Analytička: Počas krízy Slováci zvýšili spotrebu potravín. Rodina na jedlo minie mesačne v priemere viac ako 330 €

Podrobnosti: Uverejnené streda, 26. máj 2021

Slováci vynakladajú na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako pätinu z mesačného rozpočtu. Kým tesne pred vypuknutím pandémie koronavírusu sme míňali na potraviny približne 17 percent z mesačného rozpočtu domácnosti, tento rok sa spotreba vyšplhala na takmer 21 percent.

V rámci 27 krajín Európskej únie ide o jeden z najvyšších podielov, zároveň aj o jeden z najvyšších nárastov za posledné mesiace. Priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov minie aktuálne podľa prepočtov FinGO.sk mesačne viac ako 330 € na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac míňajú ľudia v krajských mestách, ako v menších mestách a na dedinách.

Predzásobovanie Slovákov bolo výrazné najmä v prvej vlne pandémie, avšak tento trend pretrval menšej miere aj počas druhej vlny. Mnohí sa stále predzásobujú trvanlivými potravinami ako sú cestoviny, konzervy, múka, ryža či balená voda. Vidíme aj trend nákupu potravín cez internet. Nakupujeme online mäsové výrobky, ovocie, zeleninu či mliečne výrobky. Zároveň sa pod vyššiu spotrebu podpísal aj rast cien, nakoľko ceny boli v apríli medziročne vyššie o 1,6 %. Medzimesačne sa zvýšili ceny potravín, najvýraznejšie pri mliečnych výrobkoch, zelenine a mäse.

Z dôvodu zlacňovania energií v tomto roku vynakladáme o čosi menej na bývanie ako vlani. Aktuálne priemerná slovenská rodina minie na bývanie vyše štvrtinu z celkových mesačných výdavkov domácnosti. V tomto roku zlacnela najmä elektrina, a to o 3,8 %. Priemerná domácnosť by tak mala za rok ušetriť zhruba 14 €. V budúcom roku však z dôvodu rastu trhových cien, ktoré tvorí zhruba 40 % z koncovej ceny elektriny, ktorú platia slovenskí odberatelia, opäť bývanie predraží.

Nie je prekvapením, že spotrebný kôš sa počas pandémie menil vo viacerých položkách. Kým pred krízou sme na rekreáciu a kultúru míňali 9 % z rozpočtu domácností, počas pandémie to bolo necelých 8 %. Výdavky na dopravu klesli až o viac ako 2 %, na 6,2 % mesačne.

V rámci únie domácnosti v EÚ minuli vlani na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako 956 mld €, čo predstavuje 6,8 % HDP únie. To predstavuje 13 % celkových výdavkov mesačne a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách „bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá“, ktoré tvorili 23,5 % výdavkov domácností. Najviac minú na potraviny domácnosti v Rumunsku, a to až vyše štvrtinu celkových výdavkov, za nimi nasledujú práve domácnosti na Slovensku (20,5 %), v Litve (20, 2%) a Estónsku (19,3 %).

V rámci regionálneho rozdelenia najviac míňajú na potraviny ľudia v Trenčianskom kraji, v prípade štvorčlennej rodiny ide o sumu viac ako 350 €. Výdavky na potraviny však rástli vo všetkých krajoch za posledných päť rokov v priemere o viac ako 12 € mesačne na osobu. Najmenej dávajú na jedlo a nealkoholické nápoje v Prešovskom kraji. Priemerná suma tam dosahuje úroveň 262 € mesačne. Súvisí to s tým, že kraj má dlhodobo nižšie mzdy ako zvyšok krajiny, zároveň si mnohé potraviny (ovocie, zelenina, mäso) tamojší ľudia vypestujú a dochovajú doma. Bratislavčania sú s výškou mesačného účtu za nákup potravín dokonca až štvrtí. V ich prípade za tým môže stáť fakt, že vzhľadom na vyššie príjmy je u nich častejšie stravovanie sa v reštauračných zariadeniach.

V rámci celoslovenského priemeru ide na potraviny mesačne v priemere 79 € na osobu. Ešte v roku 2015 to bolo 67 € na osobu mesačne. Viac, a to o takmer 25 € dávajú v priemere viac na potraviny ľudia v krajských mestám oproti ľuďom žijúcim v menších mestách či obciach.

Produkcia potravín zanecháva na planéte významnú ekostopu, najmä produkcia mäsa. To vytvára až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú a urýchľujú globálne otepľovanie a klimatickú zmenu. Ide najmä o emisie spojené s chovom dobytka a iných zvierat. Objem týchto emisií sa zvyšuje s nárastom počtu bohatších ľudí. Čím sme bohatší, tým máme väčšiu chuť konzumovať viac potravín, ako je práve mäso. Predpokladá sa, že trend spotreby živočíšnych produktov bude narastať a do roku 2050 sa zvýši až o 75 percent.

Lenka Buchláková, ekonomická analytička
FinGO.sk