Nezamestnanosť v júli ďalej klesala
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 21. august 2017
Trh práce bol aj v úvode leta pozitívny. Začínajúca dovolenková sezóna však predsa len mierne schladila pohyby na trhu práce - tradične sa spomalil prílev nových nezamestnaných do evidencie úradov práce, ako aj počet nezamestnaných, ktorí si našli prácu alebo boli z evidencie vyradení z iných dôvodov.
Aj v úvode leta si však nezamestnanosť udržala klesajúci trend, hoci dynamika jej poklesu sa v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi mierne spomalila. Miera nezamestnanosti (disponibilná) podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa znížila o -0,20 pb. na nové historické minimum 6,70%. Letné spomalenie na trhu práce bolo predsa len miernejšie ako zvyčajne a tak po zohľadnení tradičnej sezóny nezamestnanosť poklesla až o -0,31 pb. na 6,75% (sezónne očistenie – prepočet UniCredit Bank). Takisto sa opäť prehĺbil pokles nezamestnanosti v medziročnom porovnaní – úrady práce registrovali o takmer 74 tisíc nezamestnaných pripravených nastúpiť ihneď do práce menej ako v rovnakom období minulého roka, miera disponibilnej nezamestnanosti tak bola medziročne nižšia až o 2,74 pb.
Nezamestnanosť v poslednom období klesá najmä pod vplyvom cyklického oživenia ekonomiky. Aktuálny ekonomický rast je pritom relatívne náročný na pracovnú silu, keď na rozdiel od minulosti (minulej dekády) už neťaží z masívnych investícií do modernizácie ekonomiky, ktoré zvyšovali produktivitu práce a znižovali tak nároky na novú pracovnú silu. Zdá sa pritom, že výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti stále nebráni ani tak nedostatok pracovných ponúk, ako skôr nevhodná štruktúra uchádzačov o prácu (regionálna, či kvalifikačná). Počet otvorených voľných pracovných miest ostal aj v júli blízko júnových historických maxím. Takmer zanedbateľný medzimesačný pokles voľných pracovných miest (o necelú tisícku na 61 tisíc) ide výlučne na vrub sezónneho spomalenia trhu práce.
Aj v prípade voľných pracovných miest sme pritom mohli v úvode leta pozorovať miernejší ako obvyklý sezónny pokles, čo len potvrdzuje náznaky prehrievania sa domáceho trhu práce. Počet voľných pracovných miest sa po zohľadnení tradičnej sezóny (prepočet UniCredit Bank) medzimesačne zvýšil o 3,3%, pričom v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nahlásili zamestnávatelia na úrady práce až o 59% viac voľných pracovných miest (v júni o 47%).
Zamestnávateľom sa dlhodobo nedarí obsadzovať voľné pracovné miesta, ich požiadavky na nových zamestnancov sa pritom postupne znižujú - medziročne pribúdali najmä voľné pozície vhodné aj pre nezamestnaných s nižším odborným, či dokonca len základným vzdelaním. Naďalej platí, že najviac neobsadených pracovných pozícií (aj najväčší prírastok) je na pozíciách typických pre priemysel. Ak by sa všetky voľné pracovné pozície na Slovensku podarilo obsadiť nezamestnanými evidovanými na úradoch práce, nezamestnanosť by v júli dosiahla len 4,46%. Takýto scenár je však extrémne málo pravdepodobný. V okresoch Trnava, Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Myjava, či Malacky by ani všetci nezamestnaní evidovaní na miestnych úradoch práce nestačili pokryť všetky tu nahlásené voľné pozície, v okrese Trnava by dokonca dokázali obsadiť len tretinu voľných miest. Na druhej strane, na Slovensku stále nájdeme aj okres, kde na jedno voľné pracovné miesto pripadá viac ako 100 nezamestnaných - Poltár 119. Takmer 50 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto hlási aj blízky okres Gelnica.
Nedostatok vhodnej (zamestnateľnej) domácej pracovnej sily rieši časť zamestnávateľov dovozom pracovnej sily zo zahraničia, najmä Srbska a Rumunska, avšak pozvoľna začína narastať aj počet Ukrajincov pracujúcich na Slovensku. Ich vzdelanie pritom často nie je vyššie ako u domácich uchádzačov o prácu. Aj vďaka vyššiemu mzdovému diferenciálu sú však ochotní za prácou vycestovať. Údaje o počte cudzincov pracujúcich na Slovensku za mesiac júl úrady práce zatiaľ nezverejnili, dá sa však predpokladať, že ich počet sa naďalej zvyšoval.
Po zohľadnení tradičnej sezóny nezamestnanosť v júli klesala vo všetkých ôsmych krajoch Slovenska, najpomalšie v Bratislavskom a Trnavskom kraji (kde je priestor pre ďalší pokles nezamestnanosti už výrazne obmedzený a poklesu nezamestnanosti tu skôr bráni nedostatok vhodnej pracovnej sily), najrýchlejšie v Prešovskom a Banskobystrickom kraji.
Z pohľadu okresov nezamestnanosť v júli (po zohľadnení sezóny) zanedbateľne rástla v štyroch zo 79 okresoch Slovenska (Galanta, Myjava a dva košické okresy III a IV), stagnovala v troch (Skalica, Senec a Bratislava I – Staré Mesto) a klesala v 72 okresoch, najvýraznejšie v okresoch na východe - Svidník, Revúca, Bardejov, Snina a Sobrance. Až 45 zo 79 okresov Slovenska a 5 z 8 krajov vykázalo v júli najnižšiu nezamestnanosť minimálne od roku 1998 (z krajov Slovenska historické minimum nedosiahli len Bratislavský, Trenčiansky a Žilinsky kraj).
Dvojcifernú nezamestnanosť v júli vykázalo už len 22 okresov Slovenska, z toho nezamestnanosť vyššiu ako 15% nájdeme už len v štyroch okresoch (Rožňava, Revúca, Kežmarok a Rimavská Sobota – jediný okres s nezamestnanosťou nad 20%). Najnižšiu nezamestnanosť vykazujú okresy na západnom Slovensku v Trnavskom kraji – Piešťany (2,4%), Trnava, Hlohovec a Galanta (zhodne 2,6%). Nezamestnanosť nižšiu ako hlavné mesto Bratislava (3,7%) nájdeme aj v niektorých ďalších okresoch na západe krajiny - Trenčín (2,9%), Ilava, Nové Mesto nad Váhom (zhodne 3,1%), Púchov (3,4%), Malacky, Dunajská Streda (zhodne 3,5%), Myjava, Skalica a Šaľa (zhodne 3,6%)
Rastúca ekonomika by mala byť schopná generovať nové pracovné miesta aj v nasledujúcich mesiacoch a tlačiť tak nezamestnanosť no nové historické minimá. Stále pritom platí, že vo väčšine regiónov Slovenska (najmä západného Slovenska) v súčasnosti nebráni výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti nedostatok nových pracovných miest, ale nevhodná štruktúra uchádzačov o prácu.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
