Inflácia sa v júli podľa očakávaní zrýchlila
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 14. august 2017
Medziročný rast cien sa v júli v súlade s očakávaniami zrýchlil. Spotrebiteľské ceny podľa údajov Štatistického úradu SR vzrástli o 0,1%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 1,0% na 1,4%.
Inflácia sa tak vyšplhala až na 4-ročné maximum, keď ceny naposledy rástli rýchlejšie v júli 2013. Dôvodom júlového zrýchlenia medziročnej inflácie bol najmä bázicky efekt, t.j. vyprchanie efektu minuloročného júlového zníženia regulovaných cien plynu, ale aj pokračujúci dynamicky rast cien potravín, či zrýchľovanie dopytovej inflácie podoprené silnejúcou domácou spotrebou a silným trhom práce.
Medziročný pokles regulovaných cien sa v júli zmiernil z -2,4% na -1,5%, keď vyprchal efekt minuloročného zníženia cien plynu. Celkovú medziročnú infláciu vyprchanie tohto efekt v júli pomohlo zrýchliť o 0,15 pb. V júli sme však zaznamenali aj zvýšenie niektorých regulovaných cien bývania (stočné o 0,9%, vodné o 0,2%), efekt na celkovú infláciu však nebol až tak významný, keďže ich váha v spotrebnom koši nie je vysoká. Rovnako mierne zvýšenie zaznamenali aj regulované ceny v zdravotníctve, najmä ceny nemocničných služieb.
Výraznou mierou prispeli v júli k zrýchleniu medziročného rastu cien aj ceny potravín. Napriek tradičnému zníženiu cien sezónnych potravín (ovocie, zelenina), ceny potravín v júli medzimesačne vzrástli o 0,1%. Po zohľadnení tradičných sezónnych faktorov (prepočet UniCredit Bank) ceny potravín teda vzrástli až o 1,0%, a tak sa dynamika ich medziročného rastu ďalej zrýchľovala z 3,5% až na 4,2%. Ceny potravín rástli naposledy rýchlejšie v júli 2013, t.j. pred 4 rokmi. Sezónne zníženie cien sme mohli pozorovať najmä pri cenách ovocia. Pokles cien tu bol výraznejší ako zvyčajne aj v dôsledku oneskorenia sezónneho znižovania cien.
Naopak, v prípade zeleniny sme tohto roku mohli pozorovať skorší sezónny pokles cien, a tak júlové zníženie bolo už miernejšie ako zvyčajne. Zníženie cien sezónnych potravín bolo plne kompenzované dynamickým rastom cien ostatných potravín. Silný rast cien v júli zaznamenali najmä oleje a tuky a mlieko, mliečne výrobky, syry a vajcia. Obe položky pritom vykazujú dynamicky rast cien aj v medziročnom porovnaní - blízko 8%. Silný medziročný rast cien blízko 6% si držia aj ceny mäsa. Ceny poľnohospodárskych komodít pritom naznačujú, že silný medziročný rast cien u týchto položiek by mal pretrvávať aj v nasledujúcich mesiacoch.
K zrýchľovaniu inflácie však prispieva aj silnejúca domáca spotreba, ktorá sa začína postupne prejavovať na zvyšovaní dopytových tlakov na infláciu. Na rozdiel od minulých rokov už sekundárne efekty nižších cien energií nebrzdia rastúce tlaky na ceny prichádzajúce zo silnejúcej spotreby, a tak oživeniu dopytovej inflácie nič nebráni. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb (bez imputovaného nájomného) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank – v júli vzrástla o 0,1%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 1,4% na 1,6%. Dopytová inflácia tak takisto zaznamenala svoje 4-ročné maximum, keď naposledy rástla rýchlejšie v júni 2013. Júlové zvýšenie dopytovej inflácie výraznejšie podporili najmä ceny dovoleniek s programom. Tie zaznamenali prekvapivý a v rámci Európy výnimočný výrazný pokles cien v minulom mesiaci. Júl však vrátil ceny dovoleniek „do normálu“ – ceny dovoleniek korigovali júnový pokles, keď medzimesačne vzrástli až o 6,8% a v medziročnom porovnaní sa vrátili do mierneho plusu (0,6%).
Ceny ropy na svetových trhoch sa v júli vrátili na rastovú trajektóriu. V eurovom vyjadrení síce zvyšovanie cien brzdilo silnejúce euro, aj napriek tomu cena ropy Brent v júli v priemere v eurovom vyjadrení vzrástla o 2,0%. Znižovanie cien pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach sa preto zastavilo – ceny pohonných hmôt už v júli poklesli len o zanedbateľných -0,2%, pričom v medziročnom porovnaní (po krátkom mesačnom poklese) obnovili mierny rast. Ceny pohonných hmôt teda v júli takisto prispeli k zrýchleniu medziročnej inflácie (približne o 0,05 pb).
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) ostal v júli nezmenený, avšak podobne ako celková inflácia aj on zaznamenal výraznejšie zrýchlenie dynamiky medziročného rastu – z 1,1% až na 1,7%. Naproti tomu, vnímanie inflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu sa v júli nezmenilo – spotrebitelia naďalej indikovali medziročnú infláciu na úrovni 0,7% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). Inflačné očakávania na najbližších 12 mesiacov sa však predsa len mierne zvýšili z 2,9% na 3,2% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí).
K inflačnému cieľu ECB (tesne pod 2%) sa inflácia na Slovensku bude približovať len pomaly a tohto roku ho pravdepodobne zatiaľ nedosiahne. Inflácia by sa mala držať na úrovni okolo 1,5%, resp. tesne nad touto úrovňou aj počas ostávajúcich mesiacov roka. Rast cien by mali nahor tlačiť najmä rastúce ceny potravín a zotavujúca sa dopytová inflácia, keď silný trh práce a zlepšujúca sa spotrebiteľská dôvera budú ďalej tlačiť na rast spotreby slovenských domácnosti. Na rozdiel od minulých rokov pritom už zotavujúci sa spotrebiteľský dopyt netlmia sekundárne efekty klesajúcich cien energií, ktoré v minulosti absorbovali časť dopytových tlakov na ceny. Naopak, ceny pohonných hmôt už v druhej polovici roka nebudú infláciu zdvíhať až tak výrazne ako tomu bolo v úvode roka, keďže štatistický vplyv bázického efektu už z veľkej časti odznel. Navyše silné euro absorbuje časť nárastu dolárových cien ropy.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
