Greenwashing je stále častejší. Firmy dostali od Európskej komisie návod ako sa mu vyhnúť
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 30. marec 2022
Transparentná komunikácia udržateľnosti podnikania bude konkurenčnou výhodou. Naopak, klamlivé informácie môžu poškodiť imidž spoločnosti.
Výrobky či služby sú často firmami predávané ako ekologické, neškodné pre životné prostredie, emisne neutrálne či jednoducho zelené. Všetky tieto tvrdenia môžu byť nepravdivé či zavádzajúce, ak nie sú podložené dôkazmi. Uvedené “zelené“ tvrdenia sú súčasťou javu, ktorý sa nazýva greenwashing.
Európska komisia (EK) vydala na konci minulého roka nové pokyny, ktoré dopĺňajú smernicu o nekalých obchodných praktikách (SNOP) z roku 2005. Tie majú pomôcť firmám korektne informovať o ich udržateľných aktivitách a zároveň chrániť spotrebiteľov pred klamlivými informáciami o “zelenosti” produktov.
„Pokyny k smernici sú dôležité, pretože uvádzajú konkrétne príklady nekalých obchodných praktík, hoci greenwashing je možné postihovať už dnes,” vysvetľuje Lenka Mynařová, spoluzakladateľka iniciatívy No Greenwashing. Tá sa venuje vzdelávaniu firiem v oblasti prevencie pred zavádzaním pri komunikácii udržateľného podnikania.
Keďže ide o usmernenia k staršej smernici, nie je akútna potreba ich preniesť do národnej legislatívy. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré je gestorom zákonov na ochranu spotrebiteľa, však podľa svojho tlačového oddelenia nevylučuje, že v budúcnosti sa bude podrobnejšie venovať aj téme environmentálnej klamlivej reklamy. Na Slovensku sa nekalými obchodnými praktikami zaoberá Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Ak dostane podnet na zavádzajúcu reklamu, musí ho preveriť. Podnet ohľadom greenwashingu mala SOI v minulosti len jeden, uvádza jej tlačový odbor.
Z malého počtu nahlásených prípadov greenwashingu nevyplýva, že nekalé komunikačné praktiky na Slovensku nie sú. SOI má tiež právo udeliť firme za zelené zavádzanie pokutu a žiadať nápravu. Sankcie na ochranu spotrebiteľa sa pohybujú až do 66 400 € podľa závažnosti priestupku. Za opakované porušenie povinnosti počas roka hrozí firme pokuta až do 166 000 €.
Nové pokyny k smernici o nekalých obchodných praktikách pomenúvajú hlavné zásady, ktorých sa majú firmy držať pri zelených tvrdeniach. V prvom rade obchodníci musia uvádzať pravdivé ekologické tvrdenia, ktoré neobsahujú nesprávne informácie. Aj vecne pravdivé informácie však musia byť úplné a jasné, inak môžu uviesť spotrebiteľa do omylu.
Informácie sú zavádzajúce aj vtedy, ak sú postavené na všeobecných tvrdenia o prínosoch pre životné prostredie ako: eko, zelené, či uhlíkovo neutrálne bez dôkazov. V takom prípade je dôležité, aby obchodník vedel doložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, najlepšie z tretích nezávislých strán.
Niekoľko príkladov greenwashingu
Bruselskí úradníci uvádzajú v odporúčaniach k zelenej komunikácii aj konkrétne príklady ako sa ”to robiť nemá”. Napríklad ak firma uvádza, že jej elektrický spotrebič (žehlička či kávovar) je ”ekologický“, ale skúšky ukážu, že výkonnosť nie je lepšia ako u konkurencie. Prípadne žiadna skúška nebola urobená. Vtedy tvrdenie “pláva na vode” a je klamlivé.
Okrem jasného klamstva sa firmy niekedy utiekajú aj k zavádzaniu. Ich informácie o produkte síce sú pravdivé, ale môžu uviesť spotrebiteľa do omylu. Ak niekto tvrdí, že prenájom elektrického vozidla je “ekologický”, mal by uviesť aj z akých zdrojov pochádza energia na pohon auta. Inak je tento výrok zavádzajúci.
Aktualizovaná smernica o nekalých obchodných praktikách (SNOP) okrem usmernení ohľadom greenwashingu obsahuje aj zmeny v oblasti lepšieho vymáhania a modernizácie pravidiel Únie na ochranu spotrebiteľa. Tieto zmeny budú účinné od 28.mája 2022. Ministerstvo hospodárstva SR plánuje pokyny k smernici o nekalých obchodných praktikách preniesť do národnej legislatívy, konkrétny časový rámec však nespresnilo.
Pre firmy, pôsobiace najmä v priemysle a obchode, to znamená, že by sa mali hlavnými zásadami zelenej komunikácie riadiť čím skôr. Takto získajú väčšiu šancu uspieť na vysoko konkurenčnom trhu.
Zdroj: No Greenwashing, redakcia
