Využívanie obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje okolo 17 % už štyri roky. Prečo za Európou zaostávame?
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 08. február 2024
Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v jednotlivých ekonomikách EÚ. V prípade Slovenska sa podiel zvýšil iba minimálne na 17,5 % a štyri roky stagnuje okolo úrovne 17 %. Vyspelým krajinám sa tak vo využívaní OZE pozeráme „na chrbát“.
Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia vyššie využitie obnoviteľných zdrojov energie. Už niekoľko mesiacov poznáme cieľ pre OZE v EÚ pre rok 2030, ktorý je súčasťou balíka reformných opatrení Fit for 55. Smernica stanovuje minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na 42,5 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.
Obnoviteľný zdroj energie (OZE) je nefosílny zdroj energie, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí. Ide napríklad o vodnú, veternú, slnečnú a geotermálnu energiu, ale aj o biomasu či bioplyn. OZE sú teda alternatívou k fosílnym palivám, ktorá prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, diverzifikácii dodávok energie a obmedzovaniu závislosti od trhov s fosílnymi palivami, najmä s ropou a plynom. Spolu s „klasickými“ zdrojmi OZE sa ale zvykne v štatistikách uvádzať a do výpočtov zahŕňať aj nerecyklovateľný odpad. Odpad je tak považovaný za čiastočný obnoviteľný zdroj energie.
„Zeleným“ lídrom únie je Švédsko. Pri elektrine dominuje susedné Rakúsko
Krajinou s najvyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 66,0 % je Švédsko. Vysoký podiel OZE evidovalo Švédsko najmä v prípade hrubej spotreby elektriny (83,3 %) a v prípade tepla a ochladzovania (69,4 %). Pomerne vysoké podiely energie z OZE (nad 40 %) vykázali vo Fínsku, v Lotyšsku a Dánsku. Medzi krajinami s vyšším podielom (33,8 %) je aj susedné Rakúsko, kde dominuje využívanie OZE najmä pri výrobe elektriny s podielom 74,7 %. Únia ako celok dosiahla v roku 2022 podiel 23,0 %. Naopak, najnižšie podiely vykázali Írsko, Malta a krajiny BENELUX, v ktorých podiel OZE ani v roku 2022 nepresiahol hranicu 15 %.
Oproti roku 2021 si polepšili a svoj podiel OZE dokázali výraznejšie zvýšiť najmä Fínsko, Švédsko a Luxembursko. Naopak, pokles ukazovateľa zaznamenali v Slovinsku a v Chorvátsku. V prípade podielu EÚ prišlo k nárastu o viac ako jeden percentuálny bod.
V prípade Slovenska bol v roku 2022 vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 17,5 %. Stagnácia je tak za posledné roky neprehliadnuteľná, nakoľko oproti rokom 2019, 2020 a 2021 s podielmi 16,9 %, 17,3 % a 17,4 % je zlepšenie ukazovateľa iba nepatrné. Podiel OZE pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 22,9 %, pri teple a ochladzovaní 19,9 % a v doprave 8,9 %. Slovensko tak má v rámci EÚ ôsmy najnižší podiel OZE.
Čo znamená ambícia podielu „42,5 % OZE“ pre Slovensko?
Pri realizácii projektov zameraných na OZE nie je ani tak problémom nedostatok finančných zdrojov (či už súkromných alebo verejných), ale systémové bariéry. Preto odborníci v tejto oblasti apelujú na potrebu odstrániť bariéry rozvoja a zrýchliť zapájanie nových obnoviteľných zdrojov. Tomu by mali pomôcť predovšetkým zjednodušenie a zefektívnenie povoľovacích konaní, úprava zastaranej legislatívy, funkčné podporné mechanizmy a programové výzvy či implementácia ďalších nástrojov na podporu OZE, ktoré pripravila pre členské krajiny EÚ. Avšak Slovensku chýba pri ich aplikácii pružnosť. Aj v dôsledku toho rozvoj OZE u nás stagnuje.
Pri výrobe zelenej energie naďalej dominujú voda, slnko, biomasa či bioplyn
V roku 2022, podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR, predstavovala na Slovensku hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov 6 302 GWh. Najväčším podielom (62,9 %) sa o to pričinili vodné elektrárne. Nasledovalo drevo (vrátane drevného odpadu a ostatného tuhého odpadu) s podielom 17,7 %. Solárna fotovoltika tvorila z OZE pri výrobe elektriny podiel 10,3 %, bioplyny 7,0 %. Podiel energetického zhodnotenia odpadu predstavoval 2,0 %. Na medziročnej báze prišlo k poklesu hrubej výroby elektriny z OZE a to o – 13,0 %. Absolútny pokles bol zaznamenaný vo všetkých zverejnených položkách OZE, najmä však v prípade elektriny z vody a dreva.
Hrubá výroba tepla z OZE v roku 2022 predstavovala 6 901 TJ. Najviac sa na nej podieľalo drevo (vrátane drevného a ostatného tuhého odpadu) s 84,5 %, nasledovali bioplyny s podielom 6,9 %. Energetické zhodnotenie priemyselného a mestského odpadu tvorilo 5,3-percentný podiel, geotermálne výhrevne 2,5 % a tepelné čerpadlá 0,7 %. Medziročne prišlo k poklesu hrubej výroby z tepla a to o – 8,2 %. Pokles bol vykázaný v prípade zdorojov drevo a bioplyn. Naopak, nárast produkcie tepla vykázali zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu (ZEVO) a geotermálne výhrevne.
„Skokanom roka“ sú tepelné čerpadlá, ktorých podiel na celkovom využití OZE je síce stále minimálny (0,7 %), no s medziročnou zmenou z 10 TJ na 50 TJ ide až o 5 – násobný nárast. Vďaka rozbehnutým dotačným schémam pre firmy a obyvateľov očakávame pokračujúci trend rastu aj v ďalších rokoch, rovnako ako aj u fotovoltiky.
Nadpriemerný geotermálny potenciál Slovenska využívame iba na 1 %
Popri energie z vody a slnka, bioplyne či dreve môže byť vhodnou možnosťou zvýšenia podielu OZE na celkovom energetickom mixe aj geotermálna energia, tzv. energia zo zeme. Avšak jej potenciál zatiaľ nedokážeme využiť naplno. Energetický potenciál geotermálnych vôd bol na Slovensku stanovený na 6 716* MWt, pričom v súčasnosti z neho využívame len zhruba 1 % (reálne využívaný tepelný výkon aktívnych geotermálnych vrtov). „Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli takýmto teplom, a v niektorých prípadoch aj elektrinou, zásobovať desiatky tisíc slovenských domácností. Napríklad v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú ložiská geotermálnej energie, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla (ako v Galante či vo Veľkom Mederi), ale aj elektrickej energie,“ vysvetlil Michal Mašek, odborník na geotermálnu energiu a projektový manažér PW Energy.
Poznámka: *Ide o predbežný potenciál geotermálnej energie v SR na základe pilotného modelu vypracovaného na ŠGÚDŠ (Štátny geologický ústav Dionýza Štúra), ktorého modelovanie bude ukončené v roku 2024
Aké sú výhody geotermálnej energie?
• Geotermálna energia je k dispozícii 24 hodín denne bez výrazných výkyvov – je to tzv. baseload (t. j. základný zdroj)
• Považuje sa za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu elektrizačnej sústavy, ako aj dodávok energie
• Energia zo zeme je zároveň ohľaduplná k životnému prostrediu
• Vyznačuje sa minimálnymi prevádzkovými nákladmi
• Ide nielen o miestny, bezpečný a čistý zdroj, ale aj o cenovo dlhodobo stabilný energetický zdroj, ktorý nie je závislý od vývoja na komoditných trhoch či geopolitického vývoja
• Realizácia projektu geotermálnej elektrárne či výhrevne prináša benefity pre obyvateľov a vytvára podmienky na celkový ekonomický rast regiónu
• Prispieva k zvýšeniu energetickej bezpečnosti krajiny
Z nerecyklovateľného odpadu by sme mohli vyrábať elektrinu a teplo
Ďalšou z možností, ako diverzifikovať energetický mix a odbremeniť Slovensko od neekologického skládkovania, je premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu (KO) na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Jedno priemerne veľké ZEVO dokáže ročne zhodnotiť 100 tis. ton nerecyklovateľného KO. Takéto zariadenie tak dokáže ročne vyrobiť a dodať do siete 49 000 MWh elektrickej energie, čo je množstvo, ktoré spotrebuje približne 16 tisíc slovenských domácností. Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53 000 MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 5 tisíc domácností.
Miera skládkovania v roku 2022 dosiahla 39 %, čomu zodpovedalo viac ako 1 mil. ton KO. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach ZEVO. „Nerecyklovateľný komunálny odpad je jedným z najlacnejších zdrojov energie. Avšak na Slovensku ním doslova plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 mil. ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí. Výhody tepla z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny BENELUX-u. Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach,“ vysvetľuje Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP).
Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva SR, za ktorou stojí kolektív odborníkov Zväzu odpadového priemyslu (ZOP), by celkové množstvo nerecyklovateľného odpadu (najmä komunálneho, ale i priemyselného) vhodného na energetické zhodnotenie mohlo v roku 2035 predstavovať minimálne 1,25 mil. ton. Na Slovensku máme aktuálne dve zariadenia ZEVO v Bratislave a v Košiciach, ktoré sú ale pre potreby SR nepostačujúce. „Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja,“ skonštatoval na záver Ladislav Halász.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
