Analytik: Inflácia v máji zvoľnila, nadol ju tlačia najmä ceny potravín
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 15. jún 2026
Nahor infláciu opäť ťahali najmä vyššie ceny pohonných hmôt. Ich zdražovanie sa už ale spomaľovalo – svoje cenové maximá dosiahli ceny pohonných hmôt už v polovici mája.
Ich cena pritom počas väčšiny mesiaca zaostávala za úrovňou, ktorá by zodpovedala dlhodobému vzťahu medzi ropou a pohonnými hmotami na Slovensku – podľa našich prepočtov v máji zvyčajne o 1 až 5 centov. Efekt drahších pohonných hmôt tak v máji plne prevážili ostávajúce zložky spotrebného koša, predovšetkým nižšie ceny potravín.
V dôsledku sezónnych vplyvov ich cena v máji síce rástla, avšak pomalšie ako je na túto ročnú dobu obvyklé a tak v medziročnom porovnaní boli v priemere lacnejšie už aj po započítaní vyššej DPH na vybrané potraviny. V máji sa zvoľňoval i rast cien bežných tovarov a služieb. Napriek tomu, ceny služieb s medziročným nárastom okolo 5% patria stále k najrýchlejšie zdražujúcim položkám spotrebného koša, a to i napriek slabnúcim dopytovým tlakom v ekonomike.
Dynamický cenový nárast si držia i v dôsledku pretrvávajúceho tlaku z rastu miezd v ekonomike (predovšetkým minimálnej mzdy), ktorý sa prelieva aj do cien niektorých typov služieb s vysokým podielom ceny práce v koncovej cene služby. Zmiernenie medziročného rastu cien tovarov malo v máji prevažne len technický charakter (bázicky efekt) a Slovensko i naďalej patrí medzi krajiny eurozóny s najrýchlejším zdražovaním tovarov – rýchlejšie v máji podľa predbežných údajov zdražovali len v Belgicku, Španielsku a Fínsku, pričom v priemere v eurozóne zdražovali v porovnaní so Slovenskom ani nie polovičným tempom.
Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku v máji v priemere vzrástli o 0,4% a tempo ich medziročného rastu sa tak zvoľnilo z 3,9% na 3,8%. Podobný trend vykázali i jadrové ceny, ktoré zvoľnili tempo medziročného rastu z 2,4% na 2,3%. Mierne sa zvoľnilo aj tempo medziročného zdražovania regulovaných cien (z 9,6% na 9,5%), i vďaka vyprchaniu efektu minuloročného zdraženie cien v železničnej doprave (zavedenie minimálneho cestovného).
Infláciu v máji tlačili nadol opäť najmä ceny potravín. Ich ceny sa síce v priemere oproti aprílu zvýšili o 0,6%, avšak tento cenový nárast sa dá pripísať výlučne na vrub bežných sezónnych faktorov. Tie ale boli tentoraz citeľne tlmené pokračujúcim poklesom cien mlieka, syrov a vajec (-0,3%), či olejov a tukov (-2,2%), ale zdá sa i predsunutou sezónou zlacňovania u zeleniny (-4,1%), ktorá tak v priemere zlacnela už mesiac skôr ako býva obvyklé. Naopak, výraznejšie ako obvyklé sezónne zdraženie zaznamenalo ovocie a predchádzajúci trend zlacňovania sa skončil aj u mäsa. Ceny ovocia tak v porovnaní s aprílom zdraželi až o 5,2%, mäsa o 3,1%.
V medziročnom porovnaní sa tak zvoľnil pokles cien mäsa z -3,7% na -2,5%, zatiaľ čo zdražovanie ovocia zrýchlilo z 0,7% na 3,8% a spolu s pečivom a obilninami (3,7%) bolo potravinovou položkou s najsilnejším tempom medziročného zdražovania. Naopak, do mínusu sa pretočila zelenina, ktorá bola medziročne lacnejšia o 0,3%, zatiaľ čo v apríli ešte medziročne zdražovala o 3,4%. Prehĺbil sa i medziročný pokles cien olejov a tukov (z -5,4% na -11,4%), či mlieka, syrov a vajec (z -0,3% na -1,1%). V úhrne ceny potravín medziročne zlacneli v priemere o 0,3%, zatiaľ čo v apríli rovnakým tempom ich ceny medziročne rástli. Po očistení o daňové zmeny (nárast DPH u vybraných potravín s vysokom obsahom cukru a soli) sa medziročný pokles cien potravín zvýraznil z -0,7% na -1,3% - naposledy podobným tempom ich ceny klesali v apríli 2021. I ceny poľnohospodárskych komodít naznačujú, že pokles cien potravín by sa už mohol blížiť k svojmu koncu, hoci najbližšie mesiace ešte pravdepodobne ich ceny bez daní ostanú v priemere medziročne nižšie.
Spomalenie inflácie v máji podporila aj tzv. dopytová inflácia. Ceny obchodovateľných tovarov (bez nápojov) a trhových služieb (bez leteniek) – prepočet UniCredit Bank – v máji v priemere vzrástli o 0,2%, tempo ich medziročného rastu sa zmiernilo z 3,5% na 3,3%. Tovary i služby zaznamenali v máji rovnaké tempo medzimesačného zdraženia (0,2%). V medziročnom porovnaní sa tempo zdražovania tovarov zvoľnilo z 1,8% na 1,6%, služieb z 5,2% na 5,0%. Dynamický rast cien si stále držia niektoré typy služieb citlivé na zvyšovanie miezd – napríklad rekreačné a športové služby, ktoré medziročne zdraželi v priemere o 8,3%, veterinárne služby o 8,4%, kaderníctva o 5,2%, či služby v oblastí údržby a opravy obydlia o 7,2%. Relatívne dynamicky stále rastú i ceny stravovania - tempo zdražovania v reštauráciách sa v máji zvoľnilo z 6,1% na 5,9%, v jedálňach jemne zrýchlilo z 4,8% na 4,9%.
Opačným smerom v máji v súlade s očakávaniami pôsobili ceny pohonných hmôt, ktoré infláciu zrýchľovali. Svoj vrchol dosiahli už v polovici mája a smerom ku koncu mesiaca začali zlacňovať. Tempo ich rastu v priemere za celý mesiac sa tak predsa len v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvoľnilo - v priemere ceny pohonných hmôt narástli už „len“ o 2,1%. Ich cenová úroveň na konci mesiaca už pritom bola pod úrovňou z konca predchádzajúceho mesiaca. Napriek tomu sa ale v medziročnom porovnaní tempo ich zdražovania zrýchlilo z 15,3% na 19,7%, pričom ich príspevok k celkovej medziročnej inflácia sa zvýšil z 0,4pp na 0,5pp.
Vyššia cena ropy sa nateraz neprejavila v cenách leteniek, najskôr v dôsledku silného konkurenčného boja nízkonákladových leteckých spoločností na bratislavskom letisku. Ceny leteniek i v máji zlacneli – tretí mesiac v rade. V porovnaní s aprílom bola ich cena v priemere nižšia až o 25% a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka až o 48%. Vzhľadom na svoju váhu v spotrebnom koši ale ceny leteniek vplývajú na celkovú infláciu skôr marginálne – napriek tomu, medziročnú infláciu v máji znižovali o približne 0,04 pb.
Jemné zvoľnenie rastu cien v máji vnímali aj spotrebitelia - podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu/Eurostatu sa vnímanie inflácie spotrebiteľmi máji zmiernilo z 6,5% na 6,4% (prepočet UniCredit Bank zo sáld odpovedí spotrebiteľského barometra). Inflačné očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov sa upravili rovnakým smerom - z 5,6% na 5,3%. Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v máji vzrástol o 0,4% a tempo jeho medziročného rastu sa zmiernilo z 4,5% až na 4,4%.
Inflácia by sa v najbližších mesiacoch mala pohybovať blízko 4%, resp. jemne pod touto úrovňou. Neskôr počas roka, smerom k jeho záveru, by sa do cien mohli začať premietať aj sekundárne efekty vyšších cien energií (ropy a plynu). Tie by mohli spomaliť zvoľňovanie inflácie služieb, ktorá by mala ustupovať pod vplyvom spomaleného ekonomického rastu (a poklesu spotreby), a prinášať silný nákladový faktor do cien bežný tovarov a potravín. Priemerná inflácia by tak v tomto roku mala zotrvať blízko minuloročných úrovni, t.j. 4%, resp. len nepatrne pod.
V dôsledku spôsobu regulácie, ktorá na Slovensku zvyčajne prebieha len raz ročne, nateraz neočakávame nárast regulovaných cien energií na bývanie - to bude Slovensko čiastočne odlišovať od viacerých iných krajín EÚ, kde ceny nie sú regulované alebo sú len čiastočne regulované a cenový šok domácnosti pocítia (alebo už pocítili) i pri cenách elektriny, tepla a plynu takmer okamžite. Vzhľadom na blížiace sa voľby nateraz nepredpokladáme zásadnejšiu úpravu cien energií pre domácnosti ani od januára budúceho roka, a to najmä v našom základnom scenári stabilizácie konfliktu. Za pravdepodobnejší scenár považujeme, že vo volebnom roku sa na Slovensku globálny cenový šok v energiách plne nepreleje do inflácie, ale cez vyššiu energo pomoc do deficitu verejných financií. To len zvýši potrebu a rozsah fiškálnej konsolidácie po voľbách v jeseni 2027 a zvyšuje riziko nadpriemernej inflácie aj po roku 2028.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
