Poľnohospodárstvo potrebuje nové investície do zelenej ekonomiky
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 14. október 2016
Zelený rast a dynamický agropotravinársky trh, to boli hlavné témy nedávno konaného kongresu Európskych farmárov COPA-COGECA, ktorý sa uskutočnil v gréckych Aténach. Rezonovali na ňom okrem témy zelenej ekonomiky aj nové rozvojové impulzy pre európskych poľnohospodárov.
„Nie je žiadnym tajomstvom, že poľnohospodárstvo sa nachádza v zložitom období,“ uviedla vo svojom vystúpení Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorá zároveň predsedá Rade pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo EÚ. „Našou úlohou však nie je len prekonávať aktuálne krízy, ale aj hľadať systémové riešenia do budúcnosti.“ Podľa slov ministerky nekonečné debaty o ekologickej produkcii neprispievajú k napredovaniu tohto sektora, ktorý disponuje obrovským potenciálom. „Dopyt po ekologických produktoch je veľký, žiaľ, často je saturovaný dovozom produktov z tretích krajín,“ dodáva.
V minulosti bola veľká časť investícií alokovaná do fosílnych palív. Málo investícií, ale aj vedeckej a občianskej angažovanosti smerovalo do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti, udržateľného poľnohospodárstva, ochrany prirodzených ekosystémov, biodiverzity, pôdy a vody. To vyústilo do degradácie prírodného kapitálu a nezvratného vyčerpania niektorých prírodných zdrojov, k znečisťovaniu zložiek životného prostredia, prehlbovaniu negatívnych dôsledkov klimatických zmien a zníženiu biodiverzity.
Konvenčné poľnohospodárstvo rozvinutých krajín dosahuje vysokú produkciu vďaka aplikácii agrochemikálií ako sú priemyselné hnojivá a pesticídy, využívaniu mechanizácie fungujúcej na báze fosílnych palív a neúmernej spotrebe vody, čoho dôsledkom je veľká ekologická stopa. Zelené poľnohospodárstvo by malo podporovať investície do vedy, výskumu a technológií v prieniku ekonomiky a životného prostredia zameraných na zúrodňovanie pôdy, efektívnejšie využívanie vody, diverzitu plodín, ochranu rastlín a zviera a vhodné technológie pri spracovaní potravín.
Okrem nových výziev delegáti kongresu Európskych farmárov diskutovali aj o aktuálnych problémoch v tomto sektore. „Najväčšou prekážkou európskych farmárov je byrokracia, s ktorou sa borí až 70% z nich,“ uviedol Martin Merrild, prezident Európskych farmárov (COPA). Zdôraznil tiež nové výzvy a hľadanie systémových riešení najmä v boji proti globálnym zmenám klímy.
„Európske poľnohospodárstvo potrebuje nové a inteligentné technológie“. Prezident Mladých európskych farmárov Alan Jangoe vyhlásil, že poľnohospodársky sektor potrebuje nové impulzy, aby pritiahol do tohto sektora mladých ľudí. S podobným problémom sa momentálne potýka aj Slovensko. A. Jangoe zdôraznil, že našim spoločným úsilím má byť, aby zákazník vedel odkiaľ potraviny pochádzajú a že boli vyrobené vo férových podmienkach. Zástupca hostiteľskej krajiny, grécky minister poľnohospodárstva Evangelos Apostolou upozornil, že kríza v Grécku sa dotkla výrazne aj agrosektora, ktorý bol v krajine tradične silný. Kým v roku 2014 tvoril 7% HDP, v súčasnosti to je už len 2,9%. Grécko eviduje podobné problémy ako Slovensko, krajina vyváža najmä suroviny, pričom potraviny s vyššou pridanou hodnotou dováža.
Zelený rast je súčasťou stratégie Európa 2020 zameranej aj na inovácie, zamestnanosť, vzdelávanie, sociálnu inklúziu, klimatické zmeny a energetiku. Hlavné iniciatívy sú v tomto smere orientované na efektívne využívanie prírodných zdrojov a zelený rast.
Zdroj: redakcia
