Analytik: Kakao je o 61 % lacnejšie ako vlani na vrchole. Čokoláda však zostáva drahá
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 01. júl 2026
Svetový trh s kakaom zažil v rokoch 2024 a 2025 jeden z najväčších cenových šokov vo svojej histórii. Hoci ceny kakaa už výrazne ustúpili z rekordných úrovní, spotrebitelia to pri cenách čokolády zatiaľ veľmi nepocítili.
Dôvod je jednoduchý. Za zdražením nestál prudký rast dopytu po čokoláde, ale výpadok produkcie kakaa. Navyše, zmeny cien surovín sa do cien finálnych výrobkov premietajú s niekoľkomesačným oneskorením. Viac sme sa na príčiny, ktoré ovplyvňujú ceny kakaa, resp. čokolády, pozreli v analýze pri príležitosti Svetového dňa čokolády, ktorý pripadá na 7. júla.
Cena kakaa dosiahla v januári 2025 historické maximum 10 710 dolárov za tonu. V porovnaní s obdobím pred dvoma rokmi bola viac ako trojnásobná. Takýto vývoj nebol výsledkom rastúcej spotreby čokolády, ale problémov na strane ponuky. Kombinácia sucha, nepriaznivého počasia, chorôb kakaovníkov a nízkych zásob spôsobila výrazný pokles úrody v Ghane a Pobreží Slonoviny, ktoré spolu zabezpečujú viac ako 60 % svetovej produkcie kakaa. Keďže svetový trh je na produkcii týchto dvoch krajín mimoriadne závislý, výpadok sa veľmi rýchlo premietol do rekordných cien.
Dôsledky boli viditeľné aj na celkovej bilancii trhu. V sezóne 2023/2024 dosiahol globálny trh deficit približne 492-tisíc ton kakaa, čo bol jeden z najväčších nedostatkov za posledné roky. Vysoké ceny zároveň prinútili výrobcov obmedziť spracovanie kakaa, ktoré medziročne kleslo o 3,8 %.
Situácia sa však začala postupne stabilizovať. Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie pre kakao sa svetová produkcia v sezóne 2024/2025 zvýšila o 8,3 % na 4,72 milióna ton. Trh sa tak dostal z hlbokého deficitu do mierneho prebytku približne 48-tisíc ton. Tento obrat sa prejavil aj na cenách. Do mája 2026 kakao zlacnelo na približne 4 142 dolárov za tonu, čo predstavuje pokles o 61 % oproti historickému vrcholu. Napriek tomu je jeho cena stále približne o 34 % vyššia ako pred desiatimi rokmi.
Pokles cien kakaa však automaticky neznamená okamžité zlacnenie čokolády. Burzová cena kakaa tvorí len časť výrobných nákladov. Významnú úlohu zohrávajú aj ceny cukru, mlieka, energií, obalových materiálov, dopravy či rast miezd. Výrobcovia navyše často nakupujú kakao prostredníctvom dlhodobých kontraktov, takže lacnejšia surovina sa do výrobných nákladov premieta až po určitom čase.
Aj preto spotrebiteľské ceny čokolády v Európskej únii počas roku 2025 vzrástli v priemere o 17,9 %, hoci burzová cena kakaa už začala postupne klesať. Na Slovensku bol rast cien miernejší a dosiahol 6,6 %, zatiaľ čo napríklad v Poľsku čokoláda zdražela o viac ako 32 %. Rozdiely medzi krajinami súvisia s rozdielnou štruktúrou trhu, obchodnou politikou reťazcov aj tempom premietania výrobných nákladov do maloobchodných cien.
Výhľad na najbližšie obdobie je priaznivejší. Svetová banka očakáva, že priemerná cena kakaa v roku 2026 klesne približne na 3800 dolárov za tonu, teda o viac ako polovicu oproti priemeru roku 2025. V roku 2027 predpokladá jej mierny nárast na 4200 dolárov za tonu. To naznačuje, že extrémny cenový šok už pravdepodobne odznel. Neznamená to však návrat cien na úroveň spred niekoľkých rokov, keďže kakao zostáva drahšie ako pred pandémiou a výrobcovia naďalej čelia vyšším nákladom vo viacerých oblastiach.
Príbeh kakaa je ukážkou toho, ako môže lokálny problém prerásť do globálneho cenového šoku. Keďže rozhodujúca časť svetovej produkcie pochádza z jedného regiónu, nepriaznivé počasie alebo choroby kakaovníkov dokážu v priebehu niekoľkých mesiacov ovplyvniť ceny na svetových burzách aj v regáloch slovenských obchodov. Rovnako však platí, že hoci ceny suroviny klesajú pomerne rýchlo, spotrebiteľ ich pokles pocíti až s časovým odstupom a pravdepodobne nie v plnom rozsahu.
Denis Graus, makroekonomický analytik
Finax
