Pokles cien pravdepodobne dosiahol svoje dno
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 12. marec 2015
Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny vo februári opäť klesali, v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom boli nižšie o -0,2%, v medziročnom porovnaní sa dynamika ich poklesu prehĺbila z -0,4% na nové historické minimum -0,5%.
Hlavný dôvod poklesu cien ostal aj vo februári nezmenený – lacná ropa. Aj napriek tomu, že ceny ropy už vo februári začali rásť, dokonca v porovnaní s januárom sme sa v eurovom vyjadrení dočkali relatívne silnej korekcie, keď cena ropy Brent medzimesačne vzrástla o približne pätinu, v dôsledku posunu medzi cenou ropy a cenou pohonných hmôt na Slovensku ceny pohonných hmôt počas väčšiny februára ešte klesali. Pozvoľné otočenie trendu sme mohli pozorovať až v druhej polovici mesiaca. Ceny pohonných hmôt na Slovensku tak v priemere vo februári poklesli o -4,6%, pričom dynamika ich medziročného poklesu sa pohybovala okolo -16%. Z medziročnej inflácie tak len ceny pohonných hmôt ukrojili takmer -0,4 p.b., spolu s ostanými položkami (najmä železnice) ceny v doprave znižovali medziročnú infláciu o -0,6 p.b., to znamená bez poklesu cien v doprave by Slovensko vo februári nezaznamenalo defláciu.
Zlacnenie potravín?
K medziročnému poklesu cien však stále prispievajú aj regulované ceny a potraviny. Regulované ceny síce vo februári ostali nezmenené, v porovnaní s predchádzajúcim rokom však boli stále nižšie o -1,3%. Ceny potravín vo februári poklesli o -0,3%, a to aj napriek sezónnemu nárastu cien zeleniny a ovocia, keď výraznejší pokles cien zaznamenali najmä ceny mlieka, syrov a vajec, mäsa a nealkoholických nápoj. Dynamika medziročného poklesu cien potravín sa len veľmi mierne spomalila z -2,0% na -1,9% (z medziročnej inflácie tak potraviny uberali stále -0,3 pb.). Na druhej strane, dopytová inflácia bola vo februári relatívne stabilná. Index cien trhových služieb (bez imputovaného nájomného) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) vo februári síce mierne poklesol o -0,1%, v medziročnom porovnaní si však udržal nezmenenú dynamiku rastu na úrovni 0,8%.
Vnímanie cien
UniCredit Bank Cenový Barometer (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) vo februári medzimesačne poklesol rovnako o -0,2%, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa jeho pokles prehĺbil z -1,1% na -1,3%. Spotrebiteľský barometer Štatistického úradu vo februári rovnako naznačoval, že vnímanie poklesu cien zo strany spotrebiteľov sa prehĺbilo, po prepočte zo saldá odpovedí vnímali spotrebitelia pokles cien na úrovni až -2,7% (-1,7% v januári), historicky tak spotrebitelia vnímali pokles cien najvýraznejšie (doteraz bolo minimum -2,5% z februára 2010). Rovnako sa opäť znížili aj inflačné očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov, ktoré poklesli takmer na nulu - z 0,8% na 0,2% (na základe prepočtu zo saldá odpovedí spotrebiteľského barometra), spotrebitelia pritom doteraz očakávali mierny pokles cien len v máji a júni 2010 na úrovni -0,1%.
Výhľady
Naďalej platí, že v súčasnosti neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň a tento stav by mal pretrvávať počas väčšiny tohto roka. V marci by sa však predsa len mal medziročný pokles cien začať zmierňovať, keď by korekcia ceny ropy a slabšie euro mali začať zdvíhať aj ceny pohonných hmôt na Slovensku. Ich cena však ostane stále výrazne pod úrovňou rovnakého obdobia minulého roka a naďalej ostanú hlavný dôvodom medziročného poklesu cien. Inflácia by sa mala pohybovať v blízkosti nuly (resp. mierne pod nulou) počas väčšiny tohto roka, zrýchlenie rastu medziročného rastu cien očakávame až v samom závere roka, kedy vyprchá štatistický efekt zníženia cien ropy. Hoci Slovensko bude aj v tomto roku, minimálne v jeho úvode, zaznamenávať mierny pokles cien, zatiaľ nemôžeme hovoriť o škodlivej deflácií, ktorá by viedla k deflačnej špirále a zníženiu spotrebiteľského dopytu. Slabšie euro bude totiž tlačiť na rast cien niektorých tovarov dlhodobej spotreby ako je napríklad elektronika a bude znižovať motiváciu spotrebiteľov odkladať ich nákup. Charakter poklesu cien by mal navyše spotrebu domácnosti skôr podporovať, keď nižšie náklady na energie zvýšia disponibilné príjmy domácnosti určené na ostatné bežné a investičné výdavky.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
