Analytik: Inflácia v septembri nenaplnila očakávania a nespomalila
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 14. október 2022
Inflácia v septembri opäť nepríjemne prekvapila. Nenaplnili sa totiž pôvodné očakávania a medziročný rast cien nespomalil, ale naopak ďalej zrýchľoval.
Nepomohlo ani vyprchanie štatistického efektu zrušenia obedov zadarmo pre žiakov škôl v septembri minulého roka, ktorý počas posledných 12 mesiacov navyšoval medziročnú infláciu o približne pol percentuálneho bodu. Tento (vyprchaný) efekt bol totiž plne prevážený silným medzimesačným rastom cien v septembri tohto roka. Výrazne k rastu cien prispeli opäť najmä ceny potravín. Infláciu však výraznejšie zdvíhali aj ceny tovarov. Naopak, ďalej sa zmierňoval medziročný rast cien pohonných hmôt, ktoré aj v septembri medzimesačne zlacneli.
Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny v septembri vzrástli o ďalších 0,9% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 14,0% na 14,2%. Keďže jednou z najvýznamnejších zložiek rekordnej inflácie sú ceny potravín, inflácia sa ešte citeľnejšie prejavuje v domácnostiach dôchodcov, či nízkopríjmových domácnostiach, kde práve krytie základných potrieb (vrátane potravín) tvorí dominantnú časť spotrebných výdavkov. Inflácia dôchodcov sa tak v septembri zrýchlila z 15,1% až na 15,7%, v nízkopríjmových domácnostiach z 14,4% na 14,7%. Naopak u domácnosti zamestnancov zostala v porovnaní s augustom nezmenená na úrovni 13,9%.
Kľúčovou položkou, ktorá v septembri prispievala k ďalšiemu zrýchleniu inflácie, boli opäť ceny potravín. Tie v septembri zdraželi o ďalších 2,1%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 21,6% až na 24,1%. Potraviny tak tvorili viac ako 40% medzimesačnej inflácie a takmer tretinu medziročnej. Zdražovanie potravín má pritom plošný charakter a prechádza cez všetky kategórie potravín - dvojciferné dynamiky medziročného rastu si opäť pripísali všetky druhy potravín. Ani v septembri sme sa pritom nedočkali stabilizácie cien a silný cenový tlak ďalej pretrvával. Potraviny na Slovensku tak zatiaľ ignorujú globálny pokles cien potravín a agro komodít. Index FAO klesá už od apríla. Oproti marcu sa jeho hodnota znížila až o takmer 15%.
V minulosti sa pritom vývoj globálnych cien potravín do slovenskej inflácie dostával s oneskorením približne 3-4 mesiacov. Stabilizácii, resp. až korekcii cien potravín na Slovensku však v súčasnosti bránia hneď viaceré faktory – rastúci tlak na rast miezd zdvíha náklady predajcov i miestnych predajcov potravín, dynamický rast cien potravín vidíme aj v okolitých krajinách, zatiaľ čo relatívne nižšie marže v časti regionálneho reťazca už pred nástupom energetického šoku bránia absorbovať aspoň časť tohto šoku (na rozdiel od niektorých západoeuróspkych krajín). Akokoľvek, predpokladáme, že medziročný rast cien potravín by sa už mohol blížiť k bodu kulminácie (i vďaka silnému bázickému efektu v nasledujúcich mesiacoch), hoci do konca roka ho pravdepodobne ešte nedosiahne. Zostup z rekordných úrovní budúci rok však bude len veľmi pozvoľný.
K zrýchleniu inflácie v septembri opäť prispela aj tzv. dopytová inflácia. Treba však poznamenať, že k jej zrýchleniu v súčasnosti viac ako silnejúci dopyt prispievajú sekundárne efekty vysokých cien energií, či ďalšie nákladové faktory ako silnejúci tlak na rast miezd, ktoré najmä pri základných službách môžu tvoriť významnú zložku koncovej ceny pre zákazníka. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb (bez imputovaného nájomného) a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) sa v septembri zvýšila o 0,9% a tvorila približne polovicu medzimesačnej inflácie. V medziročnom porovnaní sa dynamika jej rastu zrýchlila z 8,9% až na 9,6% a podobne ako potraviny tvorila takmer tretinu medziročného zdražovania. V septembri sme mohli pozorovať silný rast cien (a zrýchlenie medziročného rastu) najmä u cien tovarov. Tie v porovnaní so septembrom zdraželi o 1,1% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 8,6% na 9,5%. Ceny služieb si držali podobné dynamiky rastu ako v predchádzajúcich mesiacoch (i tempo zrýchľovania medziročnej inflácie) – v porovnaní s augustom v priemere zdraželi o 0,6% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 9,4% na 9,7%.
Zrýchlenie rastu cien tovarov v septembri malo hneď viacero dôvodov – zdražovanie sa vrátilo medzi niektoré položky, ktoré v minulých mesiacoch už javili známky kulminácie a začiatku pozvoľného spomaľovania. Jedná sa najmä o položky súvisiace so stavebníctvom ako ceny údržby a opráv obydlia, či nábytku. Rast cien energií sa prelieva čoraz viac do neregulovaných cien pevných palív, ktoré v septembri zdraželi o ďalších 5,2% a medziročne boli vyššie už o 33,6%. A v neposlednom rade sa rast cien začal prelievať do tovarových položiek, ktoré v minulých mesiacoch stále prekvapivo relatívne dobre odolávali všeobecnému cenovému tlaku v ekonomike ako napríklad odevy a obuv či domáce spotrebiče.
Obnovený tlak na rast cien u domácich spotrebičov by pritom mohol byť aj dôsledkom rastúceho dopytu v snahe o zníženie energetickej náročnosti domácnosti. Ten sa zdá sa neprejavuje u „čiernej“ elektroniky. Tu naopak po odznení úzkych hrdiel cenový tlak v posledných mesiacoch čiastočne povolil, čo potvrdzoval aj september. Ceny elektroniky sa vrátili k klesajúcemu trendu už od mája (ťahaný technologickým pokrokom, ktorý metodika inflácie nevie plne zachytiť). Dynamika ich medziročného rastu sa tak v septembri spomalila už len na 1,1%.
Ceny služieb si držia relatívne stabilný rast i tempo medziročného zrýchľovania. Nahor ich ťahajú najmä ceny v reštauráciách (14,3% medziročne), kam sa prelievajú vyššie ceny energií, potravín i zvýšené mzdové tlaky. K dvojciferným dynamikám medziročného rasti sa však v septembri priblížili už aj jedálne, kde sa cenový tlak začal dostávať o niečo neskôr. Dvojciferné dynamiky rastu si však stále držia aj kaderníctva, dovolenkové zájazdy či ceny rekreačných a športových služieb, ale napríklad aj taxislužby - najmä v dôsledku prenosu sekundárnych efektov vyšších cien energií a zvýšených mzdových tlakov v ekonomike.
K zrýchleniu inflácie ani v septembri neprispievali ceny pohonných hmôt. V nich stále ešte doznieval augustový pokles cien ropy na svetových trhoch, ktoré však ešte podporilo aj jej ďalšie septembrové zlacnenie (v cenách by sa malo prejavovať ešte aj v októbri). Ceny pohonných hmôt tak v priemere v septembri zlacneli o 2,8% a dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 27,6% na 23,1%. Zlacňovanie sa však týkalo výlučne cien benzínov. Naopak, cena nafty, napriek lacnejšej rope, rástla – a to v dôsledku vyššieho dopytu po nafte (nafta funguje aj ako náhradné palivo pri výrobe energií), ako i problémom na strane ponuky (Európa nebola v produkcii nafty sebestačná a jej časť v minulosti dovážala už v podobe spracovaného produktu, okrem iného i z Ruska a Bieloruska).
Materializácii zvýšených cenových tlakov do reality napomáhajú dlhodobo zvýšené vnímanie inflácie a inflačné očakávania spotrebiteľov. Tie uľahčujú prenos dopytových i ponukových cenových tlakov do koncových spotrebiteľských cien. Vnímanie inflácie sa podľa Spotrebiteľského barometra Štatistického úradu v septembri opäť zrýchlilo, a to z 10,3% na 10,4% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). V septembri opäť pridali aj inflačné očakávania, ktoré sa v predchádzajúcich mesiacoch už začali pomaly uvoľňovať – v septembri zrýchlili z 8,3% na 8,8% (za aprílovým maximom 10,2% však stále zaostávali). Napriek tomu, že vnímanie inflácie sa posledné mesiace pohybujú na viac ako 20-ročných maximách, spotrebitelia paradoxne vnímajú (i očakávajú) jemne pomalší nárast cien ako je skutočnosť. Ceny bežne nakupovaných tovarov a služieb, u ktorých zvyknú spotrebitelia vnímať pohyb cien predsa len o niečo citlivejšie, pritom vykazujú skôr nadpriemerné zdražovanie. Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v septembri vzrástol o 1,1% a v medziročnom porovnaní sa dynamika jeho rastu zrýchlila z 17,7% na 17,9%.
VÝHĽAD
Zrýchľovanie inflácie by sa už v nasledujúcich mesiacoch mohlo spomaliť. Nie je ani vylúčené, že tohtoročný vrchol medziročnej inflácie už máme za sebou. Ďalšiemu zrýchľovaniu medziročného rastu by však mali brániť skôr technické faktory v podobe vysokej minuloročnej porovnávacej bázy ako reálne zvoľnenie cenového tlaku v ekonomike. Rast cien preto ostane silný a spomaľovanie dynamiky medziročnej inflácie bude len veľmi pozvoľné - inflácia by mala zotrvať na úrovni blízko 14% až do konca tohto roka. Ceny budú stále nahor tlačiť vyššie ceny energií, potravín aj ich sekundárne efekty prelievajúce sa do dopytovej inflácie. Na úrovni nad 10% by sa pritom rast cien mal udržať aj v budúcom roku.
Kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, budú ceny plynu, elektriny a tepla. Plné premietnutie trhových cien do cien pre domácnosti by v budúcom roku zrýchlilo infláciu až k úrovniam okolo 25-30%. Stále však predpokladáme, že vláda nárast cien energií pre domácnosti bude výrazne tlmiť a celková inflácia sa tak udrží na podobných úrovniach ako v tomto roku.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
