Analytik: Slovensko a EÚ sú vo výrobe čokolády sebestačné
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 27. marec 2026
Veľká noc je spojená s viacerými symbolmi, avšak zvyčajne počas obdobia sviatkov rastie i spotreba cukroviniek. Počas obdobia Veľkej noci sa tak zvyšuje i spotreba čokolády.
Najmä v západoeurópskych krajinách je hľadanie vajíčok, často čokoládových, neoddeliteľnou súčasťou veľkonočných tradícií určených pre detí. Čokoláda alebo čokoládové vajíčko či zajačik ale bezpochyby potešia aj malého šibača/kúpača na Slovensku či v Česku.
Kakao ako hlavná ingrediencia nevyhnutná pri výrobe čokolády sa v Európe v dôsledku nevhodných klimatických podmienok až na malé experimentálne produkcie v zásade neprodukuje. Európski výrobcovia čokolády sú tak plne odkázaní na jej dovoz, predovšetkým z afrických krajín ako Pobrežie Slonoviny, Nigéria, Ghana, či Kamerun, ale pomerne významné dovozy kakaa pochádzajúcu aj z juhoamerických krajín ako Ekvádor či Peru.
Krajiny EÚ ročne (údaje roku 2025)dovezú približne 1,5 milióna ton kakaových bôbov. Ďalších približne 115 tisíc ton kakaa v čistom vyjadrení prichádza do EÚ už v nejakej predspracovanej podobe (napríklad v podobe kakaového prášku, pasty, či masla). V úhrne teda krajiny EÚ dovezú približne 1,6 milióna ton kakaa ročne. V prepočte na jedného obyvateľa je to približne 3,6 kg ročne.
Kým pri kakau je EÚ kvôli klimatickým podmienkam plne odkázaná na jeho dovoz z iných časti sveta, v spracovaní kakaa do podoby čokolády či rôznych čokoládových produktov je už plne sebestačná. Krajiny EÚ v roku 2025 vyviezli o takmer jeden milión ton (0,9 mil. ton) čokolády a čokoládových výrobkov viac ako priviezli z iných častí sveta. Čisté vývozy dosahovali približne 2 kg čokolády na obyvateľa EÚ. Ani zďaleka to neznamená, že všetky krajiny EÚ, a dokonca ani väčšina krajín EÚ, sú čistými vývozcami čokolády. Produkcia čokolády v Európe je pomerne silne koncentrovaná do menšieho počtu krajín. A hoci nejakú produkciu vykazuje takmer každá krajina, domáci dopyt dokázalo v roku 2025 aspoň teoreticky z domácich zdrojov pokryť len 9 z 27 krajín EÚ, vrátane Slovenska.
Najväčšími čistými vývozcami čokolády a čokoládových výrobkov sú v EÚ Belgicko a Nemecko, ktoré v absolútnom vyjadrení v minulom roku vyviezli zhodne o približne 400 tisíc ton čokolády viac ako doviezli. Obe krajiny sú i najväčšími európskymi dovozcami kakaových bôbov, čo len potvrdzuje ich pozíciu najväčších európskych výrobcov čokolády. Významné vývozy ukazujú aj Taliansko, Poľsko a Holandsko, ktoré minulý rok v čistom vyviezli 150-300 tisíc ton čokolády. Vďaka silnej pozícií Poľska vo výrobe a exporte čokolády a čokoládových výrobkov vykazuje prebytkovú bilanciu aj región strednej a východnej Európy ako celok (66 tisíc ton ročne). Okrem Poľska v ňom prebytkovú bilanciu nájdeme ale už len v Litve, Bulharsku a nepatrnú aj na Slovensku.
Najväčšími európskymi dovozcami čokolády a čokoládových výrobkov sú Nemci a Francúzi, s ročnými dovozmi prevyšujúcimi 500 tisíc ton. Keďže však Nemecko má aj silnú domácu produkcia, ktorá výrazne prevyšuje domáci dopyt, v čistom vyjadrení dováža najviac čokolády a čokoládových výrobkov jednoznačne Francúzsko, a to až v objeme 240 tisíc ton ročne. Významnými čistými dovozcami v absolútnom množstve sú aj Rumunsko (70 tisíc ton), Portugalsko a Česko (40-50 tisíc ton).
Rebríčky sa, samozrejme, menia po prepočítaní na veľkosť krajiny – v tomto prípade na počet obyvateľov. Najväčším „per capita“ vývozcom čokolády a čokoládových výrobkov v EÚ je jednoznačne Belgicko, ktoré v prepočte na obyvateľa ročne vyvezie až o takmer 34 kg viac čokolády ako jej dovezie. S veľkým odstupom nasleduje na druhom mieste Holandsko, ktoré vyváža o necelých 9 kg na obyvateľa viac čokolády ako dováža. Čísla zahraničného obchodu Holandska pomerne často skresľujú re-exporty dovozov z iných častí sveta, ktoré do Európy prichádzajú cez jeho prístavy. Keďže v prípade čokolády sú ale mimoeurópske dovozy relatívne nízke, tento efekt je pravdepodobne zanedbateľný a skôr je viditeľný len pri kakaových bôboch.
Holandsko v čistom vyjadrení vyváža dokonca jemne viac čokolády ako ďalšia európska čokoládová superveľmoc, ktorá sa ale nachádza mimo EÚ – Švajčiarsko (8,4 kg na obyvateľa). Kým Holandsko sa špecializuje na objem a priemerná cena vyvezenej holandskej čokolády bola v roku 2025 len 62 eurocentov za 100 g, čo bola po Grécku druhá najnižšia priemerná cena vyvezenej čokolády v EÚ (v priemere v EÚ 79 centov za 100 g), Švajčiarsko je známe orientáciou na kvalitu - výrobu a export prémiovej čokolády s vyššou cenovkou. Priemerná cena čokolády vyvezenej zo Švajčiarska minulý rok dosiahla až 1,02 € za 100 g. Mimochodom len pre porovnanie, najdrahšiu čokoládu z krajín EÚ vyváža Dánsko – v priemere 1,00 € za 100 g. Belgická (85 centov za 100 g), nemecká (83), ale i slovenská (81) a česká (85) exportná čokoláda majú cenovky len jemne nad priemerom EÚ (79 centov za 100 g).
Tretím najväčším čistým vývozcom čokolády v prepočte na obyvateľa je Poľsko s vývozmi prevyšujúcimi dovozy o 5,7 kg na obyvateľa. V priemere krajiny EÚ ročne vyvezú o 2 kg na obyvateľa viac čokolády ako dovezú, zatiaľ čo krajiny regiónu CEE o 660 gramov na obyvateľa. Slovensko v roku 2025 vyviezlo o 360 gramov čokolády na obyvateľa viac ako jej doviezlo – inými slovami teda o približne tri a pol 100 gramových tabličiek čokolády.
Najväčším čistým dovozcom čokolády v prepočte na obyvateľa je Luxembursko, ktoré dovezie až o takmer 9 kg viac čokolády ako vyvezie. Čísla Luxemburska v prepočte na obyvateľa ale často skresľuje pomerne veľký počet nerezidentov žijúcich v krajine, ktorí navyšujú spotrebu ale nie sú zahrnutí v celkovej populácií. Okrem Luxemburska relatívne vysoké čisté dovozy na obyvateľa ukazujú aj Írsko, Cyprus, Dánsko, či Island, ktorý je mimo EÚ (6-7 kg na obyvateľa). Pomerne významným čistým dovozcom čokolády v prepočte na obyvateľa je i susedné Česko, napriek pomerne silnej tradícií v jej výrobe. Minulý rok doviezlo až o takmer 4 kg čokolády a čokoládových výrobkov na obyvateľa viac ako jej vyviezlo.
Produkcia čokolády v EÚ v posledných rokoch rastie najmä v regióne strednej a východnej Európy. Vidno to aj na bilancií zahraničného obchodu. Prebytok v obchode s čokoládou a čokoládovými výrobkami bol v roku 2025 v priemere v regióne CEE o približne 600 gramov na obyvateľa vyšší ako v priemere v predchádzajúcej dekáde (2010-19). V trojici krajín s najvýraznejším nárastom prebytkov v prepočte na obyvateľa nájdeme Litvu i Poľsko, ktoré dopĺňa Taliansko. Zlepšenie bilancie v rámci regiónu vykázali aj Chorvátsko, Bulharsko, či Slovensko. Pre Slovensko, ktorého bilancia v obchode s čokoládou dlhodobo kolíše medzi jemným deficitom a jemným prebytkom, bol minulý rok relatívne silnejším rokom -prehuplo sa do prebytku, zatiaľ čo v predchádzajúcej dekáde i predchádzajúcich rokoch vykazovalo v priemere deficitnú bilanciu (najmä v rokoch 2013 až 2015, 2019 a 2022). Napriek tomu to ale nebol z pohľadu Slovenska ani zďaleka rekordný rok. Najvýraznejší prebytok po vstupe do EÚ zaznamenalo ešte v roku 2006 (až 4 kg na obyvateľa), vyššie prebytky ako minulý rok si pripísalo i v rokoch 2010, 2016-18, či 2023.
Prebytky v zahraničnom obchode s čokoládou sa v roku 2025 podarilo udržať nad priemerom minulej dekády aj EÚ v priemere, hoci v porovnaní s rokom 2024 sa jemne zúžili. V prepočte na obyvateľa sa prebytky oproti priemeru rokov 2010-19 v EÚ rozšírili o 300 gramov. Svoju pozíciu si upevňoval aj EÚ líder v jej výrobe – Belgicko. Naopak, s vyššou cenovkou zrejme slabol dopyt po prémiovom segmente a švajčiarske prebytky sa zúžili – približne o 1 kg na obyvateľa oproti priemeru predchádzajúcej dekády. Výrazné zhoršenie bilancie zaznamenalo aj susedné Česko, ktoré prehĺbilo deficit v obchode s čokoládou a čokoládovými výrobkami v porovnaní s priemerom predchádzajúcej dekády až o 1,6 kg na obyvateľa. Výraznejšie zhoršenie v EÚ zaznamenali už len Lotyšsko, Francúzsko a Írsko. Dobrou správou je aspoň fakt, že zhoršovanie českej bilancie už aspoň ďalej nepokračuje, keď najväčší schodok zaznamenala ešte v roku 2023 (o 0,7 kg na obyvateľa viac ako v roku 2025).
Na dopyt po čokoláde vplývala v posledných rokoch pomerne významne jej cena. V dôsledku klimatický zmien, ktoré zvýraznili okrem iného aj choroby porastov kakaovníka, ale i v dôsledku starnúcich porastov kakaovníka v kľúčových krajinách, ktoré znižovali ich výnosy, sa globálna ponuka kakaa citeľne znížila, čo v prostredí rastúceho globálneho dopytu po čokoláde vyvolalo na trhoch prudkú reakciu. Cena kakaa v apríli 2024 (viac ako 12 tisíc dolárov za tonu) vyletela až na 4-5 násobok bežnej ceny v predchádzajúcich rokoch. Tieto cenové maximá testovala aj na prelome rokov 2024-25. To samozrejme viedlo aj k masívnemu nárastu ceny čokolády.
Dobrou správou je, že nateraz sa panika na trhu s kakaom čiastočne upokojila a aktuálna cena (okolo 3000-3300 dolárov za tonu) sa pohybuje len jemne nad úrovňou, ktorú sme pozorovali pred cenovým šokom z konca roku 2023, resp. úvodu roku 2024 (2000-3000 dolárov za tonu).
Cena čokolády v krajinách EÚ absorbovala tento cenový šok pri kakau len postupne, a tak môžeme vidieť pomerne silné medziročné cenové nárasty ešte aj v súčasnosti. Vo februári (posledné dostupné čísla) boli čokoláda a čokoládové výrobky v krajinách EÚ v priemere medziročne drahšie až o 11,4% (odhliadnuc od zmeny ich cien v dôsledku úpravy daní o 11,3%). Ešte silnejší nárast zaznamenali v regióne CEE (o 18,5%, resp. 17,8% bez daní), a to najmä v dôsledku ich prudkého zdraženie na dvoch najväčších trhoch regiónu – v Poľsku (19%) a najmä v Rumunsku (38%, resp. 35% po očistení o zmenu daní). Nadpriemerný cenový nárast pri čokoláde ale za posledných 12 mesiacov vykázal aj najväčší európsky trh – Nemecko (14,3%). Naopak, v susednom Česku ceny čokolády a čokoládových výrobkov narástli o podpriemerných, avšak stále relatívne silných 8,2%.
V tomto svete rastúcich cien čokolády pôsobí Slovensko ako malý zázrak. Napriek zvýšeniu DPH na produkty s vysokým obsahom cukru a soli, kam sa radí i čokoláda a čokoládové výrobky, sa ich priemerná cena na Slovensku za posledných 12 mesiacov dokonca jemne znížila, a to o 0,6%. Po očistení o vyššiu DPH cena čokolády a čokoládových výrobkov dokonca medziročne klesla až o 3,9%. Okrem Slovenska pritom nižšie cenovky na čokoláde a čokoládových produktoch ako pred rokom vykázalo už len Chorvátsko (o 0,9%), nárast cien do 5% len Slovinsko, Portugalsko a z krajín mimo EÚ Švajčiarsko, Srbsko a Albánsko.
Slovensko vykazovalo v rámci EÚ i regiónu skôr miernejší nárast cien čokolády a čokoládových výrobkov aj v predchádzajúcich rokoch. V priemere za posledných 5 rokoch narástla ale ich cena po očistení o daňové zmeny o stále silných 43%, t.j. v priemere o 7,4% ročne, po započítaní daňových zmien až o 47%, resp. 8,0% ročne. V priemere v EÚ čokoláda zdražela za 5 rokov až o 58%, t.j. o 9,5% ročne bez daní, resp. 9,6% ročne vrátane zmeny daňami.
Inflácií cien aj pri čokoláde dominovali (až na pár výnimiek ako Slovensko, či Slovinsko) prevažne krajiny regiónu strednej a východnej Európy. Ceny čokolády a čokoládových výrobkov tu v priemere za posledných 5 rokov narástli bez započítania zvýšenia daní až o 80%, t.j. o 12,5% ročne, po započítaní daňových zmien (teda pri konečnej cene pre spotrebiteľa) až o 82%, t.j. o 12,8% ročne. Inflačným lídrom bolo Rumunsko, kde sa cena za posledných 5 rokov viac ako zdvojnásobila, avšak výrazne silnejší efekt ako v iných krajinách tu malo aj zvyšovanie daní – bez daní vzrástla jej cena „len“ o 86%, čo ale Rumunsko stále radilo na štvrté miesto v rámci EÚ. Bez vplyvu zmeny daní rástla cena čokolády a čokoládových výrobkov v posledných 5 rokoch ešte o niečo rýchlejšie v Maďarsku, Poľsku a Estónsku (o 88-89%, t.j. 13,4-13,5% ročne). V EÚ nadpriemerný avšak v regióne CEE už skôr pomalší cenový nárast zaznamenalo susedné Česko (65%, t.j. 10,6% ročne). Len mierne pomalšie rástli cenovky na čokoláde v Nemecku (60%, t.j. 9,8% ročne) a Rakúsku (64%, t.j. 10,4% ročne).
Aktuálna korekcia cien kakaa by mala zmierniť aj tlak na ceny čokolády v Európe. Akúkoľvek významnejšiu cenovú korekciu ale v blízkej dobe najskôr pohltia zvýšené prepravné náklady v dôsledku vyššej ceny ropy, ktorá sa bude rozlievať naprieč spotrebným košom, čokoládu nevynímajúc. Nateraz relatívne nižšia cena kakaa by ale tento „ropný“ cenový nárast mala aspoň výrazne tlmiť.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
