Správna žaloba opomenutého účastníka
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 02. september 2026
Administratívne konanie má byť vedené tak, aby sa na ňom mohli zúčastniť všetky osoby, ktorých práva alebo právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknuté. V praxi však môže nastať situácia, že orgán verejnej správy s určitou osobou nekoná ako s účastníkom konania, hoci tak urobiť mal, a vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy jej následne ani nedoručí. Na ochranu takejto osoby slúži inštitút správnej žaloby opomenutého účastníka podľa ust. § 179 Správneho súdneho poriadku.
Opomenutým účastníkom je osoba, ktorá tvrdí, že jej rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ňou malo konať ako s účastníkom administratívneho konania. Podaním žaloby sa takáto osoba v podstate bezprostredne nedomáha zrušenia správneho rozhodnutia, ale predovšetkým toho, aby súd overil jej tvrdenie o opomenutí a v prípade jeho dôvodnosti uložil orgánu verejnej správy povinnosť rozhodnutie alebo opatrenie jej doručiť.
Správny súd pri posudzovaní žaloby skúma najmä dve základné podmienky. Po prvé, či sa so žalobcom skutočne malo v administratívnom konaní konať ako s účastníkom. Po druhé, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky. Ak sú tieto podmienky splnené, súd uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
Súdna prax sa stretla s výkladovým problémom týkajúcom sa určenia okamihu, ku ktorému sa má posudzovať zachovanie trojročnej lehoty. Touto otázkou sa zaoberal aj Najvyšší správny súd SR v uznesení sp. zn. 5 Sžk 25/2019 z 28. 10. 2021. V danom prípade totiž krajský súd (súd nižšej inštancie) konanie zastavil s odôvodnením, že v čase jeho rozhodovania už od vydania administratívneho rozhodnutia uplynuli viac ako tri roky. Najvyšší správny súd SR však tento právny názor odmietol.
Podľa záveru Najvyššieho správneho súdu SR je rozhodujúce, či bola žaloba podaná v trojročnej lehote počítanej od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia. Uplynutie tejto lehoty sa teda testuje k okamihu podania žaloby, nie k okamihu rozhodovania súdu. Ak bola žaloba podaná včas, správny súd je povinný sa ňou riadne zaoberať a pri splnení zákonných podmienok môže vydať uznesenie o povinnosti doručiť rozhodnutie aj vtedy, ak v čase rozhodovania súdu už od jeho vydania uplynuli viac ako tri roky.
Takýto výklad zodpovedá aj ust. § 179 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd zastaví konanie vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. Zákon teda viaže následok zmeškania lehoty na okamih podania žaloby, nie na dĺžku súdneho konania.
Správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje dôležitý procesný prostriedok ochrany osôb, ktoré boli v správnom konaní neprávom vynechané. Zároveň rešpektuje požiadavku právnej istoty, keďže ju možno účinne uplatniť len v objektívnej trojročnej lehote od vydania rozhodnutia alebo opatrenia. Rozhodujúce je preto včasné podanie žaloby. Dĺžka následného súdneho konania nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ktorý svoje právo uplatnil v zákonom stanovenej lehote.
Mgr. Erik Tóth, PhD., advokát
Autor pôsobí ako advokát so všeobecnou praxou v sporovej aj zmluvnej agende pri poskytovaní právnych služieb fyzickým a právnickým osobám, najmä v oblasti občianskeho, obchodného a správneho práva, ako aj v súvisiacich právnych odvetviach. V prípade potreby právneho poradenstva a právnej pomoci neváhajte kontaktovať na e-mailovej adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
