku?

Na Slovensku je obrovská konkurencia. Netvrdím, že v Európe je to inak, ale moje konštatovanie platí. Keď sme niekedy v roku 1999 uvažovali o regulácii, navrhovali sme ministerstvu hospodárstva, aby po vzore Nemecka, Francúzska, Španielska, Škandinávskych krajín a iných, vydali predpis o koordinácii výstavby a rozmiestňovaní väčších a menších obchodných jednotiek. Neboli sme vypočutí. Dnes niektorí z tých, čo nás nechceli počuť, hovoria: mali ste pravdu, mali sme s tým v tom čase ešte niečo urobiť. Neurobili. V čom je obchod na Slovensku špecifický? Asi v tom, že málokde v civilizovanom svete je toľko štátnych zásahov do obchodovania ako na Slovensku. Napriek tomu sa domnievam, že slovenské obchody a obchodníci sú na porovnateľnej úrovni s civilizovaným svetom. Veď obchodníci na Slovensku majú dlhú históriu. Napríklad spotrebné družstvá si pripomenú 150. výročie svojej existencie.

Martin Katriak
Univerzitné štúdiá ukončil v roku 1972. V tom roku nastúpil do štátneho podniku Domáce potreby Bratislava, ktorý bol súčasťou rezortu Obchodu s priemyselným tovarom. V roku 1975 prijal ponuku pracovať v Slovenskom zväze spotrebných družstiev. Neskôr sa stal v tej istej organizácii, no už s iným názvom, COOP Jednota Slovensko, podpredsedom predstavenstva. V obchode pracuje už 45 rokov.

Jana Kuklová
Foto: Zväz obchodu SR