SAMO vysvetľuje spotrebiteľom ako osobitný odvod z reťazcov ovplyvní nakupovanie
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 26. november 2018
Ekonomickí a obchodní analytici, odborári, zamestnávatelia, opozícia a jeden z koaličných partnerov sa zhodli na tom, že osobitný odvod je priamym nákladom obchodníkov na predaj potravín a ide o skrytú formu navýšenia DPH, ktorá by mohla byť s najväčšou pravdepodobnosťou premietnutá aj do vyšších cien a do iných oblastí podnikania reťazcov.
Výška týchto dodatočných nákladov nemusí byť konečná. Ak vďaka novej legislatíve by obchodníci boli nútení zatvoriť predajne v menších obciach, spotrebitelia by museli prekonávať väčšie vzdialenosti kvôli nákupom potravín. Preto Slovenská aliancia moderného obchodu spustila začiatkom novembra vysvetľujúcu kampaň Daň z potravín, mierenú na širokú verejnosť.
„Slovenská aliancia moderného obchodu sa rozhodla konečným spotrebiteľom zrozumiteľnou formou vysvetliť, ako môže osobitný odvod ovplyvniť ich každodenné nákupy. V spolupráci s reklamnou agentúrou Respect APP sme preto pripravili reklamnú kampaň, v ktorej ukážeme, že osobitný odvod by sa mohol priamo či nepriamo prejaviť na cene každého jedného nákupu samotných spotrebiteľov,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Kľúčovým motívom kampane je rodina s dvoma deťmi pri bežnom nákupe, ktorá zaplatí neželaný produkt – Daň z potravín. Samozrejme, produkt, teda daň z potravín, si rodinka neodnesie domov. Muž, ktorý im ho pridal k nákupu, si ho hneď po nablokovaní vloží do vrecka a odíde.
Ak návrh zákona o osobitnom odvode prejde bez zásadných zmien parlamentom, tento príbeh je jeden z možných dopadov nového zákona na každého obyvateľa Slovenska. A ak by tento odvod predajne prepočítali v plnom rozsahu do cien potravín, priemerná 4-členná domácnosť by mohla po zavedení odvodu priamo či nepriamo zaplatiť ročne len na potravinách až o 84 € viac (zdroj: www.kolkozaplatime.sk). A táto suma ešte nezahŕňa sprievodné náklady rodiny spojené s cestovaním za nákupom potravín, ak by sa v jej bydlisku zatvoril obchod z ekonomických dôvodov.
„Hlavným motívom kampane je fiktívny nezmyselný produkt Daň z potravín, ktorá sa má stať súčasťou každého nákupu. Situácia z televízneho spotu pritom vychádza z bežného života, keď sa pri platení pomiešajú nákupy. Tento krát to však nedopadne dobre. Kampaň má fungovať ako alarm, aby sme neplatili za niečo, čo nechceme,“ predstavuje Peter Michalka, Respect APP.
Nový produkt Daň z potravín, s horkou príchuťou pre všetkých a príbeh rodiny je súčasťou televíznej, printovej a online kampane a podrobnejšie sa téme osobitného odvodu venuje aj stránka www.NechcemeToZaplatit.sk . Spotrebitelia, ktorí rovnako ako obchodníci, analytici či odborári nesúhlasia s týmto novoročným darčekom poslancov, môžu svoj názor vyjadriť vo verejnom hlasovaní.
„Členovia SAMO jednoznačne podporujú slovenských výrobcov a dodávateľov, o čom svedčí 12 %-ný medziročný nárast ich počtu medzi rokmi 2016 a 2017. Sme presvedčení o tom, že žiadny odvod nedokáže okamžite zvýšiť podiel slovenských potravín v ponuke obchodníkov. Slovenskí potravinári totiž, napriek tvrdeniam ministerstva, nedokážu naplniť dopyt zo strany spotrebiteľov a reťazcov po dostatočnom množstve kvalitných potravín vo všetkých kategóriách. Navyše odvod by sa mohol negatívne dotknúť spotrebiteľov i zamestnancov v obchode, pretože by sa mohol negatívne odzrkadliť na cenách potravín, platoch zamestnancov či investíciách. A v konečnom dôsledku to nebude ani v prospech slovenských dodávateľov, pretože ľudia sa môžu za svojimi nákupmi presunúť za hranice Slovenska, kde sú potraviny už dnes vo veľkej miere lacnejšie,“ uzatvára M. Krajčovič.
Od spustenia informačnej kampane vyjadrilo k dnešnému dňu nesúhlas s osobitným odvodom pre obchodné reťazce 11 080 návštevníkov stránky www.nechcemetozaplatit.sk a ich počet stále rastie. Nepáči sa im nápad niekoľkých poslancov slovenského parlamentu, vďaka ktorému by mohli ich nákupy potravín od januára 2019 zdražieť o desiatky eur ročne a drahšie potraviny nie sú zďaleka jediným možným negatívnym dopadom navrhovaného zákona. Pridávajú sa tak k protestným hlasom analytikov, zamestnávateľov, odborárov a obchodníkov, ktorí považujú tento odvod za ekonomický nezmysel a jeho dopady by podľa nich mohli spôsobiť viac škody ako úžitku. Pokiaľ by sa na toto hlasovanie nahliadalo ako na petíciu podľa Zákona o petičnom práve, príslušné orgány verejnej moci by už museli názor spotrebiteľov brať do úvahy pri svojom rozhodovaní.
„Predkladatelia zákona o osobitnom odvode 2,5 % pre obchodné reťazce tvrdia, že obchodníci si majú z čoho ukrajovať, čísla to však nepotvrdzujú. Ak by obchodné reťazce vôbec nezohľadnili odvod vo svojej obchodnej politike, za minulý rok by na Slovensku skončilo v strate viac ako 95 % reťazcov,“ vysvetľuje M. Krajčovič. Tento odvod je čistý náklad, ktorý by mal byť za normálnych okolností niekde zohľadnený. V prípade schválenia zákona môže mať tento odvod viacero dopadov, v závislosti od obchodného rozhodnutia každého reťazca. Mohol by byť prenesený do ceny potravín či iného tovaru, viesť k zníženiu iných nákladov na predaj (mzdy, zamestnanosť, služby zákazníkom,...), k zníženiu investícií do obchodnej siete, ovplyvniť rozsah spolupráce s dodávateľmi, či viesť k optimalizácii podnikania vrátane zatvorenia malých prevádzok najmä na vidieku, alebo ku kombinácii týchto možností,“ dopĺňa M. Krajčovič.
Z údajov z roku 2017, dostupných z FINSTAT vyplýva, že kým dnes je na Slovensku v strate 8 zo 42 obchodných reťazcov, tak po zavedení odvodu, za predpokladu nezmenených ostatných súčasných podmienok, by bolo v strate až 40 z nich. Zákon teda môže mať likvidačný charakter, paradoxne najmä pre slovenské reťazce.
Navyše bude poškodené podnikateľské prostredie. Už štvrtá selektívna daň behom niekoľkých rokov signalizuje investorom a podnikateľom zvýšenú neistotu a riziko. Dane sú uvaľované bez jasného zámeru v časoch, keď rozpočtové príjmy dosahujú rekordy. Dnes sú to reťazce, banky, poisťovne, telekomunikácie, energetika, zajtra to môže byť ktorýkoľvek iný sektor.
Zdroj: SAMO
