Analytik: Vtáčia chrípka tlačí na cenu vajec a prehĺbi závislosť Slovenska na ich dovozoch
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 12. november 2024
Inflácia na Slovensku v októbri opäť prekvapila. Za prekvapenie mohli predovšetkým ceny potravín. V harmonizovanej metodike Eurostatu sa medziročný rast cien na Slovensku v októbri podľa predbežných údajov zrýchlil z 2,9% až na 3,5%, pričom inflácia potravín (v širšom ponímaní vrátane nealkoholických a alkoholických nápojov a cigariet a tabaku) zrýchlila z 3,5% až na 5,0%.
Ceny potravín medziročne draželi najrýchlejšie od januára tohto roku. Väčšie detaily októbrovej inflácie zatiaľ ešte nemáme k dispozícií. V predchádzajúcich mesiacoch k zrýchľovaniu inflácie (a inflácie potravín) prispievali najmä vyššie ceny masla. Ich cena sa v priemere v EÚ v septembri medziročne zvýšila o 13,7%, na Slovensku ale až o 35,2% a v Česku dokonca až o 42,5%. Váha masla v spotrebnom koši slovenských domácnosti je približne 0,5%, to značí že každých 20% zdraženia ceny masla pridáva k celkovej inflácií približne jednu desatinu. Len samotné maslo teda v septembri navyšovalo slovenskú infláciu (v harmonizovanej metodike) o takmer dve desatiny.
Tlak na infláciu potravín nemusí poľaviť ani v nasledujúcich mesiacoch. Pozornosť sa však najskôr postupne presunie od masla k vajciam. Tie majú v spotrebnom koši slovenských domácnosti podobnú váhu (4,7‰) ako maslo (5,1‰).
Zastúpenie vajec na celkových výdavkoch slovenských domácnosti (spotrebnom koši) patrí v EÚ k najvyšším. Vyššiu váhu majú v spotrebnom koši už len v Lotyšsku, Poľsku a Rumunsku. V Česku je ich váha jemne nad 3‰, v priemere v EÚ jemne pod 3‰, pričom vo viacerých krajinách západnej Európy nedosahuje ani 2‰. Zmena cien vajec má teda významne vyšší dopad na slovenskú infláciu ako na infláciu väčšiny ostatných krajín EÚ. Do septembra pritom ceny vajec neboli pre infláciu problém. Ich cena sa dokonca medziročne znižovala. V priemere na Slovensku o 2,9%, v EÚ o miernejších 0,6%. Najvýraznejšie medziročné zlacňovanie zaznamenali naši západní susedia v Česku, kde boli ceny vajec v septembri medziročne nižšie až o 9,5%, čiastočne v dôsledku zníženia DPH v úvode roka. Aj po očistení o daňové vplyvy bol medziročný pokles cien vajec u našich západných susedov (-7,1%) stále najvýraznejší spomedzi všetkých krajín EÚ.
Zlacňovanie vajec sa ale najskôr pomaly ale isto končí, a to nielen pod vplyvom tradičného sezónneho predvianočného zdražovania, kedy produkcia vajec (zima) prirodzene klesá a naopak dopyt po nich rastie. Nerovnováhu na európskom trhu s vajcami bude v najbližších mesiacoch ale najskôr zdvíhať aj šíriaca sa vtáčia chrípka, ktorá ohrozuje chovy hydiny v Európe. Na Slovensku už zasiahla najväčšieho domáceho producenta slepačích vajec. Ten tak bol koncom októbra nútený zrušiť celý 400 tisícový chov nosníc. Na Slovensku sa podľa údajov Eurostatu (priemyselne) chová približne 2,4 milióna nosníc, t.j. vtáčia chrípka už teraz vyradila z prevádzky viac ako 15% domácich kapacít. A hoci spoločnosť plánuje chov nosníc opätovne obnoviť, nepodarí sa jej to pravdepodobne skôr ako na jar budúceho roka. V prvotnej fáze sa výpadok domácej produkcie prejavil na nižšej ponuke vajec v obchodoch – v niektorých prevádzkach vajcia dočasne neboli vôbec k dispozícií. V priebehu najbližších dní sa dá očakávať, že domáci obchodníci výpadok v domácej produkcii postupne nahradia zvýšenými dovozmi. Pri veľkosti slovenského trhu by to nemalo predstavovať zásadnejší problém, avšak prejaví sa to pravdepodobne na vyššej jednotkovej cene vajec.
Podľa údajov Európskej komisie bola pred vyradením významného domáceho chovu (v 43. týždni) cena vajec u ich slovenských producentov v rámci EÚ podpriemerná. Kým v priemere v EÚ predávali chovatelia 10 vajec za 1,39 €, na Slovensku to bolo „len“ za 1,24 €. Z okolitých krajín, ktoré najskôr budú hlavným zdrojom dodatočných dovozov vajec na slovenský trh, vykazovali nižšiu cenu vajec len producenti v Česku (1,07 €). Naopak, maďarské (1,31 €) i poľské (1,36 €) boli mierne drahšie ako tie slovenské v priemere. Šírenie vtáčej chrípky naprieč Európou by mohlo vyradiť aj niektoré ďalšie chovy i v ostatných krajinách EÚ, čo by tlak na zdražovanie vajec ešte viac zvýraznilo. Vo všeobecnosti sa za ohrozenejšie považujú chovy s voľným výbehom a bio chovy, kde je realizácia preventívnych opatrení zvyčajne náročnejšia. Nadpriemerný podiel takýchto typov chovov nosníc nájdeme v susednom Rakúsku, ale aj v Nemecku, Holandsku, či Írsku.
Blížiaci sa koniec zlacňovania vajec v Európe naznačujú aj posledné čísla o cene vajec u chovateľov. V 43. týždni v priemere v krajinách EÚ zdraželi vajcia na výstupe z chovov o 2,1%. Rastúce ceny vykazujú významní exportéri vajec v západnej Európe ako Holandsko a Španielsko. Medziročné zdražovanie sa naopak zatiaľ ešte zásadnejšie netýkalo nášho regiónu, kde ceny vajec stále v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesali. Za posledný mesiac ale aj vo väčšine krajín nášho regiónu rástla cena vajec nadpriemerným tempom. Na Slovensku a v Poľsku sa oproti 39. týždňu zvýšila až o 12%, v Česku o 7,5%. Jedinou krajinou regiónu V4 s podpriemerným nárastom ceny bolo Maďarsko (+6,0%). V priemere v EÚ vajcia za posledný mesiac zdraželi o 6,8%. V nadpriemernom raste pokračovali aj ceny u chovateľov významných západoeurópskych exportérov vajec – v Holandsku i Španielsku narástli podobne ako u nás o 12-13%. Zdá sa tak, že tlak na rast cien vajec postupne silnie naprieč Európu, hoci v nej stále nájdeme aj výnimky, kde ich cena stále nerastie (Chorvátsko, Slovinsko, či Rumunsko).
Aktuálne šírenie vtáčej chrípky na Slovensku bude znamenať cenový nárast i dočasné prehĺbenie závislosti na dovoze vajec z cudziny. Za posledných 12 mesiacov Slovensko v čistom vyjadrení doviezlo zo zahraničia približne 20 vajec na obyvateľa. Výpadok najväčšieho domáceho chovu by negatívnu zahranično-obchodnú bilanciu s vajcami podľa našich prepočtov mohol približne zdvojnásobiť. Produkcia vajec v EÚ bola v priemere v posledných 12 mesiacoch ľahko prebytková, v objeme približne 6 vajec na obyvateľa. Najvýraznejšími čistými exportérmi vajec na obyvateľa sú Holandsko a Poľsko, ktoré ročne v čistom vyjadrení exportujú viac ako 90 vajec na obyvateľa. Najväčšími čistými dovozcami sú Luxembursko, Belgicko, Estónsko a Nemecko. Z okolitých krajín Slovenska je čistým exportérom vajec len Poľsko. Česi ročne v čistom dovezú približne 9 vajec na obyvateľa, Rakúšania (podobne ako Slováci) 22 vajec a Maďari až 33 vajec na obyvateľa.
Dopad aktuálnej vlny vtáčej chrípky na cenu vajec v Európe bude závisieť od intenzity jej šírenia. Niečo nám môžu napovedať predchádzajúce vlny vtáčej chrípky, ktorá sa v Európe pravidelne opakuje. Posledná vlna zasiahla Európu v rokoch 2021 a 2022, kedy podľa odhadov muselo byť v európskych chovov utratených až o okolo 50 milióna nosníc. Cena vajec (v chovoch) v priemere v krajinách EÚ sa pritom za dva roky približne zdvojnásobila. Na ich cenu v tom čase ale simultánne pôsobil aj konflikt na Ukrajine a z toho plynúca energetická kríza (najmä v roku 2022). Do marca 2022, t.j. do začiatku konfliktu, ceny vajec narástli približne o štvrtinu (po očistení o sezónny efekt). Na cenách vajec sa citeľne prejavila aj vtáčia chrípka v roku 2017. Ceny vajec (v chovoch) v krajinách EÚ vtedy v priebehu jedného roka narastali o približne polovicu. Nárast maloobchodnej ceny v priemere v EÚ bol pri oboch vlnách miernejší ako na výstupe z chovov a pohyboval sa na úrovni okolo 30-40% nárastu ceny v prvovýrobe.
Na druhej strane, pri oboch vlnách zaznamenalo Česko i Slovensko výrazne citeľnejšie zvýšenie maloobchodnej ceny vajec ako krajiny EÚ v priemere. V priebehu roka 2017 (december 2017 oproti decembru 2016) sa maloobchodná cena vajec na Slovensku zvýšila až o viac ako 80%, v Česku o viac ako 50%, zatiaľ čo v priemere v EÚ narástla „len“ o necelých 15%. V priebehu rokov 2021 a 2022 (december 2022 oproti decembru 2020) sa cena vajec na Slovensku a v Česku takmer zdvojnásobila (99%, resp. 90%), zatiaľ čo v priemere v EÚ narástla „len“ o necelých 40%. Ak by sme videli podobne intenzívny dopad na cenu vajec na Slovensku aj v súčasnosti, t.j. cena vajec by sa približne zdvojnásobila, infláciu by to navýšilo až o takmer pol percenta. Predpokladáme, že priebeh aktuálnej vlny vtáčej chrípky by ale nevyhnutne nemusel byť až natoľko fatálny. Európski producenti vajec už majú väčšie skúsenosti s ochranou svojich chovov, hoci tá nie je nikdy stopercentná. K dispozícií je aj prípadná preventívna vakcinácia chovov. Plošnú vakcináciu kačíc napríklad počas leta nariadilo Francúzsko.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
