Za vianočné nákupy si Slováci priplatili, ale menej ako počas predchádzajúcich rokov
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 15. január 2021
Štatistický úrad SR zverejnil decembrový vývoj cien tovarov a služieb. Spotrebiteľské ceny sa medzimesačne, teda oproti novembru 2020, znížili o - 0,1 %. Na medziročnej báze prišlo k ich nárastu o 1,6 %, čo bolo o niečo rýchlejšie tempo ako v novembri s úrovňou inflácie 1,5 %. Inflácia sa tak drží na pomerne nízkych úrovniach (pod úrovňou 2 %) už siedmy mesiac po sebe.
V decembri 2020 najvýraznejší medzimesačný nárast zaznamenali ceny v doprave o 0,4 % (kvôli o 2,8 % vyšším cenám za palivá a mazadlá pre prostriedky osobnej dopravy). Naopak, ceny poklesli v prípade potravín a nealkoholických nápojov a taktiež alkoholu a tabaku a to v oboch kategóriách zhodne o – 0,5 %.
V prípade potravín prišlo v decembri 2020 k medziročnému nárastu cien o 0,6 %. V závere uplynulého roka si tak Slovenky a Slováci na medziročnej báze priplatili najmä za mäso a to o 1,9 % a potravinárske výrobky inde neklasifikované (s nárastom cien o 3,5 %). Naopak, lacnejšie ako pred rokom nás v decembri vyšla zelenina a to o – 5,6 %. Nákup potravín tak vyšiel slovenské domácnosti pred vianočnými sviatkami viac ako v roku 2019, avšak nárast cien bol miernejší ako roky dozadu. Kým v závere vlaňajška evidovali Slováci tempo zdražovania cien potravín na spomínanej úrovni 0,6 %, v závere roka 2019 bolo medziročné tempo zdražovania potravín výraznejšie a presahovalo úroveň 5 %.
Počas uplynulých mesiacov ťahal napríklad ceny mäsa nahor africký mor ošípaných. Svoju rolu ale zohrávajú aj takpovediac mzdové náklady súvisiace s príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotný rast minimálnej mzdy. Cenotvorbu v prípade potravín ale ovplyvňuje aj počasie, následne stav úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace aj ceny agrokomodít na svetových trhoch. Svoju rolu zohráva aj situácia súvisiaca s COVID-19. Poľnohospodárstvo, potravinárstvo a obchod s potravinami žiadnu pauzu nemali, fungovali nepretržite a boli kľúčovými oblasťami v čase COVID-19. Nákaza vo svete spôsobila zlacnenie ropy a teda aj pohonných látok či palív. Nakoľko tie vstupujú do nákladov na výrobu a prepravu potravín, do určitej miery ovplyvňovali aj cenovky na potravinách. Pod vplyvom COVID-19 farmári mali počas jari problém s nedostatkom pracovnej sily a to či už v súvislosti s čerpaním OČR u svojich predovšetkým zamestnankýň, ale aj kvôli pracovnej sile zo zahraničia. Tá absentovala v dôsledku opatrení na hraniciach. Tento problém bol vypuklejší v zahraničí – u veľkopestovateľov ovocia a zeleniny, kde počet pracovníkov zo zahraničia je každoročne na úrovni desiatok a až státisíc ľudí.
Inflácia za celý rok 2020 dosiahla úroveň 1,9 %. Z tohto celoročného pohľadu išli medziročne s cenou nahor hlavne rozličné tovary a služby a taktiež vzdelávanie, obe kategórie zhodne o 4,1 %. Zhodne o 2,6 % vzrástli ceny v oblastiach bývanie, zdravotníctvo a v oblasti hotely a reštaurácie. Potraviny a nealkoholické nápoje si v roku 2020 pripísali na svoje konto nárast cien o 2,5 %. Jediná oblasť, ktorá za celý rok zaznamenala pokles a to o – 3,4 % bola oblasť dopravy (najmä z dôvodu poklesu cien ropy na svetových trhoch a následne poklesu cien pohonných látok na pumpách). Oproti rokom 2018 (2,5 %) a 2019 (2,7 %) tak bola celoročná inflácia nižšia. V roku 2017 dosiahla úroveň 1,3 %.
Pokiaľ ide o výhľad, očakávame, že ceny tovarov a služieb budú medziročne vyššie aj počas nasledujúcich mesiacov, teda v roku 2021, v rozpätí 1 – 2 %. Defláciu alebo pokles cien na medziročnej báze v nasledujúcich mesiacoch zatiaľ neočakávame. Vzhľadom na aktuálny vývoj v ekonomike sa objavujú totiž otázky, či nemožno v nasledujúcom období očakávať dokonca pokles cien tovarov a služieb, resp. defláciu. Len na pripomenutie, záporná inflácia v rozpätí (-0,9 % - 0,0 %) bola evidovaná naposledy v rokoch 2014, 2015 a 2016 (s výnimkou decembra 2016). Inak povedané, počas takmer celých troch rokov každý mesiac ceny tovarov a služieb medziročne klesali o pár desatín percenta alebo stagnovali. Predpokladáme, že v roku 2021 si naďalej priplatíme aj za potraviny a nealkoholické nápoje a to v priemere o 1 – 2 %. Naopak, lacnejšie nás vyjde elektrina či plyn vďaka avizovanému poklesu ich cien zo strany ÚRSO.
Slovensko sa v roku 2020 kvôli pandémii COVID-19 ocitlo v recesii. Pôvodné odhady hovorili o minuloročnom poklese HDP o desať percent, aktuálne odhady sú o niečo optimistickejšie a to aj vďaka spotrebe obyvateľstva. Hoci s recesiou ide ruka v ruke aj nárast nezamestnanosti, pokles príjmov a teda aj určité limity domácností pri míňaní. Napriek hrozivým očakávaniam sa tento faktor na spotrebe premietal vlani ale pomenej. Ukazuje sa, že ak aj ľudia počas uplynulých mesiacov míňali menej, tak nie z dôvodu poklesu príjmov, ako kvôli tomu, že nemali kde (kvôli opatreniam v súvislosti s COVID). Obmedzenia týkajúce sa nakupovania sa podpísali na znížení počtu realizovaných nákupov.
Na druhej strane spotrebitelia realizujú väčšie nákupy, respektíve ich nákupné košíky či vozíky boli plnšie a to v priemere o 20 – 25 %. Pandémia zmenila nielen objem, ale aj obsah nákupných košíkov. Zrejme v snahe ušetriť prím hrajú lacnejšie alternatívy pred tými luxusnejšími, vrátane potravín. Tým, že ľudia trávia viac času doma, prispôsobujú tomu aj svoju spotrebu. Uprednostňujú voľnočasovú módu pred formálnejšou, záujem majú aj o elektroniku, športové vybavenie, ale aj kreatívne potreby. Zatvorenie obchodov dočasne zvýšilo záujem o online nakupovanie. Mnohí zákazníci ale radšej nákup odložia na neskôr a počkajú, kým budú kamenné prevádzky opäť otvorené.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
