Analytik: Nezamestnanosť v marci vzrástla, dopyt zamestnávateľov takmer úplne zamrzol
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 27. apríl 2020
Už prvý mesiac aplikácie viacerých opatrení na spomalenie šírenia koronavírusu, ktoré odstavili významnú časť ekonomiky, priniesol nárast nezamestnanosti.
V súlade s očakávaniami bol však tento nárast zatiaľ len mierny a ani zďaleka nedosahoval rozsah, ktorý sme mohli pozorovať v niektorých krajinách s flexibilnejším trhom práce ako USA, či blízke Rakúsko. Legislatívne obmedzenia (napríklad výpovedná doba), ale aj ohlásená pomoc zamestnávateľom v podobe rôznych foriem „kurzarbiet“ nateraz ešte výrazne tlmili nárast nezamestnanosti na Slovensku.
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa miera (disponibilnej) nezamestnanosti v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšila o 0,14 pb. na 5,19%. Marec je však už mesiacom, kedy nástup sezónnych prác postupne tlačí nezamestnanosť smerom nadol. Nárast sezónne očistenej miery nezamestnanosti (prepočet UniCredit Bank) tak bol o niečo výraznejší - o 0,18 pb. na 5,29%. Dôsledkom tohto zvýšenia bolo, že po prvýkrát od roku 2013 nezamestnanosť medziročne už ďalej neklesala - v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola vyššia o necelých tisíc nezamestnaných, resp. 0,16 pb.
Výraznejšie ako na číslach nezamestnanosti bolo koronavírusové opatrenia a zatvorenie významnej časti ekonomiky možné pozorovať na pohyboch v evidencii úradov práce. Pracovný trh v podstate zamrzol – počet nezamestnaných, ktorých sa podarilo umiestniť na trhu práce, sa medziročne znížil o takmer štvrtinu a atakoval tak historické minimá z marca a apríla 2009. Nezamestnanosť marci prestal znižovať aj technický odlev nezamestnaných mimo evidencie – úrady uvoľnili tlak na kontrolu, čo sa prejavilo v rapídnom poklese vyradených pre nespoluprácu; v marci takto úrady vyradili len 308 nezamestnaných, čo bolo historicky najnižšie číslo (len pre názornosť predchádzajúce tri mesiace v priemere takto vyradili 1 520 nezamestnaných mesačne). Práve nižšia absorpcia trhu práce v kombinácií s poľavením kontroly najviac prispeli k rastu nezamestnanosti v marci.
Technicky, podobne ako vo februári, však podporila disponibilnú nezamestnanosť aj nižšia miera práceneschopnosti (práceneschopní nezamestnaní v evidencii úradov sa nezapočítavajú do disponibilnej nezamestnanosti), ktorá klesla z 11,5% už len na 10,6% a zaznamenal tak najnižšiu úroveň za posledné dva roky. Disponibilnú nezamestnanosť tak nižšia miera PN v porovnaní s februárom navýšila o približne 0,04 pb. Prílev nových nezamestnaných zatiaľ čísla nezamestnanosti zásadnejšie nedvíhal. Práve naopak, časť ekonomiky sa pravdepodobne prepla do „stand by módu“, čo sa prejavilo aj na znížení počtu novoevidovaných nezamestnaných. Prílev nových nezamestnaných tak klesol rovnako na historicky najnižšiu úroveň.
Pandémia COVID-19 sa podobne ako na číslach nezamestnanosti prejavila aj na počte voľných pracovných miest v ekonomike. Zamestnávatelia na úradoch práce v marci nahlásili takmer 85 tisíc voľných pracovných pozícií, čo bolo o približne 5 tisíc menej ako pred mesiacom. Podobne ako pri nezamestnanosti, aj počet voľných pracovných miest tak po dlhšom čase zaznamenal medziročný pokles, o 3,9%.
Pracovné pozície ubúdali prakticky vo všetkých kategóriách pracovných pozícií, najvýznamnejšie v kategóriách montérov a operátorov strojov a zariadení, kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov a pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov, t.j. pozíciách typických pre priemysel. Aj napriek tomu ostáva priemysel oblasťou s najväčším počtom neobsadených pozícií. Z regionálneho pohľadu rovnako v porovnaní s februárom najviac pracovných pozícií ubudlo tam, kde sa ich aj najviac nachádzalo, t.j. v bratislavskom kraji. V porovnaní s marcom minulého roka však najvýznamnejší pokles voľných pracovných miest hlásia regióny Trnavy, Trenčína a východného Slovenska (Prešov a Košice).
Zatvorenie ekonomiky nateraz zatiaľ zásadnejšie neovplyvnilo zamestnávanie cudzincov. Ich počet klesol len nepatrne a zotrval na úrovni približne 78 tisíc, t.j. 10% nad úrovňou rovnakého obdobia minulého roka. Za posledný rok pribudli najmä zamestnanci z Ukrajiny a Srbska, naopak postupne ubúda počet zamestnancov z ostatných krajín regiónu strednej a východnej Európy (najmä z Rumunska, ale aj Maďarska, Chorvátska, Česka, či Poľska).
Nezamestnanosť by mala rásť aj v nasledujúcich mesiacoch, pod vplyvom rekordného poklesu ekonomiky v dôsledku pandémie COVID-19. Prijaté opatrenia na ochranu pracovných miest by mali nárast nezamestnanosti aspoň čiastočne tlmiť, avšak s narastajúcim časom je možné predpokladať aj rastúci nápor na evidenciu úradov práce. S oneskorením dvoch až troch mesiacov sa do čísel úradov začnú dostávať nezamestnaní, ktorým aktuálne plynie výpovedná doba.
Zmrazený trh práce navyše pravdepodobne nebude ešte niekoľko mesiacov po odznení hlavnej vlny pandémie schopný absorbovať nových zamestnancov. To by mohlo byť zlou správou pre ľudí vstupujúcich na trhu práce, napríklad absolventov škôl. Tradičný sezónny nárast v dôsledku zvýšenej registrácie absolventov (v máji/júni vysokých škôl, v septembri stredných škôl nepokračujúcich v ďalšom štúdiu) by tak mal byť významnejší ako v predchádzajúcich rokoch, kedy mal pod vplyvom demografie i silného trhu práce tendenciu sa skôr splošťovať. Nezamestnanosť by sa tak v priebehu roka mohla posunúť naspäť na úrovne spred 3-4 rokov, nedá sa pritom ani úplne vylúčiť, že v prípade naťahovania pandémie by mohla atakovať dvojciferné úrovne.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
