Analytička: V rámci EÚ máme ôsme najdrahšie potraviny. Aj tak nimi plytváme

Podrobnosti: Uverejnené pondelok, 14. október 2024

16. októbra sa po celom svete pripomína Svetový deň potravy, resp. výživy. Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu plytvania jedlom. V chudobnejších krajinách sa zase rieši ich nedostatok.

Koľko Slováci na potraviny míňajú, ako sa vyvíjajú ich ceny a ako nimi plytváme? Pozrite si analýzu, ktorá vychádza z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR, Eurostatu a z predbežného prieskumu Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) za rok 2023.

Podľa údajov Eurostatu minie bežná slovenská domácnosť mesačne na nákup potravín takmer 20 % výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, nakoľko priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria približne 14 % z celkových nákladov.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku (spolu s Francúzskom) ôsme najvyššie v EÚ. V roku 2022 boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ a to o 1,9 %, v roku 2023 dokonca až o 6,7 %. U susedov z V4 nakúpime potraviny v priemere lacnejšie a to o – 5 % (Maďarsko), - 7 % (ČR) a – 27 % (Poľsko). Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2023.

Predchádzajúce dva roky 2022 a 2023 boli na Slovensku v znamení rekordne vysokých dvojciferných úrovní inflácie potravín (18,6 % a 17,3 %). V roku 2024 ide o podstatne pomalší rast cien potravín, ktorý sa počas prvých 8 mesiacov nachádzal v rozpätí 0,1 % až 4,9 % a dosiahol priemernú úroveň 1,8 %.

Niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní potravinami plytvajú

Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 18 % slovenských domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi, ale aj domácností 2 dospelých s viac ako tromi deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť 9,5 % domácností v EÚ.

V roku 2021 pripadalo na jedného obyvateľa SR 99 kg potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 67 %, t. j. 66 kg na obyvateľa. Zvyšných 33 %, teda 33 kg na hlavu, tvoril potravinový odpad z prvovýroby (4 %), z potravinárskeho priemyslu (23 %), z maloobchodu a distribúcii (3 %) a zo stravovacích zariadení (2 %). Vyplynulo to z najaktuálnejších dát Eurostatu za rok 2021.

Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach. Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 €.

Väčšina Slovenska triedi kuchynský bioodpad vyše tri roky

Samosprávy na Slovensku majú od 1. júla 2021 povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je minimalizovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Dôvod je prioritne environmentálny - ak takýto odpad skončí na skládkach, stáva sa významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov.

Výnimku a odklad do 31. decembra 2022 mali iba Bratislava, Košice a Prešov, ktoré zo zmesového komunálneho odpadu vyrábajú teplo a elektrinu v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa dodnes netýka tých samospráv alebo ich častí, ktorých domácnosti bioodpad z kuchyne na 100 % kompostujú.

Ako sa darí mestám a obciam kuchynský bioodpad separovať a zhodnocovať?

V súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci asi najčastejšie skloňujú pojmy „potenciál“, „kvalita“ a „vzdialenosť“. „Slovenské domácnosti sa síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno. Časť bioodpadu z kuchyne tak končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad. Zároveň vytriedený KBO často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Aj preto draho vyzbieraný kuchynský bioodpad nekončí vždy v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie a ich bioodpad je často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) a jeden z autorov Bielej knihy odpadového hospodárstva v SR.

Predbežné výsledky analýzy ZOP o triedenom zbere KBO v SR

Podľa predbežnej analýzy na vzorke približne 650 samospráv v SR, ktorú plánuje ZOP zverejniť v najbližšom období, bolo v roku 2023 v daným obciach a mestách vyprodukovaných cca 29,1 tis. ton KBO. Rozpätie produkcie bioodpadu z kuchyne je v jednotlivých samosprávach veľmi široké, od 0,009 kg až po 133 kg na osobu. Extrémne nízku produkciu takéhoto odpadu pod 1 kg na hlavu vykázalo celkovo 118 obcí. Produkcia KBO tak zostáva podľa predbežných výsledkov analýzy ZOP stále veľmi nízka. Priemerná produkcia na 1 obyvateľa u sledovaných obcí je za rok 2023 len na úrovni 11,8 kg KBO na osobu.

Odborníci upozorňujú na príliš prísnu reguláciu triedeného zberu KBO

Podľa odborníkov zo ZOP je súčasné nastavenie zberu bioodpadu z domácností až príliš regulované a nastavené príliš všeobecne pre všetky samosprávy bez ohľadu na ich individuálne potreby a špecifiká. Ide predovšetkým o frekvenciu vývozu, ktorá sa odvíja od obdobia roka a typu používanej nádoby. To však odborníci považujú za zbytočnú prekážku, ktorá môže naopak brániť efektívnejšiemu triedenému zberu KBO a celý systém je potrebné deregulovať a prispôsobovať regionálnym podmienkam.

Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve miest a obcí. „Rozhodovanie o najlepšom systéme zberu kuchynského odpadu by preto malo ostať výhradne na samosprávach, zberových spoločnostiach a koncových zariadeniach na spracovanie odpadu,“ skonštatoval na záver Ján Chovanec.

Deň 16. október ako „Svetový deň potravy“ bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO – Food and Agriculture Organisation of the United. Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete. Kým v bohatších krajinách sa počas tohto dňa rieši téma nových technológií pri produkcii potravinových surovín, v chudobnejších sa rieši naopak základný problém a to nedostatok potravín a hladovanie. Tak či tak, extrémy v podobe prejedania sa či hladovania zdraviu neprospievajú a dopady na životy ľudí sú alarmujúce.

Eva Sadovská, analytička WOOD & Company