Štúdia KPMG: Pravidlá na zodpovedné používanie AI v strednej a východnej Európe chýbajú
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 27. február 2026
Región strednej a východnej Európy vstúpil do éry umelej inteligencie s vysokými očakávaniami, no aj s výraznými výzvami.
Nová štúdia spoločnosti KPMG založená na odpovediach viac ako 6 000 respondentov zo šiestich krajín strednej a východnej Európy odhaľuje región, ktorý AI síce postupne prijíma, no zároveň zápasí s nedostatočnou pripravenosťou organizácií, slabším vzdelávaním v oblasti AI a nevyrovnaným prístupom k etike a riadeniu technológií.
Región strednej a východnej Európy stojí v ére umelej inteligencie na pomyselnej križovatke. Hoci je používanie AI v regióne nižšie ako svetový priemer, ešte väčší rozdiel vidieť v pripravenosti organizácií a v kvalite vzdelávania. Informovanosť o reguláciách je nízka a zaostáva za globálnym priemerom. Najnižšie povedomie je v Česku, Maďarsku a na Slovensku, kde viac ako 90 % ľudí nepozná žiadny regulačný rámec. Pozitívnou výnimkou je Rumunsko, no aj tam regulácie eviduje iba štvrtina respondentov zapojených do prieskumu. Zaujímavým zistením je tiež fakt, že zamestnanci v regióne viac dôverujú medzinárodným rámcom než domácemu regulačnému prostrediu.
S príchodom európskeho zákona o umelej inteligencii (AI Act) nastáva obdobie, ktoré zásadne mení očakávania od organizácií aj jednotlivcov. „Firmy budú musieť prehodnotiť spôsob, akým AI používajú – od klasifikácie rizík cez zavádzanie interných pravidiel až po posilnenie transparentnosti a kontroly nad používanými modelmi. Kľúčová bude pripravenosť organizácií, ich schopnosť rýchlo sa prispôsobiť a investovať do procesov, kompetencií a riadenia, ktoré umožnia technológiu využívať bezpečne, eticky a v súlade s novými požiadavkami,“ vysvetlil Pavol Adamec, Associate Partner zodpovedný za riadenie rizík v KPMG na Slovensku. „Aj napriek výzvam má však región obrovský priestor na rast, ak dokážeme prepojiť praktické prínosy AI s dostupnosťou, efektivitou a jednotlivými technológiami,“ dodal.
Región zaostáva za globálnym priemerom aj v oblasti firemných politík a smerníc pre používanie umelej inteligencie. Kým celosvetovo uvádza existenciu takýchto rámcov 34 % respondentov, v CEE je to len 23 %, čo naznačuje slabšiu pripravenosť organizácií na zodpovedné využívanie AI a nedostatok jasných usmernení pre zamestnancov. Mnohí z nich navyše priznávajú praktiky, ktoré hraničia s etickým využívaním AI. Medzi krajinami ale existujú výrazné rozdiely: relatívne najlepšie je na tom Poľsko (30 %) a Rumunsko (28 %), zatiaľ čo Česko a Slovensko vykazujú najnižší podiel existujúcich pravidiel (15 % a 17 %) a zároveň najvyšší podiel potvrdenej absencie smerníc (až 52 %). Rýchlo rastúca implementácia AI zároveň zvyšuje tlak na organizácie, aby investovali do vzdelávania, jasných pravidiel a zodpovedného prístupu.
„Skutočným rozdielom nie je technológia, ale pripravenosť ľudí zodpovedne ju využívať. Keď firmy investujú do vzdelávania s dôrazom na riziká a poskytujú zamestnancom praktické usmernenia, vytvárajú kultúru, kde môžu inovácie rásť bez ohrozenia dôvery. To je to, vďaka čomu AI nepredstavuje riziko, ale konkurenčnú výhodu,“ priblížil Pavol Adamec.
Zamestnanci často podceňujú kontrolu AI výstupov
Hoci AI prináša zásadné možnosti automatizácie, analýzy dát či personalizovaných služieb, jej používanie bez dostatočnej kontroly so sebou nesie viaceré riziká – od zhoršenia kvality výstupov až po narušenie súkromia či kybernetické hrozby. Napriek tomu polovica zamestnancov v CEE uvádza, že presnosť AI výsledkov kontroluje len občas, čo je výrazne pod globálnym priemerom. Najhoršie je na tom podľa prieskumu Slovensko, kde etické dôsledky AI nezohľadňuje 16 % zamestnancov, 9 % nevyhodnocuje možné riziká a prínosy a až 8 % vôbec neoveruje správnosť výstupov. Naopak, v Slovinsku len 2 % respondentov priznávajú, že nekontrolujú výstupy AI, čo z krajiny robí najsvedomitejší trh v rámci regiónu.
Dostupnosť a efektivita sú najčastejšie vnímanými benefitmi AI
V šiestich sledovaných krajinách dominujú tri hlavné benefity AI: lepšia dostupnosť informácií a služieb (77 %), vyššia efektivita (77 %) a menej rutinných úloh (76 %). Zaujímavý je ale pohľad na odlišnosti medzi jednotlivými krajinami. Rumunsko a Slovinsko najviac vyzdvihujú prístupnosť AI nástrojov, pričom Slováci najviac oceňujú ich efektivitu. Maďarsko bolo v odpovediach opatrnejšie a žiaden z benefitov nehodnotilo nad 75 %. K najväčším negatívam naopak respondenti zaradili vytváranie dezinformácií, nepresné výstupy, ale aj stratu ľudskej interakcie. Hoci je často diskutovanou témou aj otázka kybernetickej bezpečnosti, v odpovediach sa umiestnila až na siedmom mieste. Obavy zo straty zamestnania vplyvom AI uvádza len približne tretina respondentov, čo je menej než vo svete (40 %).
Zdroj: KPMG
