Paperless trend prestupuje európskymi firmami. Spotreba grafického papiera klesla o milióny ton vďaka digitalizácii
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 22. december 2023
Spotreba papiera v Európe medziročne poklesla o tri a pol percenta, vlani ľudia použili takmer o tri a pol milióna ton papiera menej ako v predchádzajúcom roku. Vyplýva to z výročnej správy Európskej asociácie papiera (CEPI) ktorá monitoruje produkciu aj spotrebu tohto materiálu.
Čím ďalej viac firiem na starom kontinente totiž hlási odklon od tlačených dokumentov a kancelárskych šanónov k tzv. virtuálnym cloudom.
Štatistiky Európskej asociácie papiera hovoria jasne – Európania sa pomaly vydávajú na cestu digitálnej komunikácie a cloudového uchovávania dát. V roku 2022 spotrebovali zhruba 72 a pol milióna ton grafického papiera, ktorý sa bežne používa na tlač v kanceláriách. To je o zhruba dva a pol milióna ton menej ako v predchádzajúcom roku. Jeden európsky obyvateľ podľa asociácie v priemere spotreboval zhruba 150 kilogramov papiera.
Paperless trend, teda snaha o elimináciu papierových dokumentov, sa stal celosvetovým fenoménom, ktorého hlavnou motiváciou je ochrana klímy. Vplyvy výrobkov z papiera na životné prostredie sú spojené s ich výrobou a sčasti aj s likvidáciou, pokiaľ nie sú recyklované. „Je potrebné si uvedomiť, že papier vo svojom chemickom vzorci nesie uhlík. Práve oxidy uhlíka prispievajú ku globálnemu otepľovaniu a zmene klímy tým, že ešte znásobujú skleníkový efekt. Na výrobu jednej tony papiera sú pritom potrebné tri až štyri tony dreva,” stojí v tlačovej správe Slovenskej agentúry životného prostredia.
V súvislosti s paperless trendom ide ruka v ruke technológia umelej inteligencie, ktorá spoločnostiam spracúvajúcim objemné množstvo dát umožňuje ekologickejšie riešenie svojich služieb. Rozvoj digitálnych služieb je súčasťou komplexného procesu zvyšovania pridanej hodnoty v rámci komunikácie so zákazníkmi, tu patrí napríklad skrátenie času na poskytovanie služieb, zrýchlenie servisu alebo úspory finančných nákladov na strane firiem. „Tu hovoríme o rozvinutých metódach v rámci využitia technologických nástrojov. Pri cielenom rozvoji v segmente IT je možné vnímať tri základné oblasti – automatizáciu a zlepšenie existujúcich procesov, riadenie obsahu a komunikácia s využitím nástrojov umelej inteligencie, a v neposlednom rade tiež aplikácie pokročilých metód umelej inteligencie,“ potvrdzuje Vlastimil Šmihula, Chief Information Officer holdingu Swiss InsurEvolution Partners.
I napriek neutíchajúcej popularite umelej inteligencie však odborníci varujú aj pred jej rizikami, a to tak v biznise, ako v osobnom živote. „Pri využívaní nástrojov AI je skutočne na mieste veľká obozretnosť. Nemali by sme nechať túto technológiu, aby prebrala riadiacu úlohu s neobmedzenou rozhodovacou kompetenciou, a to v žiadnej oblasti ľudského pôsobenia,” upozorňuje Vlastimil Šmihula s tým, že umelá inteligencia by mala iba zjednodušovať prístup ľudí k službám.
Zdroj: redakcia
