Analytička: Septembrová inflácia spomalila na 8,2 %. Spomalil aj rast cien potravín a nealko nápojov na 11,2 %
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 16. október 2023
Medzimesačne bol zaznamenaný mierny nárast cien, a to o 0,3 %. Podľa ŠÚ SR sa tak stalo v dôsledku zvyšovania cien školských a zdravotníckych poplatkov, služieb telekomunikačných operátorov, ako aj pohonných látok.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. V rámci spotrebného koša tvoria tieto dve položky takmer polovicu. V prípade potravín a nealko nápojov ide o takmer 24 %, v prípade bývania o necelých 26 %. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú významne pod vývoj celkovej inflácie v krajine. Medziročné tempo zdražovania v septembri spomalilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov a to na 11,2 %. V prípade bývania prišlo taktiež k spomaleniu cenového rastu a to na 6,5 %.
Oproti septembru 2022 bol jeden z najvýraznejších nárastov cien, a to aj napriek spomaleniu, vykázaný v prípade už spomínaných potravín a nealkoholických nápojov na úrovni 11,2 %. Zákazníci v obchodoch platili aj naďalej viac ako pred rokom za takmer všetky kategórie potravín. Za sladké potraviny sme si priplácali 21,8 %, za zeleninu 16,2 % a za ryby a morské plody 14,1 %. Mlieko, syry a vajcia, chlieb a obilniny a mäsové výrobky boli medziročne drahšie o 10,5 – 13 %. Za ovocie sme si priplácali 6,3 %. Iba oleje a tuky boli podobne ako v júli či v auguste 2023 medziročne lacnejšie, aktuálne o – 9,6 %. Nealkoholické nápoje zdraželi o 10,8 %. Zjednodušene povedané, kým v septembri 2022 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín napríklad za 100 eur, tak v septembri 2023 ich ten istý nákup vyšiel na vyše 111 eur. Po troch mesiacoch (jún, júl a august 2023) medzimesačného poklesu cien potravín a nealko nápojov prišlo v septembri k ich stagnácii.
Dôvodov medziročne vyšších cien potravín je niekoľko a mnohé pochádzajú ešte z uplynulého roka. Producenti uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov vyššie ceny energií, ktoré sú dôležitým výrobným vstupom. Počas vlaňajšieho roka sme boli svedkami ale i vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok. Nakoľko potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť, drahý benzín a nafta boli jedným z faktorov, ktorý prepisoval cenovky na potravinách smerom nahor. Aj keď to už znie ako klišé, ale faktom zostáva, že v prípade cenotvorby potravín zohráva svoju rolu počasie. Má dopad na stav úrody – teda na rastlinnú výrobu a následne aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat a to v podobe napríklad drahšieho krmiva. Obchodníci upozorňujú už dlhší čas aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú napríklad aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.
Od marca bola jednou z top tém v súvislosti s vývojom cien potravín aj protiinflačná garancia. K zastropovaniu cien prišlo v prípade niekoľkých stoviek vybraných potravín a navyše nešlo ani vždy o najnižšiu cenu v prípade daného druhu potravín. „Aj preto sme neočakávali, že by to infláciu potravín (meranú Štatistickým úradom SR) mohlo od apríla 2023 výraznejšie ovplyvniť,“ vysvetľuje analytička Eva Sadovská. „Ak sme aj v ďalších mesiacoch evidovali spomalenie tempa zdražovania potravín, nebolo to kvôli zavedeniu tohto opatrenia. Dôvodom spomalenia zdražovania potravín je skôr vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch a pozitívne signály vysiela aj FAO Food Price Index už vyše roka. Svoje ale robí aj báza z minulého roka,“ dopĺňa Eva Sadovská.
Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v septembri 2023 zaznamenala medziročný nárast cien o 6,5 %. Výraznejší nárast cien si podržala údržba a oprava obydlí (14,0 %), nasledovali dodávka vody a rôzne služby týkajúce sa obydlia (13,1 %). Za elektrinu, plyn a ostatné palivá sme si priplácali 10,1 %. V prípade imputovaného nájomného bol zaznamenaný už iba veľmi mierny nárast cien a to o 0,8 %.
V doprave prišlo k zrýchleniu tempa zdražovania a to na 4,9 %. Ceny pohonných látok boli síce oproti vlaňajšku lacnejšie, ale v priemere už iba o nepatrných – 0,6 %. Na druhej strane, v kategórii cestnej osobnej (autobusovej) doprave prišlo k nárastu cien o 19,4 %. Osobná letecká doprava ale významne zdražela a to až o 51,2 %. V prípade osobnej vlakovej dopravy prišlo k zdraženiu iba o 1,1 %.
V oblasti reštaurácie a hotely zdraželi ceny o 11,7 %, pričom v prípade stravovacích zariadení išlo o nárast cien na úrovni 11,7 %, v prípade ubytovacích služieb o 10,1 %.
ODHAD PRE ROK 2023: Počas prvých 9 mesiacov roka 2023 inflácia spomalila z vyše 15 % k 8 %. Priemerný údaj za toto obdobie (9 mesiacov) bol vykázaný na úrovni 12,0 %. Analytici očakávajú, že aj v ďalších mesiacoch 2023 budeme svedkami ďalšieho spomaľovania tempa zdražovania v krajine. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujú momentálne mierne na úrovni 10 až 11 %, bližšie k 11 %. Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť.
INFLÁCIA A JEJ DOPAD NA PRÍJMY A ÚSPORY SLOVÁKOV: Vysoká úroveň inflácie nie je dobrou správou pre peňaženky spotrebiteľov. Nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už siedmy rok po sebe. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať. V roku 2023 sa očakáva, že nominálny rast platov by mohol byť obdobný, hoci skôr o niečo nižší ako inflácia. Čiže aj v tomto roku Slováci zarobia reálne menej ako vlani, ale pokles bude miernejší, okolo – 2 až – 1 %.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
