Za vianočnými nákupmi sa Slovákom stále oplatí vycestovať najmä do Poľska a Maďarska
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 05. december 2022
Predvianočná nákupná sezóna je v plnom prúde. Na rozdiel od posledných dvoch rokov, kedy mobilitu spotrebiteľov výrazne narúšala pandémia, tento rok nás čaká opäť predvianočná sezóna, ktorá by sa mohla viac podobať tým predpandemickým.
Na druhej strane, vianočné nákupy čoraz viac ovplyvňuje rekordne vysoká inflácia, resp. pokles reálnych miezd väčšiny zamestnancov. Pri nákupných rozhodnutiach domácnosti preto môže viac ako v minulosti zavážiť aj cena. Akciové ceny prinášajú, najmä internetoví predajcovia, neraz už pred Vianocami, napríklad v podobe i u nás čoraz viac obľúbeného Black Friday. Časť spotrebiteľov však môže vyčkávať aj na povianočné výpredaje. Tie v predchádzajúcich rokoch výrazne tlmili protipandemické opatrenia, resp. obavy z ich povianočného sprísňovania. Tento rok sa tlak na nemocnice už zmiernil (hoci šírenie nákazy COVID-19 úplne stále nevymizlo) a európske krajiny už nezavadzajú ani nezvažujú opatrenia na obmedzenie mobility obyvateľstva vo vianočnom, či povianočnom období. Vidina povianočných výpredajov tak opäť môže motivovať časť na cenu citlivých spotrebiteľov k odloženiu svojich vianočných nákupov. Cenovo citliví spotrebitelia, najmä v prihraničných oblastiach, neraz obľubujú aj cezhraničnú nákupnú turistiku, najmä ak je rozdiel v cene tovarov doma a v blízkej cudzine významný. Kam sa Slovákom oplatí vycestovať za predvianočnými nákupmi?
Cenová hladina sa naprieč krajinami Európy pomerne značne líši, závisí od viacerých faktorov, najmä však od ekonomickej (a kúpyschopnej) sily jednotlivých krajín. Ekonomicky silnejšie krajiny zvyčajne vykazujú aj vyššiu cenovú hladinu a naopak. Rozdiel je badateľný najmä v cenách služieb, kde cena práce neraz tvorí väčšiu časť koncovej ceny, a kde pri mnohých službách stále existujú prirodzené bariéry pohybu. Rozdiely v cenách tovarov, ktoré sú pre vianočné nákupy podstatnejšie, sú predsa len o niečo menšie.
V priemere sú ceny tovarov v krajinách EÚ o 11% vyššie ako na Slovensku. V Dánsku, či Írsku si však Slováci priplatia viac ako 30%, v krajinách EFTA (Island, Nórsko a Švajčiarsko), ktoré nie sú členmi EÚ dokonca o 50-60%. Naopak, ceny tovarov v Rumunsku, Maďarsku, či Poľsku sú v priemere o približne 20% nižšie ako na Slovensku. Nákupy sú tu neraz porovnateľne „drahé“ ako v ekonomicky oveľa chudobnejších krajinách na Balkáne, ktoré nie sú členmi EÚ. Jednoznačne najlacnejšou destináciou v „európskom priestore“ je ale Turecko (až o 45%), a to aj napriek vyše 80% inflácii v krajine. Nákupy tu totiž stále zlacňuje slabá líra, ktorá oproti minuloročným Vianociam oslabila o viac ako 20%. Na druhej strane, náklady na cestu by najskôr Slovákom významnú časť úspor z nákupov v tejto krajine na pomedzi Európy a Ázie vymazali.
Dlhodobo najpodobnejšiu cenovú hladinu u tovarov ako Slovensko vykazuje Chorvátsko. Inak tomu nie je ani v súčasnosti. Táto prímorská letná dovolenková destinácia však vykazuje i pomerne veľké rozdiely medzi letoviskami a zbytkom krajiny. Ceny tovarov blízke tým slovenským nájdeme v priemere aj v Litve (o 1% lacnejšie), či Lotyšsku (o 3% drahšie).
Naopak, ceny tovarov v susednom Česku sa v priebehu posledného roka od tých slovenských výraznejšie vzdialili. V dôsledku silnejšej českej korunu, ktorej oslabeniu sa snaží zabrániť aj ČNB, i rýchlejšieho rastu cien tovarov u našich západných susedov v priebehu posledného roka, sú už ceny tovarov v eurovom vyjadrení v Česku o 11% vyššie ako na Slovensku a v priemere sa pohybujú približne na úrovni priemeru EÚ. Ešte v roku 2021 boli pritom ceny tovarov v Česku približne na rovnakej úrovni ako na Slovensku, pred vypuknutím pandémie v roku 2019 boli dokonca o 3,5% nižšie. Z tovarových položiek typických pre vianočné nákupy v Česku zdraželi pre Slovákov najmä odevy - relatívne oproti Slovensku za posledný rok o takmer 18%. Česko za posledný rok zaznamenalo dokonca najrýchlejší rast cien odevov spomedzi všetkých krajín EÚ. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, či obdobím spred pandémie vyjdú Slovákov v susednom Česku výrazne drahšie aj obuv, či spotrebná elektronika. Naopak, ceny potravín zdražovali v poslednom roku v korunovom vyjadrení porovnateľným tempom ako na Slovensku v eurovom vyjadrení (resp. nepatrne pomalšie), v dôsledku silnejšej českej koruny ale relatívne pre Slovákov aj tak zdraželi o približne 4-5%. Naďalej však ostávajú v priemere jemne lacnejšie (o 2%). Podobné platí aj pre nealkoholické nápoje, ktoré sú v priemere stále o 7% lacnejšie ako na Slovensku. Práve nealkoholické nápoje sú jedinou položkou, ktorá je lacnejšia ako na Slovensku vo všetkých okolitých krajinách, vrátane Rakúska.
Ceny tovarov i potravín v Rakúsku posledný rok rástli pomalšie ako na Slovensku (najmä v prípade potravín) a tak sa tu cenový rozdiel výrazne zúžil. Okrem nealkoholických nápojov je v priemere v susednom Rakúsku lacnejšia ako na Slovensku už aj spotrebná elektronika. V priemere sú síce ceny tovarov v Rakúsku stále vyššie o 15%, za odevy, obuv, potraviny, či domáce spotrebiče si Slováci zvyčajne nepriplatia viac ako 5-10%. Stále však platí, že nákupné cesty Slovákov do Rakúska budú najskôr viac ako cenou motivované väčšou pestrosťou, či kvalitou tovarov.
Ak sa Slovákom oplatí niekde „finančne“ vycestovať za predvianočnými nákupmi, tak je to Poľsko a Maďarsko, najmä Slovákom v prihraničných oblastiach, kde úspory z nákupu pravdepodobne bezpečne prevážia náklady na cestu. Ceny tovarov sú v oboch krajinách v priemere až o približne 20% nižšie ako na Slovensku, ceny potravín v Poľsku dokonca až o 29%. V oboch krajinách sa Slovákom oplatí (cenovo) nakúpiť v podstate všetky druhy tovarov. Najmenší rozdiel nájdeme pri obuvi, ktorá je v Poľsku v priemere „len“ o 4% lacnejšia ako na Slovensku (v Maďarsku o 14%).
Platí pritom, že za posledný rok nákupy Slovákov u našich severných i južných susedov u väčšiny položiek relatívne zlacneli. Slováci za to vďačia predovšetkým slabšiemu forintu a zlotému – forint medziročne oslabil o viac ako 10%, zlotý o približne 2%. Najmä vďaka slabšiemu forintu a zlotému nákupy v týchto krajinách Slovákom zlacneli aj v porovnaní s predpandemickým obdobím roku 2019.
Napriek slabšiemu forintu to však úplne neplatí o potravinách v Maďarsku, ktoré pre Slovákov za posledný rok relatívne zdraželi o približne 3%. Naďalej sú však v priemere o 15% lacnejšie. Problémom pri nákupe niektorých potravín u našich južných susedov pritom môže byť aj ich dostupnosť. Časť základných potravín má totiž zastropovanú maximálnu cenu. Dá sa síce predpokladať, že cenová výhodnosť takto zastropovaných položiek vzrástla, ich dostupnosť je však často problematická. Tento administratívny zásah má teda aj svoje tienisté stránky. Zdá sa pritom, že nižšiu cenu vybraných položiek by si maďarskí obchodníci navyše mohli kompenzovať aj vo vyššej cene iných položiek - ceny potravín v Maďarsku tak medziročne v priemere rástli najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín EÚ (v októbri o 45%), podobné pritom platí aj pri porovnaní cien potravín s predpandemickým obdobím (v Maďarsku narástli o 63%, pričom druhý najsilnejší rast v EÚ zaznamenala Litva o 44%, pre porovnanie - na Slovensku zdraželi o 34%, v Česku o 32% a v priemere v EÚ o 23%). Jeden príklad za všetky – kým múka v Maďarsku pre bežných spotrebiteľov medziročne zdražela „len“ o 15,8% a pomalšie jej cena rástla v rámci EÚ už len v Írsku (14,8%), Holandsku (14,6%) a na Malte (4,4%), chlieb tu zdražel až o 82,8% a zaznamenal jednoznačne najsilenejší medziročný nárast cenovky spomedzi všetkých krajín EÚ (na porovnanie - druhé Lotyšsko 36,6%, tretie Česko 35,4%, šieste Slovensko 32,4%, priemer EÚ 19,8%).
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
