SPPK: Slovenských potravín v obchodoch ubúda
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 23. február 2022
Slovensko sa stáva krajinou závislou na dovozoch zahraničných potravín. Vyplýva to z ostatného prieskumu podielu slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov, ktorý Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uskutočnila v najväčších obchodných reťazcoch pôsobiacich na území SR a zosumarizovala koncom minulého roka.
Ani pandémia na nelichotivom trende dlhoročne nízkeho podielu domácich potravín nič nezmenila. Podiel slovenských výrobkov v obchodoch nestúpa, práve naopak, v porovnaní s prechádzajúcim prieskumom sa mierne znížil. Podiel slovenských potravín v obchodoch bol za minulý rok na úrovni 40,17%. V roku 2019 bol na úrovni 40,74%.
Zber údajov sa konal v 45 predajniach 6 obchodných reťazcov (BILLA, COOP Jednota, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco) v termíne od 4. do 10. októbra 2021. Podľa zaužívanej metodiky bola v rámci prieskumu pozornosť sústredená len na základné potraviny, ktoré konzumujú Slováci na dennej báze a v našich končinách ich je možné aj produkovať. Prieskum sa uskutočnil po ročnej pauze zapríčinenej pandémiou.
Výsledky podľa jednotlivých sledovaných potravín
V obchodných reťazcoch sa vlani, podľa zistenia prieskumu, celkovo nachádzalo najviac slovenských vajec (73%). Nasledovalo slovenské mlieko (65%), minerálne vody (62%), med (57%) a víno so zemiakmi zhodne po 54%. Najmenej bolo domácich jedlých olejov (16%).
Pri porovnaní aktuálnych výsledkov s hodnotami z roka 2019, sa najviac - o 10% zvýšil podiel slovenských sladkovodných rýb, o 8% sa zvýšil podiel slovenských zemiakov a o 7% aj podiel domácej čerstvej zeleniny a baleného mäsa. Naopak za dva roky najviac klesli hodnoty slovenských hydinových balených výrobkov a jedlých tukov zhodne o 6% či našich mlynských výrobkov o 5%.
Výsledky obchodných reťazcov
Už tradične bol počas realizovania prieskumu najväčší podiel slovenských potravín v predajniach obchodného reťazca COOP Jednota. V roku 2021 bolo v tomto reťazci nájdených 61% domácich potravín. Od posledného prieskumu v roku 2019 si však polepšil diskont Lidl, ktorý dlhodobo ponúka najmenej slovenských potravín. V roku 2021 bolo na pultoch jeho predajní nájdených 24% doma vyrobených potravín.
Ak porovnávame podiel slovenských výrobkov podľa krajov, tak najviac doma vyrobených potravín bolo zaznamenaných v Prešovskom kraji a najmenej v Banskobystrickom kraji.
Chceme to vôbec zmeniť?
Slovenských výrobkov je v maloobchodnej sieti veľmi málo. Z tohto vyplýva, že sme ako krajina až príliš závislí na dovoze potravín, ktoré by sme si ale dokázali vyrobiť u nás. Zo Slovenska sa tak stále vyvážajú komodity, ktoré sa spracujú v okolitých krajinách a v podobe hotových výrobkov sa opäť vozia do našich predajní. Dane a odvody, zamestnanosť a pridaná hodnota pre krajinu sa tak potom tvoria mimo územia SR. Potvrdzujú to aj štatistiky dovozu a vývozu agropotravinárskych výrobkov. Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo januári až novembri 2021 pasívne v objeme – 1 510,3 mil. €, v porovnaní s minulým rokom sa zvýšilo o 45,7 mil. €, čo predstavuje 3,1%.
Paradoxom je, že medzi najväčších importérov potravín patria okolité krajiny. Len za sledované obdobie január – november 2021 sa na Slovensko doviezli vajíčka z ČR za 4,9 mil. €, z Poľska v hodnote 2,4 mil. € a Nemecka za 1,8 mil. €. Podľa colných štatistík sa za január až november 2021 na Slovensko doviezlo mlieko v celkovej hodnote za takmer 69 mil. €. Viac ako polovicu predstavoval dovoz z Českej republiky v hodnote 31,5 mil. €. Pri mlieku je import aj z Maďarska, Poľska, Nemecka a Rakúska.
Česká republika Slovensko masívne zásobuje aj cukrom – vlani od januára do novembra sa k nám doviezol v hodnote 13,6 mil. €. Cukor je pritom jedna z posledných komodít, v ktorej sme sebestační. Aj napriek tomu sú realitou masívne dovozy aj napríklad z Nemecka alebo Poľska a v obchodoch podiel slovenského cukru na úrovni 37%. Z Poľska k nám prichádza aj med, od januára až do novembra 2021 sa ho doviezlo za 414tisíc € a z Ukrajiny ešte vo väčšom objeme – v hodnote 1,2 mil. €.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora si uvedomuje, že nie je možné dosiahnuť 100% podiel domácich agropotravinárskych výrobkov. V čase narastajúceho napätia na rusko-ukrajinskej hranici, hrozby pandémie a s tým spojených obáv zo znefunkčnenia trhu a zásobovania by sa však mal brať na potraviny a našu sebestačnosť omnoho väčší dôraz.
Slovenskí poľnohospodári a potravinári žiadajú väčší záujem štátu o výrobu kvalitných základných potravín na našom území a úprimnú snahu štátu a obchodných reťazcov podiel domácich výrobkov postupne zvýšiť. Určite nejde o nemožnú misiu, keďže pri slovenskej zelenine a zemiakoch možno v porovnaní prieskumov z roku 2019 a 2021 badať mierne navýšenie.
Pomôcť zvrátiť aktuálne čísla môžu aj spotrebitelia, ktorí budú v maloobchodnej sieti vyhľadávať práve doma vyrobené potraviny, ktoré ´nezdobí´ žiadna kauza a bezpečnostná hrozba. Zvýšiť záujem o slovenské potraviny by mohol aj marketingový fond, o ktorom hovoríme už niekoľko rokov.
Riešenia podľa SPPK:
• Každý štát má možnosť vlastnej dotačnej politiky. Ak dokážu zadotovať výrobu v Českej republike či Poľsku, tak to musíme dokázať aj na Slovensku.
• Našim výrobcom potravín pomôže zlepšiť ich konkurencieschopnosť zníženie daňového a odvodového zaťaženia.
• Aktívne riešenie zvyšujúcich sa nákladov na výrobu potravín zo strany štátu.
• Zlepšenie postavenia slovenských producentov potravín v dodávateľsko- odberateľskom vzťahu. Zlepšenie vyjednávacej sily našich producentov s obchodníkmi.
Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK
