Slovensko sa stáva medzinárodným hráčom v boji proti plytvaniu potravinami

Podrobnosti: Uverejnené utorok, 01. december 2020

Európsky projekt podporí vznik a implementáciu nových zero-waste stratégií v poľnohospodársko-potravinárskom reťazci. Celosvetovo sa tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo premrhá a len v Európe toto plytvanie stojí ekonomiku každý rok 143 mld. €.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, New Edu, n.o., Free Food, o.z. a TBS, a.s. sa stali súčasťou veľkého medzinárodného konzorcia výskumného projektu „FoodRUs“ financovaného Európskou komisiou v rámci programu Horizontu 2020, ktorý koordinuje španielsky projektový líder University of Deusto a zahŕňa 29 partnerov z 10 rôznych európskych krajín.

Projekt je zameraný na tvorbu inovatívneho kolaboratívneho cirkulárneho potravinového systému s cieľom zníženia potravinového odpadu a strát v poľnohospodársko-potravinárskom reťazci. Združuje 29 partnerov naprieč celou Európou (z 10 krajín), z ktorých 4 sú zo Slovenska a bude prebiehať od roku 2020 do roku 2024.

FoodRUs kladie dôraz na implementáciu 23 technologických, sociálnych, finančných, právnych, vzdelávacích, politických a organizačných inovácií, ktoré predstavujú aktívnu účasť viac ako 40 aktérov, zapojených do konkrétnych výziev v rámci vybraných potravinových reťazcov a pilotných regiónov.

„Tieto inovatívne riešenia umožnia zapojiť všetkých aktérov v miestnych potravinových systémoch, od poľnohospodárov až po konečných spotrebiteľov a všetkých medzi nimi, aby vytvorili alianciu zodpovedných aktérov, ktorá bude čeliť výzve straty a plytvania potravinami,“ uvádza Ainhoa Alonso, koordinátor FoodRUs z University of Deusto.

Efektívne využívanie zdrojov vo všetkých fázach agropotravinárskeho hodnotového reťazca, v ktorých dochádza k plytvaniu potravinami (patria sem primárna poľnohospodárska produkcia, potravinové dodávateľsko-odberateľské vzťahy a koneční spotrebitelia - domácnosti), je dôležitou súčasťou projektového zámeru FoodRUs.

Objektom výskumu a inovácií sú 3 pilotné hodnotové reťazce:

1. Španielsky medziregionálny pilot zameraný na zeleninu a šaláty
2. Dánsky pilot analyzujúci hodnotový reťazec pre mäso a ryby
3. Slovenský pilot analyzujúci hodnotový reťazec pre chlieb a pečivo

SPU v Nitre ako koordinátor slovenského pilotu zameraného na chlieb a pečivo bude spolupracovať s organizáciami Free Food, o.z., New Edu, n.o. a TBS, a.s.

„Cieľom slovenského pilotu bude hľadať najlepšie možnosti prevencie plytvania chlebom a pečivom v celom potravinovom reťazci od producenta, cez spracovanie (mlyny a pekárne), distribúciu, obchod, HORECA sektor, či školy až po dodávky nepredaných prebytkov chleba a pečiva do Potravinovej banky alebo charitatívnych organizácií a po naplnení ich kapacít ako krmivo pre zvieratá a ako posledná možnosť kompostovanie. Model bude zameraný na uprednostňovanie použitia potravinových prebytkov na ľudskú spotrebu a hľadanie možností ako ho vrátiť späť do obehu, t.j. ako ho čo najoptimálnejšie využiť. Potravinové prebytky predstavujú biologický materiál, ktorý môže byť napríklad aj zdrojom makronutrientov,” hovorí JUDr. Marieta Okenková, PhD. z SPU v Nitre.

Súčasťou projektu bude aj vytvorenie siete zainteresovaných aktérov. Ambíciou je dosiahnuť pokrok v tejto téme na Slovensku a vytvoriť vzorový model pre ostatné krajiny. Slovenský model sa bude okrem Slovenska testovať aj v Rakúsku.

V uplynulom týždni prebiehala celoeurópska kampaň na znižovanie množstva odpadu, a to nielen v rámci zvyšovania povedomia o udržateľných zdrojoch a odpadovom hospodárstve, ale aj nabádaním k znižovaniu osobnej spotreby, opätovnému použitiu výrobkov a materiálov či správnej recyklácii odpadu. V tohtoročnej kampani bolo zapojených viac ako 10 tisíc iniciatív.

Potravinový odpad je environmentálny, ekonomický aj etický problém. Hmotnosť celosvetovo vyprodukovaného potravinového odpadu predstavuje 1,3 mld. ton. Vzniká naprieč celým potravinovým reťazcom, pričom vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie, či už sa jedná o plytvanie vzácnymi prírodnými zdrojmi akými sú voda a pôda, alebo o znečistenie ovzdušia. Okrem devastačných environmentálnych vplyvov má potravinový odpad aj negatívne hospodárske a spoločenské dopady.

“Vo svete sa vyprodukuje dostatočné množstvo jedla, aby nasýtilo všetkých ľudí na svete, no až jedna tretina potravín sa nikdy nezje, zatiaľ čo každý deviaty človek hladuje alebo trpí podvýživou. V dôsledku pandémie koronavírusu očakávame výrazný globálny nárast extrémnej chudoby, a teda ľudí, ktorí si jedlo hodné dôstojného života nemôžu dovoliť. Pre týchto ľudí môžu ,,zachránené” potraviny znamenať záchranu života,” Zuzana Madajová Free Food, o.z.

Slovenský pilot európskeho projektu FoodRUs analyzujúci hodnotový reťazec pre chlieb a pečivo, ktoré je jedným z najtradičnejších pokrmov v slovenskej gastronómii, je jedinečný svojho druhu, nakoľko si projektoví partneri kladú medzi ich prioritné témy možnosť využitia potravinového odpadu ako zdroja, vytvorenie aktívnej siete relevantných aktérov - od samospráv, cez HORECA sektor, školy, agro-výrobné podniky až po obchodné reťazce a domácnosti, či vybudovanie funkčného systému, ktorý umožní redistribúciu potravinových nadbytkov na koncumáciu, a v neposlednom rade zvyšovanie povedomia o potravinovom odpade s cieľom zamedziť jeho vzniku.

Téma potravinového odpadu a strát je na Slovensku viac ako aktuálna, nakoľko ročná produkcia potravinového odpadu v SR predstavuje až 0,86 mil. ton. Sme takmer na rovnakej úrovni ako v susednom Maďarsku, ktoré má dvojnásobok populácie Slovenska. Podľa štatistík 5 obchodných reťazcov v roku 2016 vyhodilo až 15 tisíc ton využiteľných potravín, zatiaľ čo na Slovensku žije takmer 900 tisíc ľudí pod hranicou chudoby. Vypracovanie Národného strategického plánu môže prispieť k významnému zníženiu objemu vyhodených potravín v každej fáze potravinového reťazca.

Priemerný Slovák vyprodukuje viac ako 160 kg odpadu z potravín ročne (FUSIONS, 2016), pričom najväčší podiel, až 53%, sa pripisuje domácnostiam. Až 9% slovenských domácností vyhadzuje potraviny denne, najmä ovocie a zeleninu, chlieb a varené jedlo. Väčšina potravinového odpadu z domácností je spôsobená tým, že nakupujeme a varíme jedlo v nadmernom množstve, ktoré nie sme schopní spotrebovať skôr, než sa pokazí.

“Na to, aby sme sa správali ohľaduplne k potravinovým zdrojom, netreba veľa, stačí zmeniť aspoň niektoré staré návyky a všímať si možnosti okolo nás. Každý by mal začať od seba. Napríklad správnym skladovaním potravín, rozoznávaním dátumu spotreby od dátumu minimálnej trvanlivosti, dôsledným plánovaním jedálnička alebo efektívnym spracovaním jedlých zvyškov.” Anetta Vaculíková, New Edu, n.o.

Zdroj: redakcia, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre