Koľko zarábajú slovenskí zamestnanci?
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 03. august 2015
Priemerná mzda na Slovensku dosiahla v roku 2014 podľa údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] úroveň 858 €. Na úroveň priemernej mzdy si však vlani nesiahlo až 57 % Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok.
Pre 18 % Slovákov bola vlani dokonca realitou hrubá mzda nižšia ako 500 €, čo v čistom predstavuje približne 415 €. V porovnaní s rokom 2013 však došlo k určitému zlepšeniu, nakoľko v roku 2013 zarábala menej ako „päť stoviek" v hrubom až pätina našincov. Vyplynulo to z našich prepočtov uskutočnených na základe údajov ŠÚ SR. Výška platu sa zvyčajne líši aj v závislosti od pohlavia, pričom môžeme povedať, že nízke platy sa týkajú častejšie žien ako mužov. Hrubá mzda nižšia ako 500 € svietila vlani mesačne na výplatných páskach viac než pätiny žien pracujúcich na plný pracovný úväzok. Mzdu pod 500 € ale zarobil „iba" každý siedmy muž. Zároveň zo štatistík vyplýva, že každý druhý muž vlani zarobil menej ako 850 €, teda menej ako je úroveň priemernej mzdy v našom hospodárstve. V prípade nežnejšieho pohlavia platí, že na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahli takmer dve tretiny.
Nízke mzdy nováčikov
Rozdiely sú zjavné aj v závislosti od veku a nízke mzdy sú častým javom najmä medzi nováčikmi na pracovnom trhu. Spomedzi mladých ľudí do 19 rokov si na výplatnej páske menej ako 500 € v hrubom našlo približne 44 % zamestnancov. A spomedzi mladých vo veku 20 až 24 rokov zarábal menej ako 500 € takmer každý tretí. Najnižší podiel zamestnancov s platom nižším ako 500 € v hrubom je v kategórii tridsiatnikov, a to cca 14 % až 16 %. Rovnaký trend platí aj pri zárobkoch do výšky priemernej mzdy. Až 95 % mladých ľudí vo veku do 19 rokov a viac než 80 % vo veku 20 až 24 rokov zarobilo vlani menej ako 850 €, teda menej ako priemernú mzdu. Naopak, v kategórii tridsiatnikov zarába pod 850 € len približne polovica zamestnancov.
Podľa vzdelania
Čím nižšie vzdelanie, tým nižší plat. Menej ako 500 € v hrubom vlani zarobili až dve pätiny zamestnancov so základným vzdelaním. Zároveň aj približne tretina pracovníkov, ktorí majú v rukách výučný list, sa zaraďuje do tejto kategórie nízkopríjmových zamestnancov. So zvyšujúcou sa úrovňou vzdelania podiel málo zarábajúcich klesá, ale aj zhruba desatina vysokoškolákov zarába menej ako 500 €. Pri pohľade na zárobky do výšky priemernej mzdy zistíme, že až takmer 9 z 10 pracovníkov so základným vzdelaním si nájde na výplatnej páske menej ako 850 €. Medzi vysokoškolákmi je toto číslo výrazne nižšie a menej ako priemer vlani zarobila len pätina z nich.
Najviac zarábajúce kraje
Asi nikoho neprekvapí, že najvyšší podiel zamestnancov s hrubou mzdou do 500 € bol vlani v Prešovskom kraji, kde takto nízku výplatu dostávalo 27 % pracujúcich na plný úväzok. V ostatných regiónoch s výnimkou bratislavského sa podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 500 € pohyboval od 16 do 20 %. Najnižší podiel zamestnancov s platom pod 500 € vykázal bratislavský región. Aj v Bratislave a okolí však menej ako päť stoviek vlani dostávalo približne 12 % zamestnancov. Podobný trend môžeme badať aj pri zárobkoch do výšky priemernej hrubej mzdy. Menej ako 850 € totiž vlani zarobilo až vyše 70 % zamestnancov v prešovskom regióne a zároveň len necelých 40 % v Bratislavskom kraji.
Jana Glasová, analytička
Poštová banka




