V chove oviec Slovensko zaostáva
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 07. apríl 2015
V krajinách EÚ sa chová približne 86 mil. oviec, čo predstavuje 7- 8% svetovej populácie oviec (takmer 1,2 miliardy). Ovce sa chovajú aj Slovensku, no prioritne za účelom produkcie ovčích produktov.
Reálne čísla počtu oviec v európskych (aj svetových) chovoch môžu byť ešte o niečo vyššie, keďže časť malých chovov kvôli administratívnej náročnosti nemusí byť v štatistikách správne zachytená.
Slovensko pod priemerom
Hoci salaše patria k tradičnému obrazu slovenských hôr, veľkosť chovov oviec na Slovensku ani zďaleka nedosahuje úrovne najvýznamnejších chovateľov na svete ani v Európe. Na Slovensku sa chová približne 400 tis. oviec, t.j. 72 oviec na 1000 obyvateľov, čo je výrazne pod priemerom EÚ (170) i svetovým priemerom (165). Populácia oviec na Slovensku je posledné roky relatívne stabilná, keď z minima v rokoch 2002-2003 (316 tis) postupne rástla až na približne 400 tis. v rokoch 2010-2014. Ešte v úvode 90-tych rokov sa pritom na Slovensku chovalo približne 600 tis oviec, na súčasne úrovne okolo 400 tisíc sa však chov zredukoval už okolo roku 1992-1993. Relatívne menší chov oviec vykazuje susedné Česko, kde je v porovnaní so Slovenskom populácia oviec približne polovičná a spolu Poľskom, Belgickom, Luxemburskom a Nemeckom sa radí medzi krajiny s najnižšou populáciou oviec v prepočte na obyvateľa (v ČR len 21 oviec na tisíc obyvateľov). Chov oviec v Českej republike pritom vykazoval veľmi podobné trendy ako na Slovensku - výrazná redukcia chovu oviec nastala hneď v úvode 90-tych rokov, z viac ako 400 tisíc v roku 1990 na približne polovicu v roku 1993, na prelome tisícročí (v rokoch 1997-2001) sa počty oviec v chovoch v Českej republike pohybovali dokonca len na úrovniach okolo 90 tisíc oviec a následne sa v minulom desaťročí postupne zvyšovali na súčasne na úroveň okolo 200 tisíc.
Biznis s jahňatami
Na Slovensku končí na bitúnkoch alebo je vyvezená približne štvrtina oviec, v Českej republike je to dokonca len okolo 5%, v priemere v EÚ je to okolo 40% a napríklad v Írsku takmer 90%. Aj napriek tomu sa Slovensko predsa len, hoci len okrajovo, zúčastňuje veľkonočného obchodu s jahňatami a jahňacím mäsom (necelé 2% európskych veľkonočných vývozov). Drvivá väčšina slovenskej produkcie pritom smeruje na taliansky trh (v marci a apríli minulého roka takmer 90%), ostatok najmä na rakúsky trh (cca 10%). Ročne sa na slovenských bitúnkoch porazí približne 70 tisíc jahniat, viac ako 90% pritom pripadá práve na obdobie pred Veľkou nocou, ďalších 18 tis. živých jahniat sa vyvezie, z toho približne 2/3 počas veľkonočného obdobia. Biznis s jahňatami a jahňacím mäsom je tak v prípade Slovenska výlučne záležitosťou Veľkej noci, na rozdiel od niektorých iných významných európskych producentov - v priemere v EÚ pripadalo v roku 2014 na obdobie pre Veľkou nocou (marec a apríl) „len" približne 20% porážok a 28% „živého" exportu jahniat. Veľkonočný export jahniat pritom na Slovensku prebieha najmä v podobe vývozu jahňacieho mäsa - v mesiacoch marec a apríl minulého roka sa vyviezli zo Slovenska živé jahňatá a jahňacie mäso približne v pomere 2:1 v prospech jahňacieho mäsa. V Českej republike je obchod s jahňatami a jahňacím mäso (aj v období Veľkej noci) relatívne nízky, v roku 2014 sa vyviezlo z Českej republiky len necelých 2 tisíc jahniat (aj to najmä v druhej polovici roka), na českých bitúnkoch sa porazilo približne 10 tisíc jahniat, z toho len približne 3 tisíc v období Veľkej noci.
Kde sa chová najviac
Najväčšie populácie oviec v Európe sú v súčasnosti vo Veľkej Británii (23 mil.) a Španielsku (15 mil.), v prepočte na obyvateľa však najviac oviec chovajú Gréci, kde sa populácia oviec svojou veľkosťou takmer blíži populácií ľudí – na jedného obyvateľa pripadá 0,8 ovce (nie je tak vylúčené, že ak by sme zahrnuli aj malé chovy, ktoré štatistiky nemusia vždy úplne presne zaznamenať, počet oviec v Grécku je dokonca rovnaký alebo vyšší ako počet obyvateľov). Na rozdiel od ostatných významných európskych chovateľov oviec je podstatná časť chovu oviec v Grécku určená najmä pre vlastné potreby, keď Grécko v exporte oviec a ovčieho mäsa na obyvateľa nedosahuje ani polovicu priemeru EÚ. Nadpriemerný chov oviec na obyvateľa vykazuje aj Írsko a Rumunsko, ktoré sú zároveň aj ich jednoznačne najväčšími exportérmi (na obyvateľa), či Cyprus. Z európskych krajín, ktoré nie sú členmi EÚ sú to najmä krajiny na Balkáne (bývala Juhoslávia, Albánsko), či Island a Faerské ostrovy. V globálnom meradle sa najviac oviec chová v Číne (185 mil), v prepočte na obyvateľa na Falklandských ostrovoch (241 oviec na obyvateľa), z väčších krajín na Novom Zélande, v Mongolsku (zhodne 6 oviec na obyvateľa) a v Austrálií (3 ovce na obyvateľa).
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank
