Do zahraničia sa Slovákom oplatí vycestovať najmä za nákupmi potravín, už menej za nákupmi darčekov

Predvianočná nákupná sezóna sa pomaly blíži k svojmu vrcholu. Slovenské domácnosti tento rok obnovili svoju spotrebu. Pomohla im k tomu zmiernená inflácia i dynamický nárast miezd, ktorý v sebe stále niesol prevažne informáciu o minulej dvojcifernej inflácií.


Rast reálnych miezd sa obnovil hneď v úvode roka a prejavil sa aj na náraste spotreby domácnosti. V posledných mesiacoch sa ale začali znovu objavovať inflačné tlaky v ekonomike, najmä v oblasti potravín. To sa už počas leta prejavilo aj na spomalení rastu tržieb slovenských obchodníkov, či na zhoršení spotrebiteľskej dôvery domácnosti. Tú na jeseň ešte viac nahlodal ohlásený konsolidačný balík.

 

Rast spotreby domácnosti sa tak najskôr v budúcom roku úplne zastaví. Ohlásený konsolidačný balík by však paradoxne mohol predsa len podporiť tohtoročnú vianočnú spotrebu. Vyššia DPH uplatňovaná od nového roka bude znižovať atraktivitu povianočných výpredajoch. Najmä pri väčších výdavkoch ako napríklad výdavky na domáce spotrebiče, či elektroniku tak môže byť pre domácnosti výhodnejšie realizovať spotrebu ešte v tomto roku. Zdá sa pritom, že by na to mohli mať naakumulované aj dostatočné zdroje, hoci to neplatí plošne pre všetky domácnosti. Napriek postupne znova zrýchľujúcej inflácií, reálne príjmy naďalej rastú a miera nezamestnanosti atakuje historické minimá. Počas roka tak znova rástli aj konzervatívne bankové úspory domácnosti. Ich úročenie smerom ku koncu roka klesá pod vplyvom nového cyklu uvoľňovania menových podmienok, ktorý naordinovala ECB. Na rozdiel od priemeru eurozóny ale slovenská inflácia bude v najbližších mesiacoch zrýchľovať, čo bude tlačiť reálne úroky viac smerom do mínusu. Domácnosti tak môžu hľadať vyšší výnos v rizikovejších investíciách alebo svoje úspory čiastočne rozpustia v spotrebe.

 

Výdavky slovenských domácnosti na vianočné darčeky by tak mohli tento rok opäť narásť. Aj skúsenosti z roku 2022 pritom naznačujú, že slovenské domácnosti si pred blížiacimi sa náročnými obdobiami ešte na poslednú chvíľu radi doprajú. Pri ich nákupných rozhodnutiach bude stále hrať významnú rolu cena. Akciové ceny prinášajú, najmä internetoví predajcovia, neraz už pred Vianocami, napríklad v podobe i u nás čoraz viac obľúbeného Black Friday. Cenovo citliví spotrebitelia, najmä v prihraničných oblastiach, obľubujú cezhraničnú nákupnú turistiku, najmä ak je rozdiel v cene tovarov doma a v blízkej cudzine významný.


Kam sa Slovákom oplatí vybrať sa za predvianočnými nákupmi? Cenová hladina sa naprieč krajinami Európy pomerne značne líši, závisí od viacerých faktorov, najmä však od ekonomickej (a kúpyschopnej) sily jednotlivých krajín. Ekonomicky silnejšie krajiny zvyčajne vykazujú aj vyššiu cenovú hladinu a naopak. Rozdiel je badateľný najmä v cenách služieb, kde cena práce neraz tvorí väčšiu časť koncovej ceny, a kde pri mnohých službách stále existujú prirodzené bariéry pohybu.


Rozdiely v cenách tovarov, či potravín, ktoré sú pre vianočné nákupy podstatnejšie, sú predsa len o niečo menšie a nie nevyhnutne odrážajú ekonomickú silu krajiny. Pomerne často pritom platí, že relatívne menšie krajiny vykazujú relatívne vyššiu cenovú hladinu pri tovaroch a potravinách, keďže nedokážu plne využiť výnosy z rozsahu.


V priemere sú ceny tovarov v krajinách EÚ o 9% vyššie ako na Slovensku, ceny potravín (vrátane nealkoholických nápojov) sú už ale naopak na Slovensku o viac ako 8% vyššie ako v priemere v krajinách EÚ a patria k tým drahším v EÚ. Vyššie ceny potravín ako na Slovensku nájdeme už len v 6 krajinách EÚ, s výnimkou Estónska výlučne z regiónu západnej Európy. Podobne ako v prípade Slovenska sa jedná skôr o menšie krajiny – Malta, Luxembursko, Estónsko, Cyprus, či Slovensku počtom obyvateľa podobné Dánsko a Írsko. Podobnú priemernú úroveň cien potravín ako na Slovensku nájdeme aj v Lotyšsku, Fínsku a Grécku.


Najviac si Slováci za potraviny priplatia na Malte a v Luxembursku (o 9-10%). Ešte drahšie potraviny však nájdeme v európskych krajinách mimo EÚ – vo Švajčiarsku sú až o takmer polovicu drahšie ako na Slovensku, na Islande o 32% a v Nórsku o 19%.


Naopak, najlacnejšie potraviny v Európe nájdeme v Macedónsku a Turecku, z krajín EÚ v Rumunsku (o 36% nižšie ako na Slovensku), ale aj v susednom Poľsku (24%). Aj pri tovaroch platí, že najvyššie cenovky nájdeme v krajinách EFTA (Nórsko, Švajčiarsko a Island) – o 21-48% vyššie ako na Slovensku. Z krajín EÚ v Dánsku, Írsku a Fínsku (22-26%), t.j. v krajinách počtom obyvateľov podobnej veľkosti ako Slovensko. Najnižšie ceny tovarov v Európe v priemere nájdeme v Turecku a Macedónsku, z krajín EÚ v Bulharsku, susednom Maďarsku a Rumunsku (o 12-16% nižšie ako na Slovensku).


Vzhľadom na dodatočné náklady na dopravu dáva nákupná turistika zmysel najmä v geograficky blízkych krajinách. V okolitých krajinách sa Slovákom oplatí nakupovať predovšetkým potraviny. Tie sú v priemere lacnejšie už aj v Rakúsku (o približne 2%). Najvýhodnejšie ich nakúpia Slováci v Poľsku, kde sú v priemere ich ceny nižšie až o takmer štvrtinu. V priemere o 4-7% sú však potraviny lacnejšie aj v Česku a Maďarsku. Z okolitých krajín je drahšie ako na Slovensku len pečivo (5%), mäso (34%) a ryby (10%) v Rakúsku, porovnateľnú cenovku majú mlieko, syry a vajcia v Maďarsku (o 0,2% drahšie).


Výrazne lacnejšie ako na Slovensku sú v okolitých krajinách predovšetkým oleje a tuky, vrátane masla (o 30-40%). Slovensko má dokonca aktuálne spomedzi všetkých krajín EÚ najvyššie priemerné ceny v tejto potravinovej kategórií. Väčšina potravín je z okolitých krajín najlacnejšia v Poľsku.


Výnimkou sú len ryby, ktoré sú často súčasťou našich štedrovečerných stolov. Tie sú najlacnejšie v Maďarsku (o 17% oproti Slovensku) a v Česku (o 16%). Už menej sa Slovákom oplatí vycestovať do blízkeho zahraničia za nákupmi vianočných darčekov. Tradičné vianočné tovary ako oblečenie, obuv, spotrebná elektronika, či domáce spotrebiče sú často v okolitých krajinách drahšie ako doma na Slovensku, vo viacerých prípadoch aj výrazne. Lacnejšie Slováci nakúpia najmä v Maďarsku, i vďaka slabšiemu forintu. Odevy sú tu v priemere až o 18% lacnejšie ako na Slovensku, obuv o 12% a nepatrne lacnejšie tu vyjde aj spotrebná elektronika (3%). Odevy a spotrebná elektronika sú mierne lacnejšie aj v Poľsku (o 5-6% ako na Slovensku). Podobné cenovky ako na Slovensku nájdeme pri elektronike a odevoch v Rakúsku, či domácich spotrebičoch v Poľsku. Naopak, vianočný tovar ako odevy, obuv, spotrebná elektronika, či domáce spotrebiče sú zvyčajne drahšie ako na Slovensku v nám blízkom Česku, neraz aj o viac ako 10%.


V porovnaní s minuloročnou predvianočnou sezónou pre Slovákov nákupy u susedov prevažne zlacňovali, najvýraznejšie u južných susedov v Maďarsku, najmä v dôsledku slabšieho forintu. Relatívne lacnejšie ako minulý rok nakúpime u susedov predovšetkým potraviny – od 0,5% v Poľsku až po 9% v Maďarsku a Česku. Väčšina „vianočných“ tovarových položiek v Maďarsku a Česku pre Slovákov medziročne relatívne zlacnela o 4-6%, najmä vďaka slabšiemu forintu a českej korune. Výnimkou je spotrebná elektronika v Česku, ktorá naopak relatívne zdražela o 2,5%. Drahšie ako pred rokom nakúpia Slováci (relatívne v porovnaní s nákupom doma) aj obuv v Poľsku či obuv, domáce spotrebiče i spotrebnú elektroniku v Rakúsku.


Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia

Video

Správca zálohového systému predstavuje nové špeciálne vozidlá na zber zálohovaných obalov na nápoje

Retail Podcast

Lubomír Kadaně a Kristína Hajniková, Fairtrade Česko a Slovensko: Čo je nové vo Fairtrade sortimente?
Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk