V novembri medziročný rast cien tovarov a služieb mierne spomalil na 1,5 %
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 14. december 2020
Štatistický úrad SR zverejnil novembrový vývoj cien tovarov a služieb. Spotrebiteľské ceny sa medzimesačne, teda oproti októbru 2020, zvýšili o 0,1 %.
V prípade potravín prišlo v novembri 2020 k medziročnému nárastu cien o 0,9 %. Oproti vlaňajšku si aj naďalej Slováci priplácajú najmä za mäso a to o 4,5 %. Naopak, lacnejšie ako pred rokom vychádza zelenina a to o – 3,0 %, ovocie o – 2,0 %.
Predpokladáme, že za tradičný vianočný nákup potravín si v tomto roku Slováci priplatia v priemere 1 – 2 % (berúc do úvahy vývoj cien potravín, ktoré sú typické pre vianočné sviatky). Zjednodušene povedané, za nákup, ktorý nás vlani vyšiel na 100 eur, zaplatíme tento rok 101 – 102 €. Vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje v závere roka medziročne drahšie o vyše 5 %, čo pri nákupoch Slováci pocítili rozhodne výraznejšie ako tento rok.
Aké faktory vplývajú na vývoj cien potravín od vypuknutia pandémie? Počas uplynulých mesiacov ťahal napríklad ceny mäsa nahor africký mor ošípaných. Svoju rolu ale zohrávajú aj mzdové náklady súvisiace s príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotný rast minimálnej mzdy. Cenotvorbu v prípade potravín ale ovplyvňuje aj počasie, následne stav úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace aj ceny agrokomodít na svetových trhoch.
Svoju úlohu zohráva aj situácia súvisiaca s COVID-19. Poľnohospodárstvo, potravinárstvo a obchod s potravinami žiadnu pauzu nemali, fungovali nepretržite a boli kľúčovými oblasťami v čase COVID-19. Nákaza vo svete spôsobila zlacnenie ropy a teda aj pohonných látok či palív. Nakoľko tie vstupujú do nákladov na výrobu a prepravu potravín, do určitej miery ovplyvňovali aj cenovky na potravinách. Pod vplyvom COVID-19 farmári mali počas jari problém s nedostatkom pracovnej sily a to či už v súvislosti s čerpaním OČR u svojich predovšetkým zamestnankýň, ale aj kvôli pracovnej sile zo zahraničia. Tá absentovala v dôsledku opatrení na hraniciach. Tento problém bol vypuklejší v zahraničí – u veľkopestovateľov ovocia a zeleniny, kde počet pracovníkov zo zahraničia je každoročne na úrovni desiatok a až státisíc ľudí.
Pokiaľ ide o ďalší vývoj, očakávame sa, že ceny tovarov a služieb budú medziročne vyššie aj počas nasledujúcich mesiacov, v rozpätí 1 – 2 %. Defláciu alebo pokles cien na medziročnej báze v nasledujúcich mesiacoch zatiaľ neočakávame. Vzhľadom na aktuálny vývoj v ekonomike sa objavujú totiž otázky, či nemožno v nasledujúcom období očakávať dokonca pokles cien tovarov a služieb, resp. defláciu. Len na pripomenutie, záporná inflácia v rozpätí (-0,9 % - 0,0 %) bola evidovaná naposledy v rokoch 2014, 2015 a 2016 (s výnimkou decembra 2016). Inak povedané, počas takmer celých troch rokov každý mesiac ceny tovarov a služieb medziročne klesali o pár desatín percenta alebo stagnovali.
Slovensko sa tento rok kvôli pandémii COVID-19 nachádza v recesii. Pôvodné odhady hovorili o tohtoročnom poklese HDP o desať percent, aktuálne odhady sú o niečo optimistickejšie a to aj vďaka spotrebe obyvateľstva. Hoci s recesiou ide ruka v ruke aj nárast nezamestnanosti, pokles príjmov a teda aj určité limity domácností pri míňaní. Napriek hrozivým očakávaniam sa tento faktor na spotrebe premieta ale pomenej. Ukazuje sa, že ak aj ľudia počas uplynulých mesiacov míňali menej, tak nie z dôvodu poklesu príjmov, ako kvôli tomu, že nemali kde (kvôli opatreniam v súvislosti s COVID).
Aktuálne obmedzenia týkajúce sa nakupovania sa môžu opäť podpísať na znížení počtu realizovaných nákupov. Na druhej strane spotrebitelia realizujú väčšie nákupy, respektíve ich nákupné košíky či vozíky plnšie a to v priemere o 20 – 25 %. Pandémia zmenila nielen objem, ale aj obsah nákupných košíkov. Zrejme v snahe ušetriť prím hrajú lacnejšie alternatívy pred tými luxusnejšími, vrátane potravín. Tým, že ľudia trávia viac času doma, prispôsobujú tomu aj svoju spotrebu. Uprednostňujú voľnočasovú módu pred formálnejšou, záujem majú aj o elektroniku, športové vybavenie, ale aj kreatívne potreby.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
