Analytička: Na Slovensku sa vyprodukuje takmer 100 kg potravinového odpadu ročne. Ako sa ho darí triediť?
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 26. marec 2024
Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kg potravinového odpadu. Až 67 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 33 % vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách. Plytvanie jedlom, najmä v domácnostiach, je podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu problémom nielen u nás, ale aj v ostatných európskych ekonomikách.
Na Slovensku sme v roku 2021 vytvorili 537,5 tis. ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak ide o 99 kg takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 67 %, t. j. 66 kg na obyvateľa. Zvyšných 33 %, teda 33 kg na hlavu, tvoril potravinový odpad vytvorený v prvovýrobe (4 %), v potravinárskom priemysle (23 %), v maloobchode alebo pri distribúcii (3 %) a v stravovacích zariadeniach (2 %). Vyplynulo to z najaktuálnejších dát Eurostatu za rok 2021. Eurostat zároveň revidoval dáta aj za rok 2020.
Slovensko si medziročne polepšilo, nakoľko produkcia potravinového odpadu poklesla oproti roku 2020 o 7 %, resp. o 7 kg na osobu. Stalo sa tak najmä vďaka poklesu tvorby potravinového odpadu v prvovýrobe a to o 9 kg na obyvateľa. Naopak, v prípade reštaurácií a stravovacích zariadení či domácností prišlo k miernemu nárastu, v oboch prípadoch o 1 kg na obyvateľa.
Najviac potravinového odpadu produkujú Cyperčania, najmenej Slovinci
Potravinami sa neplytvá iba na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ. V analyzovanom roku 2021 sa v EÚ vyhodilo približne 131 kg potravín na obyvateľa. Z tohto objemu európske domácnosti pritom vyprodukovali 53 %, čo predstavuje 70 kg na obyvateľa. Zvyšných 47 % tvoril odpad z prvovýroby, výroby potravín, z maloobchodu a distribúcie či zo stravovacích zariadení. Podľa dát Eurostatu (z rokov 2020 a 2021) najviac potravinového odpadu pripadá na jedného Cyperčana, a to až 397 kg. Nasledujú Belgicko a Dánsko (262 a 230 kg na obyvateľa). Vo všetkých troch spomínaných ekonomikách sa pod vysoké čísla podpisuje potravinový odpad pochádzajúci z výroby potravín. Naopak, najmenej potravinového odpadu pripadá na hlavu v Slovinsku (68 kg) a v Chorvátsku (71 kg). Slovensku patrí v tomto pomyselnom rebríčku siedma priečka zdola.
Nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ, vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.
Kuchynský bioodpad triedi väčšina Slovenska vyše dva a pol roka. Vlani pribudli aj Bratislava, Košice a Prešov
Samosprávy na Slovensku majú od 1. júla 2021 povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je minimalizovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Dôvod je prioritne environmentálny - ak takýto odpad skončí na skládkach, stáva sa významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov. Práve táto zložka odpadu je totiž zdrojom nebezpečného skládkového plynu (LFG, z angl. Landfill Gas), ktorý vzniká pri hnilobných procesoch v odpade. LFG sa skladá z približne 50 percent metánu (primárnej zložky zemného plynu), 50 percent oxidu uhličitého (CO2) a malého množstva nemetánových organických zlúčenín. Pre zaujímavosť, len samotný metán má približne 25-násobne výraznejší vplyv na tvorbu skleníkového efektu ako oxid uhličitý.
Výnimku a odklad do 31. decembra 2022 mali iba Bratislava, Košice a Prešov, ktoré zo zmesového komunálneho odpadu vyrábajú teplo a elekrinu v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa dodnes netýka tých samospráv alebo ich častí, ktorých domácnosti bioodpad z kuchyne na 100 % kompostujú.
Ako sa darí mestám a obciam kuchynský bioodpad separovať a zhodnocovať?
V súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci asi najčastejšie skloňujú pojmy „potenciál“, „kvalita“ a „vzdialenosť“. „Slovenské domácnosti sa síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno a tak časť bioodpadu z kuchyne končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad. Zároveň vytriedený KBO často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak nekončí vždy v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie a preto je ich bioodpad často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu SR (ZOP SR) a jeden z autorov Bielej knihy odpadového hospodárstva v SR.
Najčastejšie chyby pri triedení kuchynského odpadu1:
• Ignorovanie triedenia zo strany ľudí. Dôvodom môže byť nevedomosť, neochota alebo diskomfort.
• Odpad z kuchyne ľudia vkladajú do nekompostovateľných vreciek alebo ho vyhadzujú rovno s obalmi.
• Bioodpad z kuchyne nie je vytriedený dôkladne, ľudia ho do špecializovaných nádob vkladajú znehodnotený o plasty, sklo či kovy.
Odborníci upozorňujú na príliš prísnu reguláciu týkajúcu sa triedeného zberu KBO
Podľa odborníkov zo ZOP SR je súčasné nastavenie zberu bioodpadu z domácností až príliš regulované a nastavené plošne pre všetky samosprávy bez ohľadu na ich individuálne potreby a špecifiká. Ide predovšetkým o frekvenciu vývozu, ktorá sa odvíja od obdobia v roku a typu používanej nádoby. To však odborníci považujú za zbytočnú prekážku, ktorá môže naopak brániť efektívnejšiemu triedenému zberu KBO a celý systém je potrebné deregulovať a prispôsobovať regionálnym podmienkam.
„Snaha o určité zvýhodnenie jedného systému zberu a spracovania kuchynského odpadu v podobe používania nádob s otvormi sa neosvedčilo. Rovnako ani fixná frekvencia nastavená podľa druhu nádoby nedáva v mnohých prípadoch ekonomický a ani ekologický zmysel. Kompostovateľné vrecká, ktoré sa musia rozložiť v dostatočnom čase v kombinácii s dierkovanými nádobami možno dávajú zmysel pre kompostárne, avšak pre bioplynové stanice sú naopak výraznou technologickou komplikáciou,“ upresnil Ján Chovanec.
Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve miest a obcí. „Rozhodovanie o najlepšom systéme zberu kuchynského odpadu by preto malo ostať výhradne na samosprávach, zberových spoločnostiach a koncových zariadeniach na spracovanie odpadu,“ skonštatoval na záver Chovanec.
5 faktov o potravinách v SR:
• Na potraviny minú Slováci a Slovenky takmer 20 % zo svojich rodinných rozpočtov.
• Potraviny v obchodoch sú jedenáste najlacnejšie v rámci EÚ, ale zároveň najdrahšie vo V4.
• V roku 2023 boli potraviny medziročne drahšie v priemere o 17,3 %.
• Poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 16 % obyvateľov.
• Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
1 WOOD & Company a KOSIT a.s.
Zdroj: WOOD & Company
