Blíži sa bezhotovostná doba? V Dánsku už v roku 2013
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 23. marec 2016
Trend bezhotovostného platenia je na vzostupe. Bezhotovostnými veľmocami sú severské krajiny, kde sú ľudia zvyknutí platiť kartou aj za maličkosti.
Štatistiky v tomto smere hovoria jasnou rečou: zatiaľ čo vo zvyšku sveta viac ako 3/4 celkovej spotreby pripadá na hotovosť, v severských krajinách je to len 20 percent. Ak teda v súčasnosti niekto v tejto oblasti kartu nevlastní, môže mať na mnohých miestach problém. Vo Švédsku už viac ako polovica pobočiek najväčších bánk hotovosťou vôbec nedisponuje, dokonca ju ani neprijíma a najmä na švédskom vidieku miznú bankomaty veľmi rýchlym tempom
Po stopách Švédska ide aj Dánsko, kde sú bezhotovostné platby stále populárnejšie. Platobné terminály sú tu samozrejmosťou nielen v bežných obchodoch, ale aj u pouličných predajcov. Okrem klasických kariet narastá aj význam mobilných platieb.
Takmer tretina Dánov platí za nákupy pomocou aplikácie vo svojom smartfóne. Dánska vláda sa snaží trend bezhotovostných transakcií podporiť, a tak prisľúbila, že obchodníkom zruší povinnosť prijímať hotovosť. V nemocniciach – rovnako ako v potravinách – bude i naďalej možné zaplatiť hotovosťou, ale napríklad natankovať na čerpacej stanici alebo nakúpiť oblečenie bude čoskoro možné len platobnou kartou. Do roku 2030 Dánsko plánuje úplne prejsť na bezhotovostné platenie
To, že Dáni prechádzajú na bezhotovostné platby, potvrdzujú aj štatistiky Dánskej národnej banky. Zatiaľ čo v roku 2009 sa počet vydaných kariet pohyboval mierne nad hranicou 7 miliónov kariet za pol roka, v prvom polroku 2015 to bolo až o 2 milióny viac.
S ohľadom na vyššie uvedené fakty Dánsko logicky dominuje Európe v počte elektronických platieb na obyvateľa. Priemerný Dán elektronicky zaplatí viac ako 350krát ročne, čo zodpovedá približne dvojnásobku európskeho priemeru. Ten je približne 180 platieb.
„Slovensko napriek vysokej obľube bezkontaktných platieb s priemerom okolo 90 elektronických transakcií na obyvateľa ročne zatiaľ figuruje na spodných priečkach štatistík EÚ. Ďalší rozvoj akceptačnej siete by však mohlo napomôcť tomu, aby sme sa v dohľadnej dobe európskemu priemeru priblížili,“ uvádza Marcel Gajdoš, riaditeľ Visa Europe pre Českú republiku a Slovensko..
Dôvodov, prečo ľudia i obchodníci uprednostňujú bezhotovostné transakcie, je hneď niekoľko. Odborníci sa zhodujú, že bezhotovostné platby minimalizujú náklady na zabezpečenie a manipuláciu s peniazmi. U obchodníkov elektronické platby eliminujú chyby, ku ktorým dochádza pri platbe hotovosťou, a zjednodušujú celkovú administratívu. V neposlednej rade klesá vďaka bezhotovostným platbám počet lúpeží.
Elektronické platby sú veľmi vhodným nástrojom ako šedú ekonomiku potláčať. Cestou k elektronizácii platieb nejdú len severské štáty, ale aj mnohé ďalšie krajiny Európy. Ako vhodný príklad je možné uviesť Francúzsko a Taliansko, kde bol zavedený strop hotovostných transakcií a to do maximálnej výšky 1000 €.
„Šedá ekonomika je zo svojej podstaty ekonomikou hotovosti, ktorá umožňuje anonymné nedohľadateľné transakcie. Spoľahlivým spôsobom, ako ju obmedziť, je zvýšiť počet elektronických transakcií a podporiť rozšírenie akceptačnej siete kariet aj v odvetviach, ako napríklad maloobchod alebo remeselné živnosti, kde je možné riziko „šedých“ finančných transakcií,“ dodáva M. Gajdoš.
Podľa štúdie Šedá ekonomika v Slovenskej republike, ktorú vlani predstavila Visa Europe, zmizlo v roku 2013 v zóne šedej ekonomiky viac ako 11 miliárd €. Jej celkový objem tak na Slovensku predstavoval 15 percent hrubého domáceho produktu (HDP). To je dvakrát viac ako v susednom Rakúsku.
Zdroj: redakcia
