Dáta sú aktívum, treba ich čo najlepšie využiť
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 06. december 2021
Až 200 dátových expertov sa 10. novembra v Prahe stretlo na odbornej konferencii Primetime for Big Data 2021. Hlavná téma siedmeho ročníka tohto podujatia, „Nová doba dátová“ , bola skloňovaná predovšetkým v kontexte efektívneho prepojenia dát a biznisu.
Konferenciu v priestoroch pražskej Národnej technickej knihovne zahájil Jan Šedivý z Českého vysokého učení technického (ČVUT), ktorý uviedol svoju prednášku odkazom na kultovný film Vesmírna odysea z roku 1968. Práve v ňom sa po prvý krát objavili prvky umelej inteligencie v zmysle rozpoznávania a generovania reči. Pre J. Šedivého bol tento film impulzom k tomu, aby sa problematikou zaoberal ďalej. S odstupom rokov to bol práve on, kto si s tímom svojich študentov odniesol prvenstvo v súťaži spoločnosti Amazon – Alexa Prize so sociálnym botom Alquisom, ktorý je schopný konverzovať na 30 tém.
To, ako sa môže umelá inteligencia vymknúť kontrole a vykazovať sociopatické správanie, popísal na princípe Goothardovho zákona Jan Romportl zo spoločnosti Dataclair, ktorá je centrom spoločnosti O2 pre umelú inteligenciu.
Zaoberá sa jednak oblasťou telco, mobilitou, lekárstvom alebo detekciou fake news. J. Romportl najprv definoval inteligenciu ako schopnosť zmysluplnej transformácie veľkých dát na dáta menšie a zároveň schopnosť dosiahnuť cieľ, s ktorým je spojený tzn. reward. „Každá pozorovaná pravidelnosť bude mať tendenciu skolabovať vo chvíli, keď budeme robiť opatrenia, aby sme ju kontrolovali,“ priblížil princíp Goothardovho zákona a ilustroval ho na príklade snahy britskej populácie v Indii znížiť počet kobier s využitím nástroja odmeny, ktorý nakoniec viedol k ich premnoženiu, nakoľko ľudia začali kobry s cieľom privyrobenia množiť. A čo urobiť, aby sa nám nevymkli? Jednou z ciest môže byť zmena paradigmu strojového učenia, aby si systém nebol istý tým, čo je skutočný „reward“.
Ako vďaka dátam lepšie cieliť na potreby užívateľov platformy Voyo bolo predmetom spoločnej prednášky Jakuba Rajského z TV Nova a Radovana Jirky z BizzTreat. Zo skúsenosti Radovana Jirky začnú interní klienti po implementácii riešenia pre vytváranie reportov obvykle generovať stovky reportov. Po úvodnej fáze zistia, že ich v skutočnosti potrebujú len pár a až potom sa naučia so systémom pracovať rutinným spôsobom. Častý feedback a agilná metóda sú pre úspešnú implementáciu kľúčové faktory.
Na linku prepojenia dát a biznisového výsledku naviazal Michael Štencl z Cogvio. Podľa neho by mal prácu s dátami poháňať práve biznis: „Biznis musí rozumieť tomu, že práca s dátami tvorí profit,“ hovorí. Prečo sme podľa neho nedosiahli novú dobu dátovú? Pretože málo ľudí rozumie a vie interpretovať dáta. Na druhej strane, Česká republika má výnimočne vysokú kvalitu otvorených dátových sád v rámci Európy.
K dopravnému chaosu prirovnal stav nakladania s dátami vo firmách Marcel Vrobel zo spoločnosti Adastra. Cesta, ako získať nad dátami kontrolu, podľa neho spočíva v efektívnej práci, zabezpečení spoľahlivosti dát, ich včasného prenosu a zároveň hľadania ciest, ako tento prenos urýchliť. Ako prvý krok odporučil pozbierať dáta na jedno miesto, tam ich zmapovať a znížiť tak potrebu plytvať prostriedkami. „Pokiaľ neviem, čo mám za dáta, nemôžem ich ďalej používať.“ Ďalej odporučil zriadenie funkcie inšpektora a dispečera, zodpovedajúcich za množstvo, kvalitu a včasné dodanie dát. Kolegov v publiku vyzval: „Biznis potrebuje vidieť, aké dáta má! Ukážte mu to!
Petr Hájek z Profinit sa na spracovanie metadát pozrel ako na mapu. „Nestrácajme čas manuálnym modelovaním a inventarizáciou, spracujte radšej strojovo metadáta, vyťažte ich pomocou automatizovaných nástrojov, integrujte ich do nového dátového skladu a vizualizujte ako mapu. Ako má Google mapu terénu, tak vy chcete mať mapu dát vo firme,“ uviedol P. Hájek, podľa ktorého by na riadenie „data governance“ mal tlačiť osvietený architekt, tesne pod manažmentom, a nie bežný „ajťák“.
Stratégiu Českej sporiteľne pre prácu s dátami predstavil na podujatí Martin Gerneš. Tá spočíva v upustení od centralizovaného systému a vytvoreniu škálovateľných dátových hniezd, v ktorých sedia vedľa dátových expertov aj zástupcov biznisu. „Biznis sa musí naučiť pracovať s dátami, my „dátari“ sa zasa musíme naučiť rozumieť biznisu,“ uviedol M. Gerneš. Ide o komunitu, ktorá je prepojená a funguje podľa rovnakých pravidiel. V prístupe „data driven bank“ je potrebné vnímať dáta nie ako problém, ale ako príležitosť. „Kto vydrží, vyhrá. Premena trvá niekedy aj viac ako rok a je potrebné kormidlo udržať jedným smerom,“ dodal na záver M. Gerneš.
Ako veľký dátový problém vníma udržateľnosť Cyril Klepek z Cyrkl. Na nedávnom uskutočnenom klimatickom summite v Glasgowe podľa neho chýbali práve dáta. Ako uviedol, ľudia vyťažia sto miliárd materiálov ročne. 92% z toho použijeme lineárne a tretina skončí ako odpad ešte v tom istom roku. Cyrkl lineárny prístup nabúrava práve vďaka práci s dátami. Ich odpadové trhovisko prepája vhodných obchodných partnerov pomocou dát a strojového učenia.
Dopoludňajší program uzatvoril Adam Votava z DataDiligence. Ten sa zameral na vyčíslenie hodnoty dát. Uviedol príklad zabezpečenia úveru United Airlines dátami zákazníckeho programu. Výzvou však môže byť odlišné vnímanie hodnoty dát. Dôležitejšia je u dát ich ekonomická, nie účtovná hodnota. „Dáta sú aktívum, poďme to využiť,” dodal. Na otázku z publika, či pandémia neznížila hodnotu dát, odpovedal, že naopak. Po dátach vzrástol dopyt a s ním aj ich hodnota.
V popoludňajšej diskusii sa stretli vedľa Martina Gerneše, Michaela Štencla a Adama Votavy tiež Jakub Augustýn (Adastra), Tomáš Křešťák (O2) a Vladimír Rytíř (Profinit). Kľúčovou témou diskusie bolo, ako uspôsobiť vedenie v otázke možností, ktoré dáta ponúkajú. Adam Votava vyzval k postaveniu mosta medzi dátami a biznisom, zároveň varoval: „Nesnažte sa vysvetliť, ako to všetko v pozadí funguje.“ Podľa Tomáša Křešťáka je dôležité, že sa na základe tvrdých dát zhodneme, ako biznis funguje. „Neverím na osvieteného manažéra, ktorý tomu rozumie a nepotrebuje dáta,“ dodal. Martin Gerneš upozornil na nedostatok odborníkov, ktorí sa špecializujú na dáta. Tých je podľa neho potrebné vychovať, aby sa s dátami zoznámili už v škole. V tomto regióne je na to z jeho pohľadu vysoký potenciál.
Už siedmy ročník konferencie moderoval Daniel Stach z Českej televízie. Akciu priniesla spoločnosť Blue Events v spolupráci so spoločnosťami Adastra, O2, Profinit a radom ďalších partnerov. Nasledujúci ročník konferencie sa uskutoční 22. septembra 2022.
Zdroj a foto: Blue Events
