Pracovný úraz, liberácia zamestnávateľa a úrazové dávky
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 21. júl 2026
Pri pracovných úrazoch sa zamestnávatelia v praxi niekedy domnievajú, že pokiaľ pracovný úraz neuznajú, alebo spochybnia svoju zodpovednosť za jeho vznik, zamestnanec nebude mať nárok napríklad na úrazové dávky zo systému sociálneho poistenia. Takýto záver však nezodpovedá súdnej praxi. Potvrdzujú to aj právne závery Najvyššieho správneho súdu SR vyslovené napríklad v rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 19SVs/3/2024 z 9. 12. 2024.
Podstatou tohto súdneho rozhodnutia je totiž potvrdenie, že posudzovanie nároku na úrazové dávky predstavuje samostatné konanie podľa Zákona o sociálnom poistení, pričom Zákon o sociálnom poistení obsahuje vlastnú definíciu pracovného úrazu a vznik nároku na úrazové dávky viaže na splnenie podmienok ustanovených práve týmto osobitným zákonom.
Praktickým dôsledkom uvedeného výkladu je, že Sociálna poisťovňa nie je viazaná stanoviskom zamestnávateľa, podľa ktorého nejde o pracovný úraz. Povinnosťou Sociálnej poisťovne je samostatne zistiť skutkový stav veci, vykonať dokazovanie a posúdiť, či konkrétny úraz spĺňa zákonné znaky pracovného úrazu podľa Zákona o sociálnom poistení. Vyjadrenie zamestnávateľa preto predstavuje iba jeden z dôkazov, ktorý musí byť hodnotený spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Samotný nesúhlas zamestnávateľa s uznaním pracovného úrazu preto nemôže byť dôvodom na zamietnutie nároku zamestnanca na úrazové dávky.
Zákonník práce zároveň vychádza z objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. To znamená, že zamestnávateľ zodpovedá za ujmu vzniknutú pracovným úrazom bez ohľadu na zavinenie, pokiaľ nepreukáže existenciu niektorého zo zákonných liberačných dôvodov podľa ust. § 196 Zákonníka práce. Práve otázke liberácie venuje Najvyšší správny súd SR významnú pozornosť. Zdôrazňuje totiž, že zbavenie sa zodpovednosti nemožno zamieňať s obyčajným tvrdením zamestnávateľa, že za pracovný úraz nezodpovedá. Liberácia predstavuje zákonom upravenú výnimku z objektívnej zodpovednosti a jej podmienky musí zamestnávateľ preukázať relevantnými dôkazmi.
Rovnako významný je aj záver, že Sociálna poisťovňa nemôže namiesto zamestnávateľa uplatňovať jeho liberačné právo. Ak zamestnávateľ tvrdí, že sú splnené podmienky na zbavenie sa zodpovednosti, musí tieto skutočnosti aktívne namietať a preukazovať. Pokiaľ tak neurobí alebo sa mu nepodarí liberačné dôvody preukázať, Sociálna poisťovňa nemôže automaticky vychádzať z predpokladu, že zamestnávateľ za pracovný úraz nezodpovedá. Ak vznikne spor o splnenie liberačných dôvodov na strane zamestnávateľa a túto otázku nemožno spoľahlivo vyriešiť v dávkovom konaní, zamestnávateľ by nemal zostať pasívny. Najvyšší správny súd SR výslovne poukázal na možnosť domáhať sa zbavenia zodpovednosti za pracovný úraz v samostatnom súdnom konaní, ktorého predmetom by v podstate malo byť určenie, že za pracovný úraz zamestnávateľ nezodpovedá.
Pre zamestnávateľov z uvedených záverov vyplýva niekoľko praktických odporúčaní. V prvom rade nemožno podceniť samotné objasnenie okolností pracovného úrazu. Bezprostredne po jeho vzniku by mal zamestnávateľ zabezpečiť dôkladnú dokumentáciu miesta úrazu, zadokumentovať technický stav pracoviska, zaistiť výpovede svedkov a preveriť, či zamestnanec absolvoval predpísané školenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a či bol riadne oboznámený s pracovnými postupmi. Rovnako dôležité je preskúmať, či neexistujú okolnosti odôvodňujúce úplné alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti v zmysle ust. § 196 Zákonníka práce. Práve tieto dôkazy môžu mať rozhodujúci význam nielen v konaní pred Sociálnou poisťovňou, ale aj v prípadnom súdnom spore o rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz.
Judikatúra tak potvrdzuje, že systém úrazového poistenia sleduje predovšetkým ochranu zamestnanca ako slabšej strany pracovnoprávneho vzťahu. Zároveň však ponecháva zamestnávateľovi dostatočný priestor na ochranu jeho práv, pokiaľ je schopný zákonným spôsobom preukázať existenciu liberačných dôvodov. Z pohľadu zamestnávateľskej praxe preto nemožno odporučiť formálne popieranie pracovného úrazu ako stratégiu obrany. Oveľa významnejšie je kvalitné vyšetrenie každej udalosti, dôsledné vedenie dokumentácie a aktívne uplatnenie všetkých skutočností, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie zodpovednosti.
Mgr. Erik Tóth, PhD., advokát
Autor pôsobí ako advokát so všeobecnou praxou v sporovej aj zmluvnej agende pri poskytovaní právnych služieb fyzickým a právnickým osobám, najmä v oblasti občianskeho, obchodného a správneho práva, ako aj v súvisiacich právnych odvetviach. V prípade potreby právneho poradenstva a právnej pomoci neváhajte kontaktovať na e-mailovej adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
