Slabšia úroda môže zvýšiť tlak na ceny potravín. Problém nekončí na slovenských hraniciach
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 02. september 2026
Tohtoročná úroda viacerých významných plodín na Slovensku bude podľa aktuálnych odhadov Štatistického úradu SR výrazne slabšia ako vlani. Produkcia husto siatych obilnín má medziročne klesnúť o 16 %, pričom samotnej pšenice má byť o 15 % menej.
Ešte výraznejší pokles sa očakáva pri kukurici na zrno, ktorej produkcia má klesnúť o 39 % a pri cukrovej repe až o 53 %.
Za slabšími výsledkami pritom nestojí iba zmenšovanie pestovateľských plôch. Pri kukurici zostala výmera medziročne prakticky nezmenená, ale hektárový výnos má klesnúť z 8,2 na približne 5 ton, teda o 39 %. V porovnaní s päťročným priemerom je očakávaný výnos nižší takmer o 29 %. V tomto prípade tak ide predovšetkým o dôsledok slabšej produktivity úrody.
Pri cukrovej repe je situácia odlišná. Produkcia má klesnúť až o 53 %, pričom sa kombinuje približne tretinový pokles pestovateľskej plochy s takmer 30-percentným poklesom hektárového výnosu. Samotné číslo o prepade produkcie preto nemožno pripísať iba nepriaznivému počasiu.
Slovenský výpadok možno doviezť. Otázkou je cena
Samotná slabá slovenská úroda ešte automaticky neznamená výrazné zdražovanie potravín. Slovensko je súčasťou jednotného európskeho trhu a chýbajúcu domácu produkciu možno do určitej miery nahradiť dovozom. Tohtoročný problém však spočíva v tom, že nepriaznivé počasie nezasiahlo iba Slovensko. Sucho a vysoké teploty zhoršili vyhliadky viacerých letných plodín aj v ďalších častiach západnej a strednej Európy. Dovoz preto môže vyriešiť nedostatok množstva, ale nemusí vyriešiť problém ceny.
A práve vývoj na európskych komoditných trhoch ukazuje, prečo je toto rozlíšenie dôležité. Novembrový futures kontrakt kukurice na Euronexte sa aktuálne obchoduje približne za 272 € za tonu, čo je zhruba o 40 % viac než na začiatku roka. Decembrový kontrakt potravinárskej pšenice je približne na 251 € za tonu, teda asi o štvrtinu vyššie než začiatkom roka.
Podobný vývoj vidno pri cukre. Benchmark bieleho cukru sa aktuálne pohybuje približne na úrovni 525 dolárov za tonu, zhruba o štvrtinu vyššie než na začiatku roka.
Tieto pohyby nemožno pripísať výlučne aktuálnej úrode. Ceny poľnohospodárskych komodít ovplyvňujú úrody a zásoby po celom svete, obchodné toky, meny, ceny energií či geopolitika. Ukazujú však, že slovenský výpadok prichádza v období, keď je nákup viacerých relevantných komodít na trhu drahší než na začiatku roka.
Drahšia kukurica sa môže do cien premietnuť cez mäso a vajcia
Spotrebiteľ pritom vyššiu cenu kukurice nemusí vidieť priamo. Dôležitejší je jej nepriamy vplyv cez krmivá. Kukurica patrí medzi významné energetické zložky kŕmnych zmesí. Ak zostane jej cena zvýšená, rastú náklady najmä pri chove hydiny a ošípaných. Výsledný transmisný mechanizmus môže vyzerať nasledovne. Slabšia úroda môže viesť k vyšším cenám krmovín, ktoré následne zvyšujú náklady chovateľov a postupne sa môžu premietnuť do vyšších cien mäsa a vajec v obchodoch.
Tento proces však potrebuje čas. Chovatelia môžu využívať existujúce zásoby a kontrakty, meniť zloženie krmív alebo časť zvýšených nákladov absorbovať v maržiach. Ani približne 40-percentný rast konkrétneho futures kontraktu kukurice preto neznamená podobný rast ceny kuracieho mäsa alebo vajec. Ak by však ceny krmovín zostali zvýšené dlhšie, tlak na ceny živočíšnych produktov by sa mohol postupne zvyšovať v horizonte nasledujúcich mesiacov.
Pri cukre je riziko výraznejšie
Osobitnú pozornosť si tento rok zaslúži cukor. Slovenská produkcia cukrovej repy má klesnúť o viac než polovicu, pričom za tým stojí kombinácia menšej pestovateľskej plochy a výrazne slabšieho hektárového výnosu. Zároveň nejde iba o slovenský problém. Slabšie vyhliadky produkcie vidíme aj na širšom európskom trhu a cena bieleho cukru na ICE Futures Europe je aktuálne približne o štvrtinu vyššie než na začiatku roka. Vzniká tak nepriaznivá kombinácia: menej domácej suroviny a zároveň drahší trh, z ktorého možno časť výpadku nahrádzať.
To však stále neznamená, že 53 % pokles slovenskej produkcie repy prinesie podobné zdraženie kilogramu cukru. Cenu určuje celý európsky a globálny trh a EÚ môže chýbajúcu produkciu čiastočne nahradiť dovozom. Ak však vyššie ceny pretrvajú, efekt sa nemusí skončiť pri balenom cukre. Vyššie vstupné náklady môžu postupne pocítiť výrobcovia cukroviniek, sladených nápojov, pekárenských výrobkov či ďalších spracovaných potravín.
Pšenica zdražela, chlieb však nemusí zdražieť rovnako
Pri pšenici je dôležité oddeliť cenu poľnohospodárskej komodity od ceny konečného výrobku. Slovenská produkcia má klesnúť o 15 %, zároveň sa decembrový kontrakt potravinárskej pšenice na Euronexte aktuálne obchoduje približne za 251 € za tonu, asi o štvrtinu vyššie než na začiatku roka. Vyššia cena pšenice môže postupne zvýšiť náklady mlynov a pekární. Do ceny chleba sa však neprenáša v pomere jedna k jednej. Spotrebiteľ totiž v cene pečiva neplatí iba zrno. Významnú časť tvoria spracovanie, mzdy, energie, doprava, balenie, distribúcia a obchodná marža. Aj pomerne výrazný pohyb ceny pšenice preto spravidla znamená podstatne menší percentuálny pohyb konečnej ceny chleba.
Od sucha po cenovku vedie dlhá cesta
Najväčšou chybou by bolo mechanicky porovnávať percentuálny pokles slovenskej úrody s budúcim rastom cien potravín. Medzi týmito dvoma veličinami je celý cenový reťazec. Nepriaznivé počasie znižuje hektárové výnosy a následne celkovú produkciu, čo môže obmedziť európsku či globálnu ponuku, zvýšiť trhové ceny komodít a cez vyššie náklady spracovateľov a chovateľov sa postupne premietnuť až do cien potravín v obchodoch.
Aktuálne máme nepriaznivý vývoj vo viacerých článkoch tohto reťazca súčasne. Slovenská úroda je pri niektorých plodinách výrazne slabšia, problémy s počasím zasiahli aj ďalšie časti Európy a relevantné európske benchmarky kukurice, pšenice a bieleho cukru sa nachádzajú výrazne nad úrovňami zo začiatku roka.
To ešte nie je dôvod očakávať prudké a plošné zdražovanie potravín. Je to však kombinácia faktorov, ktorá zvyšuje riziko, že potraviny budú v nasledujúcich mesiacoch opäť vytvárať väčší tlak na infláciu.
Ondrej Greguš, analytik finančných trhov XTB
