Hodnota dát spočíva v ich využití. Otvorme ich všetkým, radia experti

Podrobnosti: Uverejnené piatok, 13. november 2020

Na konferencii Primetime for Big Data 2020, ktorú organizovala 13.10.2020 spoločnosť Blue Events v online prostredí, bolo možné vidieť množstvo príkladov, ako využívať dáta a plnohodnotne ich zhodnotiť - či už pre biznis, alebo pre spoločnosť.

bigdata2020

Viacero odborníkov sa v rámci tohto podujatia prihlásilo k posolstvu kľúčového rečníka, prof. Viktora Mayer-Schönbergera z Oxfordu. Autor základnej práce o problematike veľkých dát „Big Data. Revolúcia, ktorá zmení spôsob, ako žijeme, pracujeme a myslíme“ a množstvo ďalších publikácií. Tento odborník zahájil osobne podujatie, ktoré po prvýkrát prebehlo úplne online bez fyzickej prítomnosti divákov – s ohľadom na núdzový stav.

„Dáta nemajú hodnotu samy o sebe, získavajú ju len vtedy, ak ich využívate,“ zdôraznil V. Mayer-Schönberger, ktorý v Prahe vystúpil po prvýkrát. Realita je ale taká, že 85 % pozbieraných dát v Európe nikto nikdy nevyužije. Starý kontinent tak stráca šancu získať veľa nových pohľadov na známe problémy. „Tým, že dáta nevyužívame, prichádzame nielen o ich hodnotu, ale aj o inovácie. Firmy, ktoré to nechápu, sú odsúdené na zánik. Dáta sú príležitosťou, ako lepšie porozumieť svetu,“ pokračoval V. Mayer-Schönberger.

Riešenie vidí v radikálnom otvorení dát v európskom priestore, čo by nám pomohlo konkurovať digitálnym platformám, ktoré pochádzajú z USA a Číny. Ich moc sa prejavila aj v dobe pandémie, kedy na ich schválení záviseli aplikácie slúžiace na ochranu verejného zdravia. Otvorenosť považuje V. Mayer-Schönberger za súčasť nového pohľadu na dáta (“data mindset”), spoločne s ich oportunistickým zberom v štýle „to sa niekedy môže zísť“ a ochotou skúšať nové veci bez istého výsledku.

Nadchnite pre dáta kolegov

Využitie veľkých dát vo veľkých firmách bolo témou hneď niekoľkých vystúpení. Rečníci sa zhodujú na tom, že zmysluplne pracovať s dátami znamená predovšetkým uskutočniť zmenu spôsobu uvažovania jednotlivca a až potom hľadanie správnych technologických postupov.

„Dáta samé o sebe, ktoré niekde odpočívajú, sú úplne na nič. Je to ako piesok, ktorý musíme preosievať,“ potvrdil Jaroslav Rys zo Škoda Auto. K tomu, aby firma vnímala dáta ako strategický zdroj a nie ako nutné zlo, vedie podľa jeho slov dlhá cesta. Začína identifikáciou a centralizáciou dát a následne analytickou prácou s nimi pre konkrétne riešenie. Rovnaký prístup k dátam ako zdroju musí zdieľať ako manažment aj zamestnanci. Predpokladom sú tiež prístupné a vierohodné dáta, ale tiež správne nástroje, ktoré oslobodia od manuálneho spracovávania dát. J. Rys radí zotrieť ostrú hranicu medzi IT a ostatnými oddeleniami, napríklad controllingom. „Aktuálne sme vo fáze integrácie dát do centrálneho úložiska. Učíme kolegov z iných oddelení, napríklad HR, aby sami s dátami pracovali a nemuseli sa s každou požiadavkou obracať na IT oddelenie,“ dodal J. Rys.

Michal Dúbravský z Plzeňského Prazdroja napríklad skúšal spolu s kolegami hľadať nové lokácie pre gastronomické zariadenia pomocou analýzy dát, alebo umiestňovania senzorov na sudy. Podobné projekty ale zatiaľ nevyšli. Problém vidí M. Dúbravský jednak v celkovom postoji firmy, tiež v závislosti na tretích stranách, ktoré predstavujú zdrojov dát (dáta zo sociálnych sietí, alebo z digitálnej reklamy v dobe obmedzení cookies). Teraz chce napríklad s pomocou efektívnejšieho uchopenia vlastných dát poznať českého spotrebiteľa a odhaliť, kde a ako často pije. To všetko chce zistiť veľmi podrobne podľa hesla „nestačí vysielať správy do sveta, musíte ich viac vnímať. „Dáta musia slúžiť ako vstupy, potom ale vždy musí prísť ľudská kreativita a rozdeliť ich na to čo dáva a čo nedáva zmysel. Nestačí len zvyšovať efektivitu,“ dodal M. Dúbravský.

Kto má nevýhodnú požičku?

Jednoduchšiu situáciu ako výrobcovia rýchloobrátkového tovaru majú v prístupe k veľkým dátam banky a to aj keď sú viazané legislatívou a bezpečnosťou. Lukáš Mazánek z Raiffeisenbank potvrdil, že hlavným cieľom banky je stáť sa „data centric“ organizáciou. Umelá inteligencia jej pomáha napríklad odhaľovať nevýhodné pôžičky klientov v iných finančných inštitúciách. Prechod na big data vyžadoval novú platformu a tou sa stal Hadoop, systém, ktorý vie ukladať, spracovať a čistiť dáta od chýb. Prvé úspešné použitie pomohlo presvedčiť manažment banky, že ďalšie analýzy veľkých dát majú prínos pre biznis. „Platformu sa podarilo vybudovať za šesť mesiacov, začali sme malým riešením, ktoré sa dalo v tomto čase zvládnuť,“ potvrdil za dodávateľa Marek Sušický z Profinitu. Riešenie si z hľadiska bezpečnosti vyžiadalo aj použitie tzv. HSM zariadenia s integrovanou pyrotechnikou. „Pri dátach sme používali šikovnú anonymizáciu, aby nebolo možné identifikovať klienta, ktorý nedal súhlas s využitím jeho dát k marketingovým účelom,“ ubezpečil M. Sušický.

Ako využiť efektívne dáta o výskume pre inovácie, na to sa zameral Pavel Kordík z UNICO.AI. Cieľom je zmenšiť priepasť medzi akademickým a biznisovým svetom a priblížiť ich prostredníctvom inteligentných dát a umelej inteligencie. Ako globálne riešenie ponúka projekt experts.ai, ktorý umožňuje napríklad nájsť, vďaka patentovaným databázam, akí výskumníci riešia aktuálne problémy, ktoré vás zaujímajú. „Keď napríklad objavíme experta na technológiu neurónového prekladu, vieme nájsť biznisové uplatnenie, napríklad v automaticky generovanom obsahu v mediálnych domoch, alebo pre popisky produktov v e-shopoch,“ upresnil P. Kordík. V spolupráci s firmou Intel takto pracuje tiež na integrácii globálnych dát o ich interných a externých expertoch a ich výsledkoch. Rieši to tak častý problém, kedy jedno oddelenie nevie, že iné pracuje na rovnakom probléme. Kordíkovou víziou je dať vedcom k dispozícii asistentov v podobe umelej inteligencie, ktorí pre ich objavy hľadajú príležitosti uplatenia v biznise. A na druhej strane inovačný manažér vo firme by mohol vyhľadávať vďaka svojmu AI asistentovi nové talenty.

Dáta odhalia zdroj infekcií aj nových zákazníkov

Oblasť, ktorej lepšia práca s dátami môže veľmi pomôcť je zdravotníctvo. Na podujatí o tom hovoril Jan Pešava z Hartmann-Rico. Jeho cieľom je efektívnejšie a bezpečnejšie zdravotníctvo. Vybral si oblasť nozokomiálnych infekcií (HAI), chôrob, ktoré dostanete pri pobyte v nemocnici. Postihnú až 4,1 mil. pacientov v Európe, teda 80 tisíc každý deň, 37 tisíc na nich ročne umiera a ročne stoja až 10 mld. CZK za liečbu. Zo sto pacientov dostane tieto infekcie približne sedem. Nemocnice ale vyhľadávajú dáta o týchto pacientoch ručne, teda celkom neefektívne, navyše každá nemocnica to robí po svojom. Hartmann-Rico ponúkol hygienikom automatické spracovanie dát z lekárskych textov. Systém pritom musí z konceptu pochopiť, čo lekár textom myslel, a nájsť rovno typ HAI infekcií – čo dokáže lepšie ako pri manuálnej práci. Najväčšie výzvy vidí J. Pešava pri integrácii nemocničných informačných systémov. Z hľadiska biznisu vidí prínos nielen v rovine CSR a poznania zákazníkov, teda nemocníc.

Raphael Peschi z belgickej pobočky spoločnosti Bisnode ponúkol nový pohľad na generovanie leadov kombináciou on-line informácií a AI. Ako príklad uviedol energetickú spoločnosť orientujúcu sa na obnoviteľné zdroje, ktorá hľadala nových zákazníkov zo sféry dopravných spoločností. Úlohou bolo nájsť tie s veľkým vozidlovým parkom, ktoré sú naklonené ekologickejším riešeniam. Bisnode sa v tomto prípade neuspokojil so statickými dátami, ktoré nebývajú často aktualizované a nemusia presne reprezentovať súčasnú realitu. Preto sa vyplatí tieto dáta obohatiť neštruktúrovanými dátami zozbieranými z online zdrojov. AI následne umožňuje vytvárať predpovede potom, čo sa „vyučili“ na týchto dátach získaných napríklad z textov, obrázkov a odkazov na webových stránkach firiem. Analýza obrázku pomôže najmä pri medzinárodných projektoch. AI rozoberie obrázky na pixely a skúma v krokoch kontrast, textúru, tvary a transformuje ich na číselné vektory. Takto AI „prečíta“ weby súčasných zákazníkov a následne hľadá obdobné obrázky na webe. Týmito postupmi je možné dosiahnuť až 85% relevanciu výsledkov oproti tradičným 15% presnosti.

Konferencia priniesla aj zaujímavé ukážky zo sveta dátovej žurnalistiky. Nela Krawiecová z Českého rozhlasu sa podelia o vlastnú cestu k príbehu, kedy s kolegami pomohla objasniť techniku najlepšieho lozca sveta Adama Ondru. Vyskúšali ho ovešať senzormi a sledovali ho pri lezení technológiou Motion Capture, konkrétne sledovali pohyblivosť kĺbov, či tepovú a dychovú frekvenciu. Zaujímavým „nečakaným“ zistením bolo napríklad to, že Adamovi pri lezení tep klesal, a to až na 70 tepov za minútu, a bolo vidieť, že ho lezenie upokojuje. A prečo je Český rozhlas jedným z mála médií, ktoré v Čechách systematicky pracujú s vizualizáciou dát? Je to oblasť náročná na čas a financie, teda dve veci, ktoré sa českým médiám nedostávajú. N. Krawiecová tiež vyzvala účastníkov konferencie k väčšiemu zdieľaniu dát.

Tohtoročný ročník podujatia moderoval Daniel Stach z Českej televízie a konal sa s podporou predovšetkým firiem Bisnode, Intel, Profinit a Unico.AI.

Zdroj a foto: Blue Events