Slovensko nie je v produkcii vajec plne sebestačné, asi 10% ročnej spotreby pokrýva dovozom
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 19. apríl 2022
V krajinách EÚ sa podľa expertných odhadov Európskej komisie ročne vyprodukuje 6,5 miliónov t slepačích vajec, čo v prepočte predstavuje približne 100 až 105 miliárd vajec ročne, t.j. približne 200 vajec na jedného obyvateľa.
Najviac vajec v Európe vyprodukujú Francúzi, ročne takmer 15 miliárd kusov. Viac ako 10 miliárd kusov doručia aj chovatelia ďalších veľkých európskych krajín – Nemecko, Taliansko, Španielsko, Veľká Británia, ale aj Holandsko, ktoré je jednoznačne najväčším producentom vajec v Európe v prepočte na jedného obyvateľa (takmer ako 600 vajec na obyvateľa). Ročná produkcia vajec na Slovensku sa pohybuje okolo 1 miliardy, t.j. 188 vajec na obyvateľa, v Českej republike okolo 2,5 miliárd, t.j. 227 vajec na obyvateľa.
Produkcia vajec v Európe je až na pár výnimiek relatívne rovnomerne rozložená a vo väčšine krajín EÚ sa pohybuje na úrovni blízkej 200 vajec na obyvateľa. Výnimkou na strane výrazne vyššej produkcie je už vyššie zmienené Holandsko, ale aj pobaltské krajiny Lotyšsko (334 vajec na obyvateľa) a Litva (277), či Rumunsko (283), Španielsko (300) a Írsko (278).
Na opačnej strane rebríčka nájdeme Luxembursko (len 56 vajec na obyvateľa), ktoré je tak zároveň najväčším čistým dovozcom vajec v Európe v prepočte na obyvateľa (ročne dovezie v čistom vyjadrení viac ako 200 vajec na obyvateľa). Relatívne nízku produkciu vajec len tesne nad 100 kusov na obyvateľa nájdeme aj v Estónsku. Pod priemerom EÚ sú aj Nemci (177 vajec na obyvateľa), ktorí tak ročne v čistom vyjadrení dovezú z iných krajín (najmä EÚ) až 43 vajec na obyvateľa.
EÚ je v produkcii vajec sebestačná. Ročne vyprodukuje približne o 2% viac vajec ako spotrebuje. Je tak čistým vývozcom vajec, ročne približne v objeme jednej tony, t.j. v prepočte približne 3 vajcia na obyvateľa. Nie všetky krajiny EÚ však produkujú viac vajec ako spotrebúvajú. Okrem už zmieneného Luxemburska, či Nemecka medzi čistých dovozcov vajec patria aj viaceré krajiny strednej Európy – Slováci (20 vajec na obyvateľa), Česi (18), Maďari (12), či Rakúšania (18). Čistými vývozcami vajec sú okrem už zmieneného Holandska (172 vajec na obyvateľa) najmä Lotyši (74) a Poliaci (51). Viac ako 20 vajec na obyvateľa v čistom vyjadrení ročne vyvezú aj Fíni, Litovčania, Bulhari a Španieli.
V priemere ročne každý Slovák skonzumuje približne o 20 vajec viac ako je ich domáca produkcia, podobe aj každý Čech (o 18 vajec). Domáca produkcia vajec tak na Slovensku pokrýva približne len 90% ich domácej spotreby, podobne aj v Česku.
Slováci najviac vajec dovezú zo susedného Česka (takmer polovicu – 45%), Španielska (tretinu – 32%) a Poľska (22%). Časť českých dovozov by však mohli byť reexporty, najskôr poľských vajec. Česi najviac vajec dovezú práve z Poľska, viac ako 60%, zbytok si delia najmä Lotyšsko (17%), Slovensko (8%), Nemecko (6%) a Holandsko (5%).
Spotrebiteľov v období pred Veľkou nocou, kedy spotreba vajec rastie, zaujíma predovšetkým cena vajec. Podľa údajov Európskej komisie boli v 11. týždni tohto roka (posledný známy údaj) spomedzi krajín EÚ vajcia najlacnejšie v Rumunsku (o 27% lacnejšie ako v priemere v EÚ, o 8% lacnejšie ako na Slovensku). Cena vajec na Slovensku i v Česku sa však rovnako radila k tým nižším - v Česku bola tretia najnižšia v rámci EÚ (o 21% lacnejšie ako v priemere v EÚ), na Slovensku piata najnižšia (o 20% lacnejšie ako v priemere v EÚ). Ide však o cenu vajec na výstupe z produkcie, reálna cena na pultoch predajní sa môže líšiť, keď na ňu vplývajú aj ďalšie faktory ako výška daní, náklady dopravy a predaja, či podiel dovozov na celkových predajoch. Produkčná cena vajec v Poľsku, ktoré je najväčším exportérom vajec v našom regióne, sa napríklad pohybuje blízko priemeru EÚ. Najdrahšie vajcia v EÚ nájdeme u ich producentov v Taliansku, kde ich cena prevyšuje priemer EÚ až o 35% (o 69% drahšie ako na Slovensku), ale aj v susednom Rakúsku (22% nad priemerom EÚ a približne o polovicu vyššia ako na Slovensku).
Ako pre väčšinu poľnohospodárskych komodít, aj pre vajcia platí, že v poslednom období ich cena stúpa prudko nahor. Dôvodom sú pravdepodobne najmä vyššie ceny na vstupe u chovateľov nosníc, či už vyššie ceny krmív, tak aj vyššie ceny energií. Ceny vajec v Európe sa medziročne zvýšili o približne štvrtinu (25,8%). Výrazný nárast cien zaznamenali najmä na Pyrenejskom polostrove (Portugalsko o 47%, Španielsko o 46%). Napriek tomu sa v EÚ stále nájdu aj krajiny, kde sa cena vajec medziročne znížila, najmä na severe Európy. Najvýznamnejšie, až o 18%, vo Švédsku, pokles cien však zaznamenali aj vo Fínsku a nepatrne aj v Dánsku. Cena vajec bola medziročne nižšia ešte v Slovinsku. Slovensko sa v súčasnosti neradí len medzi krajiny s relatívne najnižšou cenou produkcie domácich vajec, ale aj s výrazne podpriemerným medziročným zvýšením ich ceny („len“ o 6,9%). Podobný medziročný rast cien vajec (okolo 6%) zaznamenalo aj Rakúsko. Ostatné krajiny nášho regiónu už pocítili predsa len výraznejší nárast cien vajec, hoci v rámci EÚ stále skôr podpriemerný – od 14% v Poľsku, cez 19% v Česku až po 20% v Maďarsku.
Na cenu vajec by mohol vplývať aj prevažujúci spôsob chovu nosníc. V posledných rokoch v EÚ pozvoľna narastá podiel nosníc chovaných v ekologických formách chovu, či už v čisto organickom bio chove, alebo aspoň v chove s voľným výbehom. V roku 2020 sa v takýchto chovoch nachádzalo necelých 18% nosníc, pričom za 5 rokov ich podiel vzrástol o takmer 3,5 pb. Takmer polovica (48,5%) nosníc sa však v EÚ stále chová v obohatených klietkových chovoch. A hoci v niektorých prípadoch (napríklad Rakúsko, kde obohatený klietkový chov už v krajine úplne zanikol a podiel organického chovu a chovu s voľným výbehom tu dosahuje až 39%) naozaj platí, že vyšší podiel ekologického chovu vedie aj k vyššej cene, táto závislosť nie je plne určujúca pre väčšinu krajín EÚ. Taliansko, ktoré reportuje najvyššiu cenu vajec v EÚ, vykazuje podpriemerný podiel ekologického chovu (8,5%) a najviac nosníc sa tu chová spôsobom „na podlahe“.
Malta, s treťou najvyššou cenou vajec dokonca chová nosnice takmer výlučne v obohatenom klientovom chove. Naopak, Írsko, ktoré patrí medzi krajiny s relatívne nižšou priemernou cenou vajec, chová takmer polovicu nosníc v ekologických formách chovu (najmä v chovoch s voľným výbehom).
Na Slovensku a v Česku sa na ekologických farmách chová stále minimum nosníc – na Slovensku v organickom bio chove a v chovoch s voľným výbehom približne 2,5%, v Česku 1,5%. Podiel v najmenej prijateľnom chove v obohatených klietkach je však aj u nás postupne na ústupe, najmä však v prospech chovu „na podlahe“. Podiel obohatených klietok klesol na Slovensku za posledných 5 rokov o 11% na 77%, v Česku o 16% na 68%.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
