DPH a ropa vrátili defláciu v januári na historické minimum
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 17. február 2016
Deflácia na Slovensku sa v januári v súlade s našimi očakávaniami opäť mierne prehĺbila a vyrovnala tak doterajšie minimum z októbra minulého roka.
Podľa údajov Štatistického úradu SR, spotrebiteľské ceny sa v januári tohto roka medzimesačne znížili o -0,2% a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli nižšie o -0,6%. Slovensko tak naposledy vykázalo medziročný rast cien pred viac ako dvomi rokmi ešte v decembri 2013. Deflácia na Slovensku je však stále relatívne mierna, ťahaná výlučne ponukovými faktormi. Takáto forma deflácie ekonomike neškodí, práve naopak, spotrebu domácnosti podporuje, keď klesajúce ceny energií a potravín zvyšujú disponibilné zdroje domácnosti na ostatné výdavky.
Dôvody januárového poklesu cien treba hľadať najmä v administratívnych opatreniach a v klesajúcich cenách energií. Naďalej tak platí, že deflácia na Slovensku má výlučne ponukový charakter. Dopytová inflácia (meraná indexom cien obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) – prepočet UniCredit Bank) sa v januári naopak mierne zrýchlila, keď v porovnaní s decembrom vzrástla o 0,4%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 0,6% na 0,7%.
Od januára tohto roka sa znížila sadzba DPH na vybrané potraviny z 20% na 10%. To sa premietlo aj do koncových cien týchto potravín, výrazný medzimesačný pokles cien zaznamenali v januári najmä cena mäsa, ale aj ceny mlieka, syrov a vajec a chleba a obilnín. Naopak, ceny ostatných potravín v januári, tak ako zvyčajne v úvode roka, rástli. V úhrne sa tak ceny potravín v januári znížili o 1,1% a dynamika ich medziročného poklesu sa zrýchlila z -0,3% na -2,3%. Príspevok zníženia DPH na celkovú infláciu vyčíslil Štatistický úrad na -0,32 pb., t.j. teoreticky, ak by sme uvažovali plný prenos nižšej sadzby DPH do koncových cien, spotrebiteľské ceny by v januári neklesali.
Infláciu však smerom nadol v úvode roka netlačili len ceny potravín, ale aj ceny energií. Tradične v januári nastala zmena regulovaných cien energií – v dôsledku klesajúcich cien energetických komodít sa znížili najmä ceny plynu (o -3,5%), mierne nižšie sú však od januára aj ceny elektriny (-0,8%) a tepla (-0,2%). Rozsah zníženia regulovaných cien energií však v tomto roku nedosiahol rozsah v úvode minulého roka (kvôli v porovnaní s minulým rokom pomalšiemu poklesu cien elektriny a čiastočne aj tepla) a tak sa aj medziročný pokles regulovaných cien zmiernil z -1,8% na -1,1%.
V úvode roka však neklesali len regulované ceny energií. Výrazný pokles cien ropy na svetových trhoch na prelome rokov sa do koncových cien pohonných hmôt na Slovensku dostával postupne ešte aj v priebehu januára. Ceny pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach tak v januári poklesli o ďalších -5,1%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa len nepatrne zmiernila z -14% na -13%. Takmer identicky sa tak zopakoval prudký pokles cien ropy a pohonných hmôt z úvodu minulého roka. Samotné pohonné hmoty tak znižovali celkovú medziročnú infláciu o 0,27 p.b.
UniCredit Bank Cenový Barometer (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v januári opäť výrazne poklesol – medzimesačne až o -0,6% (v dôsledku vyššej váhy potravín a pohonných hmôt), v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa jeho pokles prehĺbil z -0,9% na -1,1%. Výraznejšie sa prehĺbilo aj vnímanie poklesu cien podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu - v januári spotrebitelia vnímali pokles cien až na úrovni -2,6%, v decembri to bolo „len“ -1,5% (v prepočte zo salda odpovedí). Výraznejší pokles cien doteraz spotrebitelia vnímali len vo februári a máji minulého roka. Prehĺbenie vnímania deflácie (pravdepodobne aj vďaka nižšej DPH na potraviny, t.j. často nakupované položky) sa premietlo aj do inflačných očakávaní, tie sa prepadli na historicky najnižšiu úroveň, keď spotrebitelia v najbližších 12 mesiacoch očakávajú pokles cien až o -2,7%.
Naďalej platí, že stále neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň a tento stav by mal pretrvávať aj počas väčšiny tohto roka. Nízka cena ropy a ostatných energetických komodít okrem priameho vplyvu cez ceny pohonných hmôt a regulovaných cien energií spomaľuje aj zotavenie dopytovej inflácie. Návratu cien potravín do plusu naopak bránia daňové zmeny (zníženie DPH na vybrané potraviny). V jarných mesiacoch by sa tak medziročná deflácia na Slovensku mohla ešte mierne prehĺbiť smerom k -1% a posunúť sa tak na nové historické minimá. Následne by však postupne mal predsa len začať odznievať efekt nízkej ceny ropy a inflácia by sa mala opäť začať približovať smerom k nule, v závere roka by sme sa konečne (po takmer troch rokoch) mohli dočkať aj mierne kladnej inflácie. Rýchlosť s akou sa bude vracať inflácia do plusu bude pritom závisieť najmä od vývoja cien ropy na svetových trhoch – rýchlejšia a rozsiahlejšia korekcia návrat inflácia do plusu urýchli, naopak prípadný návrat cien ropy na klesajúcu trajektóriu (menej pravdepodobný scenár, s ktorým už nateraz nepočítame) by návrat inflácie do plusu oddialila.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
