Analytička: Na Slováka ročne pripadá 83 kg potravinového odpadu, z čoho až 78 % pochádza z domácností
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 03. február 2023
Zvyšných 22 % vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách. Plytvanie jedlom, najmä v domácnostiach, je podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu problémom nielen u nás, ale aj v ostatných európskych ekonomikách.
Na Slovensku sme v roku 2020 vytvorili 456 tis. ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak ide o 83 kg takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %, t. j. 65 kg na obyvateľa. Zvyšných 22 %, teda 18 kg na hlavu, tvoril potravinový odpad vytvorený v prvovýrobe (16 %), v potravinárskom priemysle (1 %), v maloobchode alebo pri distribúcii (4 %) a v stravovacích zariadeniach (1 %). Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere uplynulého roka zverejnil Eurostat.
Potravinami sa neplytvá iba na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ. V analyzovanom roku 2020 sa v EÚ vyhodilo približne 127 kg potravín na obyvateľa. Z tohto objemu európske domácnosti pritom vyprodukovali 55 %, čo predstavuje 70 kg na obyvateľa. Zvyšných 45 % tvoril odpad z prvovýroby, výroby potravín, z maloobchodu a distribúcie či zo stravovacích zariadení. Podľa Eurostatu najviac potravinového odpadu pripadá na jedného Cyperčana a to až 397 kg. Nasleduje Dánsko (221 kg na obyvateľa), Grécko (191 kg na obyvateľa) a Portugalsko (184 kg na obyvateľa). Naopak, najmenej takéhoto odpadu pripadá na hlavu v Slovinsku (68 kg) a v Chorvátsku (71 kg). Slovensku patrí v tomto pomyselnom rebríčku tretia priečka zospodu.
Nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ, vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny. V krajinách (dosiaľ aj na Slovensku), ktoré tento kuchynský bioodpad (KBO) skládkujú, je práve tento druh odpadu významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov.
Samosprávy majú už rok a pol (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Výnimku a odklad do 1. januára 2023 mali iba samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO), teda Bratislava, Košice a Prešov. Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa aj naďalej nebude týkať tej časti obce alebo mesta, v ktorej domácnosti bioodpad z kuchyne 100 % kompostujú.
V súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci čoraz častejšie vyzdvihujú dôležitosť pojmov „kvalita“ a „vzdialenosť“. „Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný, keďže obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak bez zmysluplnejšieho využitia končí načierno na poliach, využíva sa na terénne úpravy alebo končí na skládkach. Zároveň kvôli chýbajúcim zariadeniam, v ktorých by bolo možné takýto odpad spracovať, je často prepravovaný neprimerane ďaleko. To je z pohľadu uhlíkovej stopy nelogické a neekologické riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
5 faktov o potravinách v SR
• Na potraviny míňame takmer 20 % zo svojich rodinných rozpočtov
• Potraviny v obchodoch sú siedme najlacnejšie v rámci EÚ, ale zároveň najdrahšie vo V4
• V roku 2022 boli potraviny medziročne drahšie o 18,6 %
• Poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 12 % obyvateľov
• Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 €.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
