Ako dva roky s pandémiou zmenili nakupovanie?
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 25. marec 2022
Slovensko má za sebou dva roky s pandémiou. Tá ovplyvnila celý chod ekonomiky, vrátane spotrebiteľského správania obyvateľov. Slovenský maloobchod zaznamenal v roku 2021 medziročný nárast tržieb o 1,4 %. Oproti roku 2019 narástli tržby obchodníkov o 0,3 %.
Tieto údaje vyplývajú z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR. Nebyť pandémie, obrat v obchodoch by bol určite vyšší. Približne tretinu vlaňajšieho roka boli totiž kvôli lockdownu mnohé kamenné prevádzky zatvorené.
Oproti roku 2020 sa podarilo zvýšiť tržby čerpacím staniciam a to o 4,9 %. Vyššie tržby evidoval i maloobchod s tovarom pre domácnosť (napríklad predajne s textilom, železiarskym tovarom či nábytkom) a to o 2,8 %. Rekreačnému a kultúrnemu sortimentu (napríklad predajne s hračkami, športovými potrebami, knihami či kancelárskymi potrebami) sa podarilo tržby medziročne zvýšiť o 2,9 %. Obchodníci mimo predajní, stánkov a trhov (vrátane e-shopov) zaznamenali vlani medziročný nárast tržieb o 9,6 %. Ostatné oblasti obchodu (vrátane hypermarketov a supermarketov) zaznamenali v roku 2021 medziročný pokles tržieb.
E-shopy rástli, no ani počas pandémie „neprevalcovali“ klasické obchody
Lockdown vždy presmeruje časť nákupov do online sveta. Potvrdzujú to aj údaje Eurostatu o nakupovaní cez internet. Kým v roku 2016 si online formou kúpilo tovar alebo službu 68 % Slovákov používajúcich internet, v roku 2021 ich už bolo podstatne viac – až 84 %. V súčasnosti už iba sotva nájdeme značku či obchod, ktoré by nemali zriadený e-shop alebo aspoň stránku na sociálnej sieti. Akonáhle príde lockdown a ich prevádzky zostanú zatvorené, sústredia predaj do online prostredia, tovar doručujú poštou či kuriérom alebo sa menia na výdajné miesta. Obchodníkom však takýto režim nestačí. Strácajú pritom najmä menšie obchody, ktoré online infraštruktúru nemajú natoľko vybudovanú ako veľkí hráči. Zjednodušene povedané, obchodníci cez online kanál nedokážu predať alebo utŕžiť toľko, ako keď majú otvorenú kamennú prevádzku. Každé ďalšie uvoľnenie preto stále viac potvrdzuje, že spotrebitelia uprednostňujú osobný kontakt pri nakupovaní.
Čo je potrebné urobiť, aby kamenné predajne prežili?
Nákupné centrá sú „mikrosvetom“ maloobchodu a služieb každej ekonomiky. V obchodných centrách nájdeme zastúpené takmer všetky oblasti maloobchodu a pestrú škálu služieb či gastro prevádzok.
Aj „shoppingy“ vlani pocítili prísne opatrenia a zatvorenie prevádzok. Napriek tomu nezaháľali a počas roka uskutočnili viaceré kroky, aby sa priblížili ku svojim návštevníkom. Pre maximálnu bezpečnosť svojich zákazníkov modernizovali vzduchotechnické jednotky, zavádzali hĺbkovú dezinfekciu a zvýšili aj frekvenciu a rozsah upratovania. Do praxe uvádzali aj novinky ako pick – up výdajové okienka či servis nákupných asistentov, kedy asistent uskutoční nákup a zákazníkovi ho doručí domov.
Od vypuknutia pandémie obchodné centrá a kamenné prevádzky čelia najmä otázkam, či prežijú a či ešte dokážu konkurovať e-commerce. Realita naznačuje, že dokážu. A to hlavne tie, ktoré sa orientujú na inovácie a zážitok. V súvislosti s budúcnosťou nákupných centier sa považuje za kľúčový pojem „destination footfall“. Cieľom je prilákať nielen okoloidúcich, ale aj návštevníkov, pre ktorých je samotný „shopping“ destináciou. Prieskumy navyše ukazujú, že dôveryhodnosť značiek je vyššia, ak majú aj svoje kamenné pobočky.
Vo svete sa tak stále viac objavujú hybridné prevádzky, ktoré kombinujú online a offline nakupovanie. V online prostredí je veľmi náročné a drahé získať pozornosť zákazníka a preto mnoho značiek zo sveta e-commerce otvára v nákupných centrách showroomy alebo výdajné miesta. Alebo naopak, zákazník sa rozhodne pre kúpu výrobku na e-shope a následne nákup zrealizuje v kamennej prevádzke, kde si môže tovar vyskúšať. Toto všetko sú zároveň dôvody, prečo vzájomný vzťah online a kamenných obchodov oveľa lepšie ako pojem „konkurencia“ vystihuje pojem „symbióza“.
Eva Sadovská
analytička WOOD & Company
