Inflácia spomaľovala aj v auguste, opäť najmä vďaka výraznejšiemu zlacneniu sezónnych potravín
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 14. september 2020
Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku v auguste v priemere klesli o 0,1%, čo znamenalo spomalenie dynamiky ich medziročného rastu z 1,7% na 1,4% a najpomalší medziročný rast cien od júla 2017.
Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch, infláciu spomaľoval najmä zmierňujúci sa rast cien potravín. Tie v auguste zlacneli o 1,0% a dynamika ich medziročného poklesu sa tak zmiernila z 2,1% na 1,0% (najpomalší rast od konca roka 2016). Ceny potravín teda v auguste ubrali dve desatiny z medzimesačnej (celkovej) inflácie, tak aj z medziročnej dynamiky jej rastu. Za pomalším rastom cien potravín je potrebné, podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch, opäť hľadať najmä lacnejšie sezónne potraviny (ovocie a zeleniny), ktoré tento rok vykázali sezónny pokles výrazne nad rámec tradičnej sezóny (a minulého roka).
Ceny ovocia v auguste klesli o 6,5% a kým ešte v máji (pred nástupom sezóny) si držali približne 20% medziročný rast, v auguste to bolo už len približne o 3%. Ceny zeleniny v auguste zlacneli o 4,1% a v porovnaní s májom sa dynamika ich medziročného poklesu približne zdvojnásobila na takmer -15%. Nepotvrdili sa tak naše pôvodné očakávania vychádzajúce z cien agrokomodít, že ceny sezónnych potravín by už mohli v auguste priniesť jemnú korekciu silnejšieho zlacňovania z predchádzajúceho obdobia. Spomalenie medziročného rastu cien v posledných mesiacoch vykazovali aj ďalšie druhy potravín, avšak výrazne miernejšie ako v prípade sezónny potravín. Dynamicky medziročný rast cien si napriek miernemu zvoľneniu držia stále najmä ceny mäsa (okolo 7%), ceny ostatných položiek už nevybočujú v medziročnom porovnaní s pásma +/-2%.
Po krátkej júlovej prestávke k spomaleniu medziročnej inflácie opäť prispela aj dopytová inflácia. Index cien obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) – prepočet UniCredit Bank – síce v auguste v porovnaní s júlom jemne vzrástol (o 0,1%, najmä pod vplyvom sezónneho zdraženia leteniek), dynamika jeho medziročného rastu sa však predsa len spomalila z 2,4% na 2,3%. Spomalenie dynamiky medziročného rastu cien (zhodne o desatinu) sme mohli pozorovať ako u cien trhových služieb (z 3,7% na 3,6%), tak i u cien obchodovateľných tovarov (z 1,7% na 1,6%).
K zmierneniu dynamiky medziročného rastu cien prispeli v auguste aj regulované ceny, a to aj napriek zdraženiu cien vodného a stočného (o 1,6%, resp. 1,9% medzimesačne). Minuloročné zdraženie regulovaných cien v cestnej doprave sa totiž tento rok nezopakovalo. Vďaka bázickému efektu sa tak dynamika medziročného rastu regulovaných cien zmiernila z 3,3% na 2,9%, a to aj napriek 0,1% medzimesačnému zdraženiu. V úhrne však z dynamiky medziročnej inflácie regulované ceny ubral menej ako desatinu, t.j. výrazne menej ako ceny potravín.
Cena ropy na svetových trhoch už v auguste v eurovom vyjadrení ďalej nerástla (v porovnaní s júlom ostala eurová cena ropy Brent v priemere nezmenená). Očakávali sme však, že v cenách pohonných hmôt na Slovensku by ešte mohol doznievať rast cien ropy z júla. Prekvapivo však priemerné ceny pohonných hmôt na Slovensku v auguste dokonca jemne zlacneli (o 0,9%, najmä ceny benzínov). Napriek tomu sa dynamika medziročného poklesu ich cien predsa len ďalej zmierňovala, avšak výrazne pomalšie ako sme pôvodne očakávali. Dynamiku medziročného rastu cien tak ceny pohonných hmôt v auguste zrýchlili len zanedbateľne (len o 0,02pp), keď z celkovej inflácie naďalej uberali stále viac ako 0,4 pp.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v auguste klesol o 0,1%, pričom dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila z 2,2% na 1,7%. To sa prejavilo aj na vnímaní inflácie spotrebiteľmi - podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu sa v auguste vnímanie inflácie zmiernilo, a to z 5,0% až na 4,3% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Ďalej sa zmiernili aj inflačné očakávania spotrebiteľov, a to z 7,0% na 6,7% (prepočet zo salda odpovedí). Stále však ostávajú na relatívne vysokých úrovniach, čo by v čase oživenia dopytu mohlo stále podporovať prenos prípadných dopytových tlakov do inflácie.
Očakávame, že medziročná inflácia by sa mohla v nasledujúcich mesiacoch stabilizovať na úrovni okolo 1,5%. Od dna by sa mohli síce pozvoľna začať odrážať ceny potravín, nástup druhej vlny pandémie však opäť začína tlačiť nadol ceny ropy na svetových trhoch. Rovnako by sa slabší ekonomický rast a očakávané zvolenie silného rastu miezd v komerčnej časti ekonomiky mohli postupne čoraz viac premietať do dopytovej inflácie. V úvode budúceho roka by spomaľovanie inflácie mohli ešte výraznejšie podporiť nižšie regulované ceny v oblasti bývania (reagujúce na nižšie ceny komodít na svetových trhoch). Od neskorej jari by sa medziročná inflácia mohla postupne začať zotavovať, aj v dôsledku priaznivejšieho bázického efektu. Návrat k úrovni 2% bude však pravdepodobne len veľmi pomalý a k tejto úrovni by sa inflácia na Slovensku podľa našich odhadov mohla priblížiť až v samom závere budúceho roka. Kľúčovú rolu však bude hrať aj ďalší priebeh pandémie – ak by pandémia výrazne okresávala ekonomický rast aj počas väčšiny budúceho roka, zotavovanie inflácie (najmä dopytovej) sa môže oneskoriť.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
