Analytik: Júlová harmonizovaná inflácia sa odrazila, klesne ešte na jeseň
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 21. august 2024
Medziročná harmonizovaná inflácia v júli 2024 na Slovensku dosiahla 3 %. V porovnaní s júnom vzrástla o 0,6 p.b., čo je jej najvyššia úroveň od februára 2022. Oproti júlu 2023 je však nižšia o 7,3 p.b.. Priemerná ročná miera HICP inflácie klesla na 5%, čo je o 0,6% menej ako v júni.
Najvýraznejšie ceny rástli pri potravinách a nealko nápojoch, alebo v sektore rekreácie, kde sezónny dopyt tlačil na ceny dovolenkových zájazdov. Ceny potravín v júli medziročne rástli o 1,4 % (takmer trojnásobné tempo voči júnu) a to najmä pri jedlých olejoch a tukoch, múke a výrobkov z múky, hydine a výrobkov z mäsa. Klesali ceny ovocia a zeleniny v dôsledku sezónnosti – lepšej úrode, či pre skoršie dozrievanie vzhľadom na teplú jar. Rast cien bol prítomný aj v doprave, poštových službách, či vybraných administratívnych poplatkoch (odznenie znižujúcich efektov zrušenia koncesionárskych poplatkov). Na druhej strane, klesali najmä ceny odevov a obuvi.
Na úrovni eurozóny, sa agregátny priemer HICP zvýšil v porovnaní s júnom o 0,1 p.b., keď medziročne rástol o 2,6 %. Celá Európska únia v júli dosahovala 2,8 %-ný nárast cien. Najvyššia inflácia je v súčasnosti v Rumunsku a v Belgicku, kde sa udržiava nad 5 %. Najnižšia je naopak vo Fínsku (0,5 %), v Lotyšsku (0,8 %), alebo v Dánsku (1 %). V rámci susedných krajín, v Česku je inflácia v európskej metodike 2,5 %, v Rakúsku 2,9 %, v Poľsku 4 %, a v Maďarsku na 4,1 %.
Rovnako ako na národnej úrovni, aj v európskom meradle, medziročná inflácia vzrástla. Z pohľadu stredoeurópskeho regiónu máme tretiu najnižšiu a zároveň aj najvyššiu mieru rastu cien. Rast u nás vedie nárast cien v sektoroch potravín (nárast valuácií komodít na svetových trhoch), a v oblastiach voľného času a ubytovania, ktorý reaguje na zvýšený sezónny dopyt. Ceny potravín by ešte mali rásť rastovo-ovplyvňujúcim tempom na infláciu aj v auguste, následne v jeseni očakávame pokles, ktorý by mal znížiť aj celkové údaje.
Na úrovni eurozóny, sú zdrojom rastu inflácie najmä pretrvávajúce nárasty cien služieb. Z pohľadu menovej politiky ECB, samotné údaje inflácie sa podľa nás nevychyľujú od strednodobého inflačného cieľa a ich vplyv na vývoj očakávaní vývoja úrokových sadzieb, najmä v kontexte posledných lepších ekonomických údajov (HDP Q2, PMI prieskumy služieb), nie je výrazný, keď trh stále započítava zníženie sadzieb do konca roka o približne 60 bázických bodov. Vplyvy na rozhodovanie ECB sú však pomerne široké a pokiaľ neuvidíme zreteľnejšie signály odznievania rastu cien služieb, výraznejšie zníženie sadzieb ECB riskovať pravdepodobne nebude. Už tento víkend sa bude konať sympózium v Jackson Hole, kde by mohlo byť priblížené, ako sa napokon bude FED rozhodovať v septembri, čo by dodalo odvahu, alebo naopak pribrzdilo aj ECB vo svojich plánoch.
Tomáš Boháček, analytik 365.bank
