Fairtrade bavlna má päťkrát nižšie negatívne sociálne dopady
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 16. august 2017
Pokiaľ sa bavlna nebude pestovať udržateľným spôsobom, jej produkcia si vyžiada vysokú cenu v enviromenálnej aj sociálnej oblasti. To sa z dlhodobého hľadiska odrazí na jej ďalšej použiteľnosti.
Zatiaľ čo odevný a textilný priemysel, ktorý je na bavlne postavený vykazuje celosvetovo multimiliardove zisky, drobní pestovatelia nezarábajú z konvenčného pestovania bavlny dostatok peňazí na to, aby pokryli svoje základné životné potreby. Títo pestovatelia sa stretávajú s mnohými dlhodobými hrozbami, k nim patrí hlavne zmena klímy, ale aj bezpečnosť potravín, biotechnológie, cirkulárna ekonomika a „rýchla móda“. To sú tendencie, ktoré svojim spolupôsobením predstavujú pre bavlnársky priemysel riziká a zároveň nové príležitosti.
Novší prieskum vedený Fairtrade má za cieľ poskytnúť módnym značkám užitočný nový nástroj k zvýšeniu viditeľnosti zdrojov bavlny a k prehĺbeniu pochopenia ich sociálnych a enviromentálnych záväzkov. Odevné značky, ktoré pracujú s bavlnou majú teraz príležitosť urobiť rázne rozhodnutia podložené informáciami a pomôcť tak vybudovať zodpovednejšie podnikanie.
Štúdia sa opiera o prepracovanú metodológiu, ktorá meria enviromentálne a sociálne dopady na domácnosti vo vidieckych oblastiach Indie, krajine patriacej k najväčším svetovým producentom bavlny. Spôsob hodnotenia prevádza enviromentálne a sociálne hodnoty do obchodného a ekonomického jazyka. Prevádza vzťahy postavené na vplyve a závislosti na peňažne vyjadrené náklady a prínosy. Vďaka celkovému ukazovateľu nákladov a prínosov môžu spoločnosti systematickým spôsobom zisťovať kde sa ich záujmy dostávajú do stretu s inými a kde naopak dochádza k synergiám.
Štúdia zistila, že negatívne sociálne a enviromentálne dopady fairtrade pestovania bavlny sú päťkrát nižšie než v prípade konvenčného pestovania.
Najvýznamnejšou sociálnou výhodou je pre fairtrade farmárov to, že majú vyššie príjmy. Prieskum porovnával aké prínosy majú pre jednotlivé komunity faktory ako fairtrade príplatky, vyššie mzdy, príjmy farmárov, vyvarovanie sa neprípustných pracovných praktík (napríklad detská práca), sociálne výdaje na prácu nadčas. Ukázalo sa, že fairtrade pestovatelia bavlny vykazujú spravidla nižšie sociálne náklady a vyššie sociálne prínosy. K nim patria aj spravodlivejšie mzdy a investície do miestnych škôl.
Subindu Garkhel, manažér pre bavlnu v nadácii Fairtrade Foundation hovorí: „Bavlna v súčasnosti zaisťuje živobytie miliónom ľudí po celom svete. Ľudia a planéta za naše oblečenie platia vysokú cenu, a naša štúdia ukazuje, že tato cena je výrazne vyššia u konvenčného pestovania bavlny“.
Zdroj: Fairtrade Česko a Slovensko
